F dáta; údaje; údaj (en data) zobrazenia reálnych objektov zhromaždený materiál získaný z pozorovania reálneho sveta. – Charakterizujú sa ako obraz vlastností objektu vhodne formalizovaný pre prenos, interpretáciu alebo spracovanie prostredníctvom ľudí alebo automatov. V informačnom prieskume je to zakódovaná reprezentácia faktov a myšlienok tak, aby sa dali spracovať a komunikovať.

F databázové centrum (en database center) – pracovisko (organizácia, inštitúcia) sprístupňujúca vybrané bázy dát v online režime s využitím vhodného programového vybavenia na vlastnom č hostiteľskom počítači, ktorý býva súčasťou počítačovej siete č internetu alebo je vybavené terminálovou sieťou. Zdrojom informácií sú bibliografické a iné referenčné bázy, faktografické bázy dát a bázy úplných textov, ktoré databázové centrum získava od č   producentov a vyberá si ich podľa vlastného uváženia (spravidla podľa tematického alebo profesijného zamerania databázového centra). V závislosti od stupňa rozvoja databázového centra, patria do repertoáru jeho služieb okrem jednorázových dialógových rešerší aj priebežné interaktívne rešerše, sprostredkovanie primárnych dokumentov, možnosť preberania častí vystavovaných báz dát formou downloadingu, ale aj také služby, ako je sprístupňovanie výpočtových zdrojov včítane možností uchovávania dát a programov používateľov v databázovom centre.

F demonštračná verzia; demo (en demo version) – program, ktorý je špeciálnou verziou pôvodného programu. – Slúži na demonštračné účely a väčšinou je k dispozícii zdarma.

F depozitná knižnica (en deposit library) – špeciálne zariadenie jednej alebo  viacerých knižníc, slúžiace na uskladnenie nevyužívaných alebo menej využívaných častí knižničného fondu. – Depozitnú knižnicu si spravidla zriaďujú veľké knižnice, ktorých knižničné fondy obsahujú státisíce dokumentov, alebo skupina knižníc na určitom území. Deponované zbierky takto vlastne odľahčujú tie priestory knižnice, ktoré sú prístupné čitateľom a v ktorých sa sústreďujú najviac využívané časti knižničných fondov.

F diagram (en diagram, chart) – grafické znázornenie priebehu nejakého procesu, štatistických a iných číselných údajov, štruktúry, závislosti (graf.) – Obvyklé sú diagramy čