OKIENKO HUMORU
Stratený je deň nášho života, keď sme sa nezasmiali.
![]() |
S. Chamfort
V dnešnom okienku Vám predstavíme jednotlivé kategórie čitateľov, ktoré určite navštevujú aj Vašu knižnicu. Túto kategorizáciu sme "odkukali" z publikácie "Humorne o knihách, knižniciach a ľuďoch okolo nich" (Okresná knižnica Svidník 1993). Prebrali sme časť "Čitateľ - tvor zložitý?" aj s pôvodnými ilustráciami mladého karikaturistu zo Svidníka Jána Halčíka.
Čitateľ - tvor zložitý ?
Čitateľ je živý tvor, zvyčajne homo sapiens (človek rozumný), ktorý príde do knižnice aspoň raz do roka. Do knižnice chodí najčastejšie preto, aby využíval jej služby. Z hľadiska profesionálneho záujmu je knihovník priamo nadšený jeho príchodom, čo prejaví minimálne radostným úsmevom. Čitateľ, zaskočený takým milým prijatím, sa v knižnici začne cítiť ako doma a časom jeho sebavedomie môže stúpnuť natoľko, že sa cíti neobmedzeným pánom knižnice. Tak vzniká temer hamletovská otázka: má knihovník obsluhovať, alebo posluhovať? Odpoveď na túto otázku si vyžadovala podrobnejšiu analýzu čitateľského zázemia. Jej výsledkom je nasledujúca typológia čitateľov, usporiadaná abecedne. Pre ilustráciu pri charakteristike jednotlivých typov uvádzame krátke príklady z praxe.
Čitateľ arogantný sa vyskytuje v knižniciach, podobne ako v bežnom živote, dosť často. Charakterizuje ho nevyberaný slovník, ktorý zatraktívňuje zvýšenou intonáciou. Nápadným vystupovaním vzbudzuje zaslúžený záujem nielen knihovníckej, ale aj čitateľskej verejnosti. Vyberanými spôsobmi si vynucuje uspokojovanie aj najnemožnej-ších požiadaviek. V pokročilejšom štádiu arogancie prechádza tento typ až do agresivity, ktorá sa prajavuje nielen zvýšenou intenzitou hlasového fondu, ale aj svalovej energie. V zriedkavých prípadoch sa môže prejaviť aj telesnou inzultáciou knihovníka resp. prítomných čitateľov.
Príklad :
Knihovníčka: Žiaľ, kniha, ktorú potrebuje-te, je momentálne vypožičaná.
Čitateľ arogantný: Načo tu potom sedíte, keď nemáte, čo potrebujem?
V takomto prípade sa knihovníčka zachová podľa pravidiel boxu: uhne a útokom smeruje do prázdna - teda s úsmevom na tvári odpovie, že okrem iného tu sedí aj preto, aby mu tú požičanú knihu rezervovala.
Čitateľ egoista je typ čitateľa, ktorý by nemal zásadnú námietku proti tomu, aby knižničný fond, resp. jeho časť slúžil výlučne jemu. Preto si dĺžku výpožičnej doby a výpožičného času prispôsobuje podľa vlastnej potreby.
Príklad :
Knihovníčka: Dovoľujem si vás upozorniť, že výpožičná doba, na ktorú ste si knihy požičali, už uplynula. Čakajú na ne ďalší čitatelia.
Čitateľ egoista: Mňa vaši čitatelia nezaujímajú. Ja tie knihy potrebujem a vám môže byť predsa jedno, kto tie knihy má požičané.
Knihovníčka: Z vášho hľadiska máte pravdu lenže ... a knihovníčka urobí s čitateľom malú exkurziu do oblasti etiky.
Čitateľ kleptoman (hovorove tiež zlodej) si ilegálne požičiava väčšie alebo menšie množstvo kníh, ktoré zvyčajne do knižnice nevracia. Ak si knihovník všimne počas čitateľovej návštevy nápadné zväčšenie niektorých jeho telesných proporcií môže usudzovať, že ide o čitateľa tohoto typu. Knihovníčka by mala reagovať takto:
Príklad: Ak dovolíte, rada by som zaevidovala aj tieto knihy, ktoré máte pod kabátom.
Čitateľ zlodej: No ak myslíte, že je to nevyhnutné. Ja som vám len chcel ušetriť zbytočnú robotu.
Knihovník koná maximálne taktne. Predovšetkým sa vyhne tomu, aby čitateľa nazval pravým menom. Odradenie čitateľa od ďalších návštev knižnice by mohlo totiž mať veľmi negatívny vplyv na percento výpožičiek.
Čitateľ lajdák svojráznym porušovaním výpo- žičného poriadku spôsobuje knihovníčke menšie i väčšie bolesti hlavy. Na jeho príchode knihovníčka pracuje aj niekoľko týždňov, pričom sa jej to podarí často až po tretej upomienke. Ani potom však nie je záruka, že donesie to, čo si požičal. Charakteristická pre tento typ je okrem svojvoľného predlžovania výpožičnej doby aj zámena vypožičaných kníh, strácanie kníh a čiteteľského preukazu atď.
