Vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

 

 

 

 

            Slovenská lekárska knižnica pri príležitosti 50. výročia svojho založenia v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave a pod záštitou Ligy proti rakovine usporiadala toto podujatie pod názvom „ Veda v znamení žltého narcisu“.

                Som veľmi rada, že sme sa mohli aktívne zapojiť a podporiť tak kampaň Deň narcisov a že sme sa práve v tomto roku jubilejnom stali jej súčasťou v boji proti zákernému ochoreniu – proti rakovine.

                Na Slovensku každý rok ochorie na rakovinu viac ako 20 000 ľudí. Aj napriek úsiliu lekárov nepriaznivý trend vo výskyte nádorových ochorení u nás pretrváva.

Dokumenty z fondov Slovenskej lekárskej knižnice i Univerzitnej knižnice v Bratislave, ako aj edičnej činnosti Ligy proti rakovine sú venované najmä problematike prevencie, histórii a súčasnosti klinickej a experimentálnej onkológie. Výstava prezentuje cestu onkológie od prvých krokov až po súčasnosť.

                Preto mi dovoľte krátky exkurs do dejín rakoviny a onkológie. Zdá sa, že rakovina je chorobou súčasnosti, chorobou, ktorá vznikla dôsledkom znečisťovania životného prostredia, vplyvom exhalátov z tovární, motorov, rozvojom chemického a atómového priemyslu ako aj vplyvom ťažkých psychických stresov. Niet pochýb, že tieto vplyvy súvisia so vznikom rakoviny, ale toto zákerné ochorenie má svoje dávne dejiny.

                Archeologické vykopávky dokázali, že naši predkovia pred pár desiatkami tisícročí v dobe kamennej trpeli na túto ťažkú chorobu, avšak jej výskyt v týchto predhistorických dobách bol skôr ojedinelý. Je tiež zaujímavé, že v staročínskych a staroindických lekárskych spisoch o rakovine niet zmienky. Podľa historických dokumentov je názov rakovina starý asi 2 400 rokov. Po prvýkrát sa totiž uvádza slovo „karkinos“, čo znamená „rak“ v spisoch najvýznamnejšej osobnosti gréckej, ale i starovekej medicíny u HIPPOKRATA, ktorý žil v 4. st. pred našim letopočtom.

Claudius GALENOS, najslávnejší lekár Starého Ríma /2. st./ vysvetlil až o šesť storočí neskôr, prečo sa na označenie nádorov určilo takéto pomenovanie. Opísal, že v nádore sú krvné cievy rozvetvené ako nohy raka.

                O štyri storočia neskôr Paulus z Aeginy /7. st./, predstaviteľ byzantskej medicíny zasa uvádza, že nádor sa šíri do okolitých tkanív ako račie klepetá.

                Ďalších takmer osem storočí sa v lekárskych spisoch neobjavuje významnejšia zmienka o rakovine. Predpokladá sa, že nerobila v tomto období ťažkú hlavu ani lekárom, ani pacientom.

                Až slávna doba renesancie a humanizmu priniesla nové objavy v poznávaní rakoviny. Pravdepodobne začal stúpať počet nádorových ochorení a na rakovinu sa začalo pozerať ako na vážnu chorobu.

                V tomto historickom období, t. j. v 15. storočí sa začína éra tlače lekárskych kníh. Ako prvý vyšiel Kalendár na určenie vhodného termínu púšťania žilou a podávania preháňadiel na jednotlivé mesiace celého roka 1457. Tlačili sa klasické diela ARISTOTELA, GALENA, HIPPOKRATA a DIOSKORIDA. Galenove spisy dosiahli medzi rokmi 1473 – 1 600 700 vydaní.

Tlačou vyšla aj prvá Zbierka anatomických kresieb, ktoré sa stali pomôckou pre lekárske štúdium a prax.

                Ilustrácie sa postupne stali neoddeliteľnou súčasťou najdôležitejších lekárskych kníh vydávaných tlačou a zvyšovali tak ich hodnotu. Začali vznikať konzíliá – zbierky lekárskych rád pre liečbu individuálnych pacientov. Konziliár – špecialista, kapacita vo svojom odbore písomne na diaľku poskytoval rady a predpisy pre dôležitého pacienta.

V roku 1629 začal vychádzať v Londýne „Bulletin o úmrtnosti“ a rakovina v ňom našla popredné miesto.

V 18. a 19. storočí bolo zaznamenaných mnoho významných objavov v oblasti príčin vzniku, v poznávaní charakteru rakoviny a terapie.

Nosným pilierom nastupujúcej modernej medicíny bola náuka o bunkovej stavbe tkanív. Jej predstaviteľom bol nemecký patológ Rudolf Wirchow.

Koncom 19. storočia sa začali nádorové choroby uvádzať ako najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie. V tomto období sa začala v medicíne vytvárať nová vedecká oblasť – onkológia. Vo Švajčiarsku vznikla v roku 1934 medzinárodná protirakovinová únia.

