VÝSLEDKY PRIESKUMU SPOKOJNOSTI
POUŽÍVATEĽOV
ODBORNEJ KNIŽNICE ŠZU V BANSKEJ
BYSTRICI
Marie
Sršňová, Štátny zdravotný ústav, Banská Bystrica
Štátny zdravotný
ústav v Banskej Bystrici je odborné zariadenie MZ SR, ktoré participuje na
realizácii štátnej zdravotnej politiky v oblasti ochrany a podpory zdravia
obyvateľstva a prevencii ochorení zo životného a pracovného prostredia. Ústav
nadväzuje na činnosť bývalej Krajskej hygienickej stanice, ktorá sa v roku
1991 odčlenila od Krajského ústavu národného zdravia.
Na pôde ústavu bola zriadená v roku 1991 odborná knižnica, ktorej odborná
činnosť sa však začala rozvíjať až od roku 1995. V súčasnosti knižnica
slúži najmä pracovníkom ústavu, ale je otvorená aj pre odbornú verejnosť,
študentov, apod. Pracovisko buduje automatizovanú databázu knižničného fondu v
systéme Rapid Library, poskytuje všetky štandardné knižnično-informačné služby,
zapája sa do medziknižničnej spolupráce
V rámci ústavu bol uskutočnený v priebehu
minulého roka prieskum spokojnosti
používateľov odbornej knižnice. Viedli ma k nemu dve skutočnosti:
1.
snaha zhodnotiť svoje 5-ročné pôsobenie na ústave.
2.
využiť nadobudnuté poznatky z kurzov ProLIB v
praktickej činnosti:
Zámerom prieskumu bolo zhromaždiť určité objektívne údaje o
činnosti knižnice z pohľadu používateľov a získať podkladový argumentačný
materiál pre ďalšiu koncepčnú činnosť knižnice.
Základným cieľom prieskumu bolo
obdržať vyjadrenie používateľov ku kvalite služieb a podmienkam činnosti
knižnice a prijať ich návrhy a podnety.
Do prieskumu však boli zaradené aj
otázky, ktoré mali prispieť k bližšiemu spoznaniu používateľov a ich
potrieb. Jedná sa o prvú sondu v rámci tejto problematiky, ktorá by si
v ďalšom období zasluhovala zvýšenú pozornosť a bola by logickým
pokračovaním v prieskumnej činnosti na podporu zvýšenia kvality
poskytovania služieb.
Rad otázok zodpovedaných používateľmi
poskytuje materiál k nepriamemu hodnoteniu a nespĺňa kritériá na
objektivitu. Objektívny výskum je veľmi náročný a spravidla je v našich
podmienkach len obtiažne realizovateľný. Preto závery z tohto prieskumu
nemožno prehnane zovšeobecňovať. Prináša však približný odhad a takisto cenné
poznatky o vnímaní situácie používateľmi, mapuje ich postoje.
Otázky v prieskume môžeme rozčleniť do týchto štyroch okruhov zisťovaných
informácií:
1.
charakteristika respondentov
2.
informačné potreby respondentov
3.
spokojnosť respondentov s ústavnou knižnicou
4.
návrhy respondentov na zlepšenie činnosti ústavnej
knižnice. Prieskum bol analyzovaný jednak súhrnne z pohľadu všetkých
respondentov a jednak z hľadiska jednotlivých kategórií používateľov:
1.
lekár (20,5%)
2.
iný odborný vysokoškolský pracovník (so špecializáciou
pre prácu v zdravotníctve) (39,7%)
3.
iný vysokoškolský pracovník (7,7%)
4.
odborný stredoškolský pracovník (zdravotný/chemický
laborant, asistent hygienickej služby, zdravotná sestra) (30,8%)
5.
iný stredoškolský pracovník (1,3%)
Dotazníky boli rozoslané všetkým používateľom knižnice a
ich návratnosť bola 78%. Pristavíme sa pri niektorých zisteniach tohto prieskumu.
Hľadisko
všeobecnej charakteristiky používateľov:
1.
Respondentov možno charakterizovať ako prevažne
dlhoročných pracovníkov ústavu. Asi jedna tretina z nich sa venuje štúdiu
alebo práci v mimopracovnom čase pravidelne/často a polovica občas.
1.