Príklad:
Knihovníčka: Doma máte ešte knihy, ktorým už uplynula výpožičná doba.
Čitateľ lajdák: Ako je to možné? Nepamätám sa, že by som bol dostal upomienku. A ak, tak nanajvýš prvú!
Z toho vyplýva, že tento typ čitateľa upomína knihovník v predstihu, aby mal akú-takú záruku, že knihy vráti aspoň po tretej upomienke.
Čitateľ maniak sa priamo vrhá na určitú úzko špecializovanú časť knižničného fondu. Je charakteristický tým, že sa doslova prisaje na "svoj" regál. Vo verejných knižniciach klasickým príkladom tohto typu je typ detektivkára. Svojím čitateľským apetítom často uvádza do úžasu aj skúsených knihovníkov.
Príklad:
Čitateľ maniak: Dostali ste nejaké nové detektívky?
Knihovníčka? Ale áno, veď ste si ich včera večer požičali.
Čitateľ maniak: Áno, ale teraz ráno ste niečo nedostali? Viete, aby ma niekto nepredbehol.
Túto čitateľskú úchylku ťažko napraviť a ani systematická individuálna práca neprináša žiadúci efekt. Napriek tomu sa knihovník nevzdáva, tvrdohlavo sa držiac príslovia, že - nádej umiera posledná.
Čitateľ namyslený je typ čitateľa, u ktorého sa k pocitu sebavedomia pripája aj pocit namyslenosti o vlastnej výnimočnosti. Sebaistým správaním a patričným odstupom najmenej o "jedno poschodie" dáva zreteľne najavo, že je o niečo viac ako ostatní. Z tohoto dôvodu si vyhradzuje nárok prednostného obslúženia pred ostatnými čitateľmi.
Príklad:
Čitateľ namyslený: Pre svoju najnovšiu vedeckú prácu potrebujem monografiu Wiliama Collinsa.
Knihovníčka: Aký je prosím názov knihy?
Čitateľ namyslený: Pri toľkých povinnostiach si človek nemôže všetko pamätať!
Knihovníčka: Pozrite sa prosím v autorskom katalógu pod písmenom C. Lístky sú usporiadané v tesnej abecede. Čitateľ namyslený: Prišiel som sem pre knihu a nie nato, aby som sa hrabal vo vašich lístočkoch. Obrátim sa radšej na inú knižnicu, kde budú iste pohotovejší. A so vztýčenou hlavou odchádza.
Ak sa knihovníčka môže uvolniť, požiada ho o chvíľu strpenia a nájde príslušný záznam. Ak vybavuje ďalších čitateľov, nechá ho dôstojne odísť. Vyvodí si však poučenie, že knihovnícko-bibliografickú gramotnosť nemožno zanedbávať ani v dospelom veku.
Čitateľ prieberčivý (náročný) dlho preberá knižničný fond, aby dokázal knihovníkovi, že pre neho v knižnici kníh niet. Dáva najavo, že je veľmi sčítaný a práve preto má vysoké nároky na zloženie fondu. Často hľadá knihy, a sám nevie aké. Po takejto operácii sa knižnica podobá vojnovému poľu.
Príklad:
Čiteteľ prieberčivý: Nič tu pre seba nemôžem nájsť.
Knihovníčka: A čo by to malo byť?
Čitateľ prieberčivý: Niečo dobré a hodnotné čo tu máte, už som prečítal.
Knihovníčka: Máme tu jedného menej známeho Balzaca, nemali by ste záujem?
Čitateľ prieberčivý: A čo je to za spisovateľ?
Knihovník sice všetko neprečítal, čo je vo verejných knižniciach, ale o svetovom klasikovi vie toho dosť, aby mohol o ňom čitateľa informovať. Vševedov tohoto typu obsluhuje v budúcnosti podobne, ako ostatných čitateľov.
Čitateľ roztržitý často zabudne po čo prišiel, v pokročilejšom štádiu roztržitosti prípadne aj to, kde je. O dezorientáciu vo fonde sa stará tým, že prezerané knihy nevracia na pôvodné miesto. Požičiava si aj knihy, ktoré už niekoľkokrát prečítal. Pri vracaní má zvyčajne problémy s počtom i titulmi vypožičaných kníh, ako aj s čitateľským preukazom. Vonkajšími prejavmi správania sa veľmi podobá čitateľovi sklerotikovi.
Príklad:
Knihovníčka: Knihy, ktoré si požičiavate, ste predsa pred chvíľou vrátili.
Čitateľ roztržitý: A ktoré sú to?
Predpokladom úspešnej práce s týmto typom čitateľa sú predovšetkým dobré nervy. Len vtedy knihovník statočne zvládne všetky výbuchy smiechu, aj prípadné infarktové situácie.
