|
HREJIVÝ DOTYK SEVERU POZNATKY ZO ŠTUDIJNÉHO POBYTU VO ŠVÉDSKYCH KNIŽNICIACH Mgr. Marie Sršňová, odborná knižnica ŠZÚ, Banská Bystrica
V nasledujúcom príspevku chcem nadviazať na informácie o kurzoch ProLib uverejnené v bulletinu InfoMedLib1). Motivačnou zložkou uvedených pilotných kurzov bola účasť najlepších účastníkov na zahraničných študijných pobytoch vo Veľkej Británii a vo Švédsku. Patrila som k tým úspešným absolventom kurzu “ Digitálne knižnice”, ktorí sa mohli zúčastniť pobytu vo Švédsku a chcela by som sa s Vami podeliť o svoje poznatky a dojmy.Študijnú skupinu tvorili siedmi účastníci - a tak ako je obvyklé u týchto aktivít - cestu sme absolvovali bez sprievodcu. Pobyt sa uskutočnil v dňoch 12.-21. februára 2001 v niekoľkých inštitúciách podľa programu vypracovaného hostiteľom (Univerzitná knižnica v Lunde). Mnohé zo získaných poznatkov na kurze sa nám ozrejmilo, keď sme mali možnosť vidieť spôsob využívania informačných technológií priam o v praxi švédskych verejných knižníc.Najdlhší čas sme strávili v Univerzitnej knižnici starobylej Univerzity v Lunde. Oboznámili sme sa s prácou informačného oddelenia (poskytovanie elektronických informačných zdrojov – knižnica vlastní 150 databáz, školenia používateľov), oddelenia seriálovej literatúry (akvizícia, spracovanie a sprístupňovanie elektronických časopisov), oddelenia automatizácie (budovanie webovských stránok, administrácia univerzitnej knižničnej siete), vývojového oddelenia NetLab (meta dáta, budovanie digitálnych knižníc) a digitalizačného oddelenie (digitalizácia starých tlačí a vzácnych dokumentov). Po jednom dni sme strávili v mestských verejných knižniciach v Lunde a Malmö.Všetky knižnice navštevuje veľké množstvo ľudí, čo je dôvodom pre zavedenie úplnej automatizácie knižničných služieb (vrátane automatov na vypožičiavanie a vracanie dokumentov, robotov a strojov na triedenie kníh, pásových dopravníkov apod.). Závideniahodné je, že vo Švédsku pochopili zavádzanie výpočtovej techniky a automatizácie ako nástroj rýchlejšieho a komplexnejšieho poskytovania informácií občanom a nie ako prostriedok na znižovanie pracovných síl. Uvoľnená pracovná kapacita knihovníkov je využitá na zlepšovanie kvality služieb, napr. poskytovanie externých informačných zdrojov, účelnejšie využitie a spríjemnenie prostredia v knižniciach, a pod.Architektúra a interiéry knižníc, ktoré sú často dielom architektov, nás mimoriadne upútali. Knižnice sa nachádzajú buď v nových budovách, ktoré sú postavené samostatne alebo sú prepojené s pôvodnými historickými budovami, alebo v celkovo zrekonštruovaných a zmodernizovaných budovách. K obľúbeným architektonickým prvkom patria presklenné vonkajšie múry (umožňujúce výhľad často na parkovú úpravu v blízkosti knižníc) a v oľný halový priestor vnútri prestupujúci vertikálne celou budovou až po strechu. Do príjemného prostredia vnútorných priestorov sú začlenené aj prírodné prvky - nie je zvláštnosťou tu objaviť jazierko s živými rybami, voliéru s drobným vtáctvom alebo exotickú zeleň.Skutočnosť, že vo švédskych knižniciach je stredobodom záujmu používateľ, dokladá okrem iného aj fakt, že sa stále používajú paralelne popri plne automatizovaných aj klasické metódy obsluhy používateľa podľa jeho rozhodnutia. Umožnený je voľný pohyb používateľa po knižnici s bezplatným využitím internetu, knižničných fondov vo voľnom výbere, či iných služieb. Mimoriadna pozornosť sa venuje rôznym hendikepovaným skupinám používateľov (napr. postihnutým občanom, imigrantom, a pod.) Vo verejných knižniciach sa veľké úsilie koncentruje na budovanie detských oddelení s vedomím výchovy nových používateľov. Štátom plne podporovaný je prístup všetkých kategórií používateľov k informáciám prostredníctvom internetu. Veľmi zaujímavá bola návšteva firmy BTJ (Biblioteksjänst AB) – súkromnej spoločnosti, ktorá poskytuje servis verejným knižniciam dnes už aj za hranicami krajiny: predáva publikácie vrátane katalogizačných záznamov z jej vlastnej databázy, rôzne služby a zariadenia knižníc. Takisto sa nachádza v m odernej zaujímavo riešenej budove.Vyvrcholením nášho študijného pobytu bola návšteva najväčšej škandinávskej knižnice –Kráľovskej knižnice v Kodani, resp. jej prístavby novej budovy, ktorú sme navštívili pri návrate domov. Impozantná architektúra dáva zadosť jej názvu “Čierny diamant” 2).Vysoká úroveň informačných technológií a knižnično-informačných služieb v škandinávskych knižniciach bola bezpochyby dosiahnutá v dôsledku vysokej miery kooperácie knižníc a zainteresovaných inštitúcií a za podpory vlády. Tieto prístupy bude potrebné v oveľa väčšej miere uplatňovať aj v našich podmienkach. Veľmi oceňujem otvorenosť švédskych knihovníkov a odborných pracovníkov s akou nás oboznamovali so stavom a spôsobom práce v ich knižniciach. Prekvapenie v nás vyvolal úprimný záujem našich kolegov vo Švédsku o našu prácu všade, kde sme sa pohybovali. A nemenej prekvapujúce bolo zistenie, že mnoho našich dnešných problémov je už obdobných. Vidím určitý posun od mojej predchádzajúcej návštevy pred 6 rokmi v Dánsku. Príčino u je postupné zavádzanie a využívanie novej techniky aj v našich knižniciach a približovanie sa charakteru nášho ekonomického prostredia k západným trhovým ekonomikám. To dáva predpoklad, resp. nádej, že pri našich ďalších možných budúcich stretnutiach si budeme vymieňať stále väčšie množstvo skúseností ako rovnocennejší partneri.Na záver zostáva dodať, že za krásnymi knižničnými budovami, vyspelými technológiami a novo poňatými službami používateľom nemusíme cestovať na sever našej planéty alebo do zámoria. Podobné stavby už vznikli aj u našich najbližších susedov, napr. v Poľsku (Knižnica Varšavskej univerzity, Sliezska knižnica v Katoviciach) a v Českej republike (Štátna vedecká knižnica v Liberci 3) 4), Moravská zemská knižnica v Brne 5) 6) ).Kedy sa dočkáme realizácie podobných projektov u nás na Slovensku? Snáď sa aj u nás aspoň trošku rozvidnieva. Podľa posledných správ rozsiahlu prestavbu svojich priestorov pripravuje Univerzitná knižnica v Bratislave (pravda nie z rozpočtových zdrojov). Želám knihovníkom a používateľom Univerzitnej knižnice, aby po ukončení rekonštrukcie knižnice zažívali v jej priestoroch taký príjemne hrejivý pocit, aký sme pociťovali my vo švédskych knižniciach.
|