Dejiny Slovenskej klinickej, experimentálnej a aplikovanej onkológie sú úzko a významne spojené s dejinami nemocnice sv. Alžbety. Pôvodný špitál sv. Alžbety bol postavený ešte pred rokom 1420. Charitatívnu ošetrovateľskú a zdravotnícku starostlivosť najmä po roku 1742 v ňom poskytovali členky rehole sv. Alžbety, ktorá patrila k jednému z najhumánnejších a najcharitatívnejších rádov. V tom čase bola Bratislava najväčším mestom Uhorska s počtom obyvateľov 33 000 a patrila medzi najvýznamnejšie a najbohatšie mestá v Uhorsku. To sa prejavilo aj v hustote nemocníc.   

Bratislava mala 6 nemocníc, Košice 3, Trnava 2 a v ostatných 26 mestách na Slovensku po 1 nemocnici.

                V historických dokumentoch sa najviac prameňov našlo o nemocnici                sv. Alžbety. Tento fakt svedčí o jej význame a úrovni, čo bolo podporené aj tým, že sa dlhodobo a úzko špecializovala a ako jedna z prvých nadviazala vedecké kontakty so zahraničím.

                Už v prvej polovici 20. storočia plnila nemocnica poslanie ústavného zariadenia pre liečbu chronicky a onkologicky chorých pacientov.

                V roku 1931 vznikla z Rádiumterapeutického ústavu Rádiologická klinika vo FN, ktorej prednostom sa stal MUDr. Ľudovít Valach, zakladateľ Slovenskej rádiológie. V tom istom roku bola založená Slovenská spoločnosť proti nádorovým chorobám  a za prvého predsedu bol zvolený Dr. Valach.

                Rádioterapia sa vykonávala aj v ďalších mestách, Košice, Prešov, Martin, Trenčín, Trnava a Banská Bystrica.

                Po druhej svetovej vojne sa v nemocnici sv. Alžbety – ústave pre liečbu chronických a nádorových ochorení vykonávala komplexná protinádorová liečba.

                V roku 1951 bola nemocnica premenovaná na Onkologický ústav v Bratislave a v roku 1954 na Výskumný ústav onkologický a mal celoštátnu pôsobnosť. Dosiahli sa v ňom pozoruhodné výsledky v experimentálnej a klinickej onkológii ako aj v rádiologických medicínskych odboroch. Ústav sa zaslúžil o uznanie onkológie ako vedného medicínskeho odboru v roku 1960. Na LF UK bola zriadená v roku 1962  Katedra onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny, ktorá má výučbovú základňu v klinickej a onkologickej časti ústavu. Onkológia ako medicínsky odbor sa tak už počas štúdia dostáva do povedomia medikov a zvládnutie príslušných onkologicko – rádiologických odborov vyžaduje od študentov medicíny dobré znalosti z ďalších odborov. Ústav sa stal celoštátnym koordinačným pracoviskom pre klinický i laboratórny výskum pre domáce i medzinárodné onkologické programy. V ústave sa vydáva časopis NEOPLASMA, ktorý má dobrý medzinárodný ohlas a Národný onkologický register.

                Zmenami, ktorými ústav postupne prechádzal vznikli tri samostatné inštitúcie – Ústav experimentálnej onkológie, Národný onkologický ústav a Onkologický ústav sv. Alžbety.

                Štatistická krivka úmrtnosti na zhubné nádory stúpa, avšak podstatne menej ako krivka výskytu nádorov. To znamená, že každoročne narastá percento vyliečených pacientov. Pozitívne výsledky sa dosahujú vďaka intenzívnemu výskumu a skúsenostiam získaným v klinickej praxi. Onkologický výskum je náročný a odkázaný na mnohé vedné odbory.

                Na záver citujem Dr. Ujházyho: „Keďže posledné desaťročia označujú niektorí vedci až za „zlatý vek“ onkologického výskumu, v ktorom sa získali mnohé poznatky o podstate nádorového rastu, možno právom predvídať, že všetci tí, u ktorých sa bude v najbližších rokoch diagnostikovať zhubný nádor, budú mať oveľa vyššiu šancu dlhodobého prežitia i vyliečenia, ako tí, čo ochoreli pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi.“

                V súčasnosti sa hlavný dôraz kladie na prevenciu tohoto ochorenia.

 

                V úplnom závere si dovoľujem konštatovať, že v boji proti rakovine majú významné miesto aj knižnice, ktoré sú zdrojom informácií o historickom vývoji odborov, zdrojom výsledkov výskumu, vedeckých poznatkov, praktických skúseností a často prinášajú chorým i ich rodinám nádej na vyliečenie.

                Dokazuje to aj výstava, na ktorej prezentujeme 152 dokumentov z fondu Slovenskej lekárskej knižnice v Bratislave, 104 publikácií z fondu Univerzitnej knižnice v Bratislave a 44 publikácií Ligy proti rakovine. Literatúra je zameraná tak, ako som už uviedla, na prevenciu, históriu a súčasnosť klinickej a experimentálnej onkológie. V prípade záujmu si návštevníci môžu literatúru, ktorá je vo fondoch SlLK rezervovať na zapožičanie.  

               

    

                                                                                                              PhDr. Marta Žilová