Za najaktívnejšiu skupinu môžeme považovať lekárov,
z ktorých až 80% sa venuje v mimopracovnom čase študijným/pracovným
aktivitám pravidelne/často a 70% z nich využíva služby ústavnej knižnice
aspoň 1x za dva týždne. S poklesom úrovne vzdelania a odbornosti úmerne klesá
aktivita ostatných respondentov.
Hľadisko uspokojovania informačných potrieb:
V tejto časti mal prieskum dať predovšetkým odpoveď
na otázku aké informačné zdroje respondenti používajú a z akých dôvodov.
Nakoľko im postačujú ústavné zdroje a kam a v akej miere sa obracajú na
externé informačné zdroje.
1.
Dôvody na využívanie ústavnej knižnice sú u všetkých
kategórií respondentov relatívne rovnomerne rozdelené medzi vzdelávanie,
plnenie pracovných úloh a riešenie konkrétnych pracovných problémov. Výnimkou
sú iní SŠ pracovníci, ktorí za dôvod využívania knižnice uvádzajú len konkrétne
pracovné problémy.
2.
Prevláda pomoc knižnice pre úlohy v poradí:
prednášková činnosť, špecializované odborné činnosti, hlavné úlohy, poradenská
činnosť. Nasledujú projekty, štátny zdravotný dozor, NRC; potom činnosť
hlavných odborníkov a publikačná činnosť. Ojedinele je uvádzaná: príprava
legislatívy, písanie správ, prekladateľská činnosť, práca s počítačom.
Činnosti prvých dvoch skupín sú spoločné čo do štruktúry a kvantity lekárom aj
odborným VŠ pracovníkom a dokonca i odborným SŠ pracovníkom, aj keď
s výrazne nižšou intenzitou.
1.
Jednotlivé kategórie respondentov vykazujú značne odlišnú
štruktúru dôvodov pre využívanie iných knižníc. Všeobecne však možno povedať,
že vyhľadávajú najmä špeciálnu a všeobecnú literatúru, ktorá je mimo profil
ústavnej knižnice, ale aj širší výber profilovej literatúry na jednom mieste.
2.
Spektrum týchto knižníc nie je príliš rozsiahle a opäť sa
veľmi líši podľa jednotlivých kategórií respondentov a ich odborného zamerania.
Počet respondentov, ktorí využívajú iné knižnice prudko klesá s poklesom
stupňa vzdelania a odbornosti od lekárov, ktorých 50% využíva iné knižnice až
po iných SŠ pracovníkov, ktorí nevyužívajú žiadne iné knižnice okrem ústavnej.
Priemerne navštevuje iné knižnice len 30%
respondentov.
Svoju úlohu tu môže zohrávať aj snaha knižnice zabezpečovať všetky štandardné
služby používateľom a široké poskytovanie služby MVS.
1.
Priemerne 40% respondentov využíva ako ďalší informačný
zdroj Internet, pričom polovica z nich (a to v každej kategórii okrem
iných SŠ pracovníkov) využíva Internet ako jediný ďalší informačný zdroj.
Žiaden ďalší informačný zdroj neuviedli respondenti s iným SŠ vzdelaním a
25% odborných SŠ pracovníkov. Odborní VŠ pracovníci (20%) a iní VŠ pracovníci
(40%) uvádzali aj iné informačné zdroje v poradí: médiá, priame kontakty,
vlastné knižnice a konferencie.
1.
Priemerne pre jednu tretinu respondentov je ústavná
knižnica hlavným zdrojom informácií, u lekárov je však tento podiel až 50 %-ný.
Úbytok významu knižnice pre respondentov sa dopĺňa so zisteniami v otázke
o využívaní ďalších informačných zdrojov – s poklesom významu ústavnej
knižnice stúpa využívanie ďalších informačných zdrojov u jednotlivých kategórií
bez ohľadu na ich vzdelanie. Táto skutočnosť poukazuje na narastajúci významu
ďalších informačných zdrojov, najmä elektronickej povahy(!) Uvedomíme si to
najmä pri porovnaní so zistením, že početnosť využívania iných knižníc bola
závislá od vzdelania a odbornosti.
Vo všeobecnosti však je možné povedať, že s vyšším vzdelaním,
odbornosťou a náročnosťou vykonávaných úloh stúpa záujem o informácie a
informačné zdroje.
Hľadisko spokojnosti respondentov
s ústavnou knižnicou:
1.
