Keď som v roku 1960 začala pracovať v Ústrednej lekárskej knižnici, uvedomila so si jej dôležité poslanie poskytovať lekárom a všetkým zdravotníckym pracovníkom dostatočné množstvo informácií z medicíny a príbuzných odborov a umožniť im tak sústavné vzdelávanie. Lekárska veda neustále napreduje a výmena informácií je nevyhnutná. V požičovni knižnice som pracovala 30 rokov. Bola to veľmi zaujímavá práca medzi čitateľmi, používateľmi knižničných služieb. Práce v požičovni a čitárni sa prelínali a každý pracovník ovládal širokú škálu úkonov, či už to boli práce vo výpožičnom protokole, časopiseckej čitárni, zakladania katalogizačných lístkov do katalógov, ďalej činnosti súvisiace s vyraďovaním opotrebovanej, neprofilovej a zastaralej literatúry, konzultačná služba, medziknižničná výpožičná služba a iné.

Veľký záujem zo strany čitateľov bol o najnovšie čísla časopisov uložené v čitárni, kde si čitatelia mohli vyhotoviť rešerše, tieto časopisy sa požičiavali len prezenčne. Tieto služby využívali najmä tí, ktorí potrebovali urýchlene získať podklady a boli v časovej tiesni. Konzultanti boli čitateľom vždy nápomocní a ochotní usmerniť ich a poradiť im. Sledovalo sa aj využitie jednotlivých titulov časopisov za účelom zistenia o ktoré tituly je najväčší záujem. Výsledky tohoto prieskumu sa zohľadnili pri objednávaní časopisov zo zahraničia na ďalšie obdobie. K dispozícii boli aj propagačné materiály o knihách, ktoré práve vyšli a na základe informácií o nich dávali čitatelia návrhy na ich zakúpenie.

Veľkú obľubu si získali pravidelné výstavky kníh z najnovších prírastkov knižnice. Tieto výstavky boli v požičovni pravidelne inštalované a každý týždeň sa menili. Čitatelia mali možnosť oboznámiť sa s vystavovanými knihami, rezervovať si ich a po ukončení výstavy si ich požičať. Poriadali sa aj výstavy rozsiahlejšieho charakteru v čitárni a tiež mimo Bratislavy ako súčasť rôznych lekárskych sympózií, konferencií a pod., napríklad v Čadci, Vyšných Hágoch atď.