Čitateľ sukničkár sa systematicky a cieľavedome usiluje o priazeň knihovníčky opakovaním v praxi osvedčených lichôtok, zakladajúcich sa zvyčajne na nepravdivých výpovediach o výnimočnosti tej-ktorej "krehkej nádoby". Týmto spôsobom sa snaží zneužiť dôverčivosť nežného pohlavia vo vlastný prospech, bez ohľadu na dôsledky citových zásahov do jemnej ženskej duše. Okrem efektného slovného vyjadrovania využíva čitateľ sukničkár aj ďalšie osvedčené metódy: malé pozornosti materiálneho charakteru (kvety, čokoláda), pozvanie na kávu a pod. Metodické pokyny na likvidáciu tohoto typu sú v praxi málo účinné, pretože spracovávanému objektu zvyčajne nie sú galantné spôsoby čitateľa sukničkára nepríjemné (najmä ak ide o muža príťažlivého zovňajšku). Vzhľadom na existujúcu emancipáciu, nevylučuje sa tento typ čitateliek ani medzi ženami (samozrejme, ak je knihovníkom muž).
Príklad:
Knihovníčka: Nech sa páči, vyberte si z týchto nových kníh. Určite sa vám niečo zapáči.
Čitateľ sukničkár: Aby som bol úprimný, najviac sa mi páčite vy.
Knihovníčka: No to som rada, že aspoň niečo sa vám v knižnici páči.
V ďalšom dialógu sa knihovníčka snaží čitateľa presvedčiť, že okrem nej je v knižnici aj veľa hodnotných kníh. Pokračovanie rozhovoru v tomto duchu sa nevylučuje ani v mimoknižničných priestoroch. Pozvanie na kávu po pracovnom čase prijme knihovníčka podľa toho: 1. či má čas , 2. či sa jej čitateľ páči.
V každom prípade musí čitateľovi naznačiť, že ho to nebude oprávňovať na uplatňovanie žiadnych výhod (aspoň pokiaľ ide o knihy).
Čitateľ úplatkár je z hľadiska historického vývinu najmladší typ, v knižniciach sa vyskytuje zatiaľ zriedkavo. Z tohoto dôvodu nie sú jeho charakterové črty ešte dostatočne preskúmané. Možno tu však vhodne využiť poznatky z iných oblastí spoločenského života, kde sa typ človeka-úplatkára vyskytuje častejšie. V podstate je konanie čitateľa úplatkára protispoločenské, pretože potrebnú knihu chce získať iným (nelegálnym) spôsobom aký je zakotvený vo výpožičnom poriadku, spravidla na úkor ostatných čitateľov. Prostriedkom získania takýchto výhod je napríklad čokoláda, kvety a nezriedka i peňažný úplatok.
Príklad: Knihovníčka: Za štyri vypožičané knihy si prosím 80 halierov.
Čitateľ úplatkár: Nech sa páči korunu ... a zvyšok si nechajte.
Knihovníčka sa poďakuje s úsmevom na tvári a zo získaných prostriedkov si cieľavedome vylepšuje číselné ukazovatele.
Čitateľ zhovorčivý (priliehavejšie ukecaný) knihovníka, resp. ostatných čitateľov oboznamuje s najnovšími správami spravodajskej agentúry JPP (jedna pani povedala). Tento typ sa v poslednom období značne rozmnožil aj medzi mužmi. Rozširované informácie sa môžu týkať rôznych oblasti spoločenského a rodinného života.
Príklad:
Po približne hodinovom monológu zhovorčivý čitateľ akoby mimochodom prehodí: Dúfam, že vás nezdržiavam. No, už aj tak musím ísť.
Knihovníčka: Nie, nie, príďte aj nabudúce. Ale potom si požičiate aj nejaké knihy, však?
Systematickým úsilím v individuálnej práci sa knihovník snaží u tohoto typu dosiahnuť užší verbálny prejav a širší výpožičný záber.
Čitateľ normálny tvorí približne 99% z celkového počtu čitateľov. Do knižnice prichádza predovšetkým preto, aby si vypožičal potrebnú literatúru
Vážené kolegyne a kolegovia,
zasielajte nám veselé príhody z Vašej praxe, vtipy o knižniciach, čitateľoch, medicíne a lekároch, aj kreslené. Veď podľa V. Vančuru:
"Humor nie je smiať sa, ale lepšie vidieť".
Redakcia
A na záver sme niečo vybrali z našej korešpondencie. Jedná sa o sprievodný list k žiadankám na MVS. Knižnicu a ani autora listu pochopiteľne neuvádzame.
Láskavo Vás žiadam o vybavenie priloženej žiadanky pod číslom ...
S pozdravom a vďakou
Milá pani XY
srdečne Vás aj s panom doktorom a súčasne veľmi pekne prosíme o bybavenie priložených žiadaniek. Prepíčte nám niektoré chyby.
S úctou a vďakou YZ