Respondenti vykázali najväčšiu spokojnosť so správaním
personálu ústavnej knižnice, s vybavovaním výpožičiek a kvalitou a
rýchlosťou služieb. Najmenšia spokojnosť bola s knižnicou ako miestom pre
aktívny oddych, zariadením knižnice, prostredím knižnice a výberom literatúry.
Vo všetkých týchto položkách, kladných i záporných bola takmer úplná zhoda aj
medzi jednotlivými kategóriami respondentov navzájom.
1.
Za najužitočnejšie služby boli celkovo označené
publikačné služby, signálne informácie, MVS článkov a CVS periodík. Najnižšiu
užitočnosť vykázali výpožičné služby a podávanie telefonických faktografických
informácií. Nižšie od nášho očakávania boli hodnotené aj rešeršné služby.
Malá užitočnosť
výpožičných služieb je spôsobená malým rozsahom knižničného fondu, jeho
nedostatočným doplňovaním novou literatúrou a malým podielom literatúry
hraničných odborov. Nižšie od nášho očakávania sú hodnotené rešeršné služby, čo
poukazuje na rezervy v ich propagácii, v nedostatočnom zastúpení
databáz a možnosti ich samostatného využívania používateľmi.
1.
Medzi tri najčastejšie respondentmi uvádzané všeobecne
preferované služby patria obsahové, CVS, signálne informácie a publikačná
činnosť knižnice. Najmenej preferované bolo telefonické podávanie informácií,
služba adresného rozširovania informácií a výpožičné služby.
V prípade
nízkeho hodnotenia adresného rozširovania informácií predpokladáme malú alebo
skreslenú znalosť tejto služby používateľmi. Plánujeme však nápravu
v tejto oblasti.
1.
Ak porovnáme tri služby poskytované ústavnou knižnicou
považované používateľmi za najužitočnejšie, dostávame zhodu s tromi
službami respondentmi najviac preferovanými. Tento súlad svedčí o smerovaní
knižnice prevažne v duchu potrieb a želaní používateľov.
Hľadisko požiadaviek respondentov na zlepšenia:
1.
Takmer 60% všetkých respondentov považuje služby ústavnej
knižnice za postačujúce. Až takmer 40% respondentov nevie
posúdiť, či by sa mali zlepšiť. Títo sa vyskytujú v podstate v každej
kategórii respondentov, najviac (skoro 60%) ich je však v kategórii
stredných zdravotných pracovníkov. Len 2,5% si myslí, že
by sa mali služby zlepšiť.
Môže to byť spôsobené
tým, že používatelia majú ešte v pamäti málo funkčnú knižnicu
z predchádzajúceho obdobia a pociťujú nárast uspokojenia. Ďalej
skutočnosťou, že poznajú silné limitujúce podmienky pre činnosť (nielen)
knižnice. Konečne však aj tím, že nepoznajú možnosti rozvoja moderného poňatia
knižnično-informačných služieb.
1.
Odpovede na otázky týkajúcich sa návrhov na zlepšenie
služieb knižnice boli ojedinelé (vyjadrila sa pätina respondentov). Najväčšia
časť požiadaviek (50%) sa týkala služieb v elektronickej podobe, pričom
asi polovica z nich sa týkala priamo Internetu. Vzniesli ich VŠ vzdelaní
respondenti, SŠ vzdelaní respondenti nevzniesli ani jednu požiadavku na
akúkoľvek elektronickú službu. 30% ďalších požiadaviek sa týkalo sprístupnenia
informácií o literatúre, či už klasickou alebo elektronickou formou.
1.
Asi 40% respondentov by viac navštevovalo ústavnú
knižnicu, keby jej priestory boli dostupnejšie, (viacúčelová miestnosť,
knižnica mimo budovu), 20 % si želá mať viac času, aby mohlo navštíviť
knižnicu(!), asi 15 % požaduje lepšie prostredie, nasledujú požiadavky na širší
výber literatúry a v tomto prípade je až na poslednom mieste požiadavka na
Internet v knižnici.
V ďalších prieskumoch bude potrebné sa zamerať na:
1.
jednotlivé kategórie používateľov osobitne, najmä
v tých oblastiach, v ktorých boli zistené v tomto prieskume
značné rozdiely v odpovediach jednotlivých kategórií respondentov
2.
prieskum používateľov aj podľa iných kritérií ako
vzdelanie
3.
zisťovanie intenzity a frekvencie jednotlivých skúmaných
skutočností
Prieskum vyšiel vo vzťahu ku knihovníkom vcelku
lichotivo. Používatelia sú najviac spokojní s personálom, kvalitou
a rýchlosťou vybavovania služieb, najpreferovanejšie služby sa zhodujú
s najužitočnejšími službami, len 2,5% používateľov si myslí, že by sa
služby mali zlepšiť. Nemyslím si však, že by nás to malo uspokojiť. Prieskum
vypovedá aj o tom, že nie je uspokojivý výber profilovej literatúry,
štruktúra poskytovaných služieb je už na dnešnú dobu prekonaná, chýbajú širšie
možnosti sprístupňovania externých informačných zdrojov, problémy sú
s priestormi a dostupnosťou knižnice - to sú varujúce fakty.
Prieskum ďalej ukázal, že veľa používateľov si nie je
vedomých možností, ktoré môže poskytovať knižnica. Chcú využívať moderné IT,
avšak nespájajú ich celkom s návštevou knižnice. Medzi najpreferovanejšími
sú však služby najbližšie k používateľovi, tj. služby cez Internet, potom
nasledujú služby ústavnej knižnice a nakoniec služby iných knižníc. Obtiaže
budú zrejme ešte určitý čas pretrvávať v oblasti zlepšovania prostredia a
prístupu do knižnice a rozširovania výberu literatúry. Knižnica navrhla nasledujúce
opatrenia, ktoré zohľadňujú zistené skutočnosti a snažia sa kompenzovať
negatívne faktory:
1.
Priblíženie služieb
1.
dotvoriť domovskú stránku knižnice na Internete (prístup
k databáze knižničného fondu)
2.
začleniť interné stránky (lepší prístup k informáciám ako
len na ústavnej sieti)
3.
Získanie samostatného účelového priestoru knižnice a jeho
vybavenie používateľským(-i) PC:
1.
prístup k externým aj interným informačným zdrojom
pre všetkých pracovníkov
4.
možnosť školení na Internet, apod.
5.
Rozšírenie spektra dostupných externých informačných
zdrojov (zapájanie sa do vznikajúcich konzorcií)
6.
Zmena štruktúry najfrekventovanejších služieb -
preferencia rešerší, ARI, elektronického dodávania dokumentov a iných
7.
Pôsobenie na zvyšovanie informatickej prípravy
používateľov (zavedenie prednášok a školení, rozširovanie spektra metodických
návodov)
Výsledky
prieskumu sú spracované aj v dvoch elektronických formách, ktoré obsahujú vedľa
komentárov aj vyhodnotenie odpovedí respondentov spracované do grafov:
1.
správa v programe Word
2.
prezentácia v programe PowerPoint
Kontakt:
Štátny
zdravotný ústav, odborná knižnica, Cesta k nemocnici 1, 975 56 Banská
Bystrica
Tel.: 088/4141 960, E-mail: library@szubb.sk
Otázky anonymného prieskumu
spokojnosti používateľov odbornej knižnice ŠZÚ Banská Bystrica:
1.
Koľko máte rokov? (Odpoveď vyznačte krížikom.)
1.
20-30 rokov
2.
31-40 rokov
3.
41-50 rokov
4.
nad 50 rokov
2.
Aké je Vaše
pracovné zaradenie?
1.
lekár
2.
iný odborný VŠ pracovník (so špecializáciou pre prácu v
zdravotníctve)
3.
iný VŠ pracovník
4.
odborný SŠ pracovník (zdravotný/chemický laborant,
asistent AHS, zdravotná sestra)
5.
iný SŠ pracovník
6.
iný pracovník
3.
Ako dlho
pracujete v ŠZÚ?
1.
do 3 rokov
2.
do 10 rokov
3.
viac ako 10 rokov
4.
Študujete/pracujete
v mimopracovnej dobe?
1.
pravidelne/často
2.
občas
3.
nie
5.
Ako často využívate
služby ústavnej knižnice? (Akúkoľvek
z uvedených v otázke č. 11.)
1.
častejšie ako 1x týždenne
2.
1x týždenne
3.
1x za 2-3 týždne
4.
1x mesačne
5.
nepravidelne
6.
Z akých dôvodov
využívate služby knižnice? (Môžete
uviesť aj viaceré možnosti.)
1.
vzdelávanie
2.
riešenie pracovných úloh ..... akých (podčiarknite)...
hl. úlohy, špec. odb. činnosti, NRC,
zdrav. dozor, projekty, činnosť hl. odborníka, poradenská činnosť,
prednášková činnosť, iné........................................................................................................
3.
riešenie pracovných problémov
4.
aktívny oddych
5.
iné .....………………………………….………….………………....
7.
Využívate
z pracovných/študijných dôvodov ešte iné knižnice?
1.
áno ktoré
a prečo prečo……………….……………………………...............................
2.
nie
1.
Ktoré iné
informačné zdroje z pracovných/študijných dôvodov využívate? /aj viaceré/
1.
Internet
2.
CD ROM databázy
3.
vlastné databázy
4.
iné ………………………………………....………….......................
5.
žiadne
2.
Ústavná knižnica je pre Vás
3.
hlavným zdrojom odborných informácií
4.
doplnkovým zdrojom odborných informácií
3.
Ako ste spokojní
s ústavnou knižnicou z uvedených hľadísk? (Zakrúžkujte príslušnú hodnotu.)
veľmi spokojný ............. veľmi
nespokojný.......... neviem...............
rozsah
služieb 5 …. 4 ….. 3….. 2
…..1..…0
kvalita
služieb 5….. 4 ….. 3 …. 2 …..1....
0
rýchlosť
služieb
5….. 4 ….. 3 …. 2 .…. 1.…0
vybavovanie
výpožičiek 5
…. 4 ..… 3 …. 2 ..… 1….0
správanie
personálu 5 …. 4 ….. 3 …. 2 ….. 1….0
prístupnosť
fondov
5….. 4 ….. 3 …. 2 ..… 1.. 0
výber
literatúry 5 …. 4 …. 3 …. 2 ….
1.… 0
knižnica ako
študovňa/pracovisko 5 .… 4 .… 3 …. 2 …. 1 .… 0
knižnica pre
aktívny oddych 5….. 4 .… 3 .… 2 .….1 …. 0
zariadenie a
vybavenie knižnice 5 .… 4 ..... 3 .… 2 ..…1 …. 0
prostredie
knižnice 5….. 4 …. 3 …. 2.…. 1 …. 0
celková
spokojnosť 5 ..… 4….. 3 …. 2 ….1….. 0
4.
Za ako
užitočné pre Vás považujete tieto druhy služieb poskytované ústavnou knižnicou?
veľmi užitočné zbytočné neviem
výpožičné
prezenčné 5 .... 4 …. 3….. 2 …. 1 .…. 0
výpožičné
absenčné 5…. 4 .… 3 …. 2 …. 1.….. 0
výpožičné
cirkulačné (periodík) 5…. 4 …. 3 …. 2 …. 1 ..… 0
medziknižničné
výpožičné (kníh) 5.… 4 .… 3 …. 2 …. 1 ..… 0
medziknižničné
výpožičné
(časop.
čl.) 5…. 4 .…. 3 .…
2…..1……0
rešeršné
5 .… 4 .… 3 ..…2 ..…1……0
obsahové
(xerokópie
obsahov časopisov) 5 .…
4 ..….3 …. 2 …. 1..….0
ARI
(pravidelné rešerše podľa tem. profilu) 5 …. 4……3 …. 2 ….. 1
.…0
signálne
informácie (avíza o literatúre) 5…..
4 …. 3 .…. 2 ….. 1…. 0
telefonické
faktografické informácie 5….. 4 ..…3 .…. 2 ..… 1…. 0
reprografické
(xerokópie) 5 .… 4….. 3 ..….2….. 1 ….0
poradenské 5 .… 4 ..…3..…. 2.….. 1 ….0
publikačné (prírastky, novinky, publ. činnosť/ 5….. 4….. 3 ...... 2 ...... 1 ….0
5.
Ktoré služby
vo všeobecnosti uprednostňujete najviac? (podčiarknite v otázke č. 11)
6.
Ktorá služba
by sa mala zlepšiť?
1.
................................................................................ v čom..............................................
2.
................................................................................ v čom
.............................................
3.
úroveň považujem za postačujúcu
4.
neviem odpovedať
7.
Akú inú
službu by ste ešte uvítali?
(Môžete
odpovedať voľne.)
…………………………………………………………………………..
8.
Za akých predpokladov
by ste navštevovali /využívali služby ústavnej knižnice častejšie?....................................................................
9.
Ďalšie
pripomienky, podnety a návrhy
…………………………………………………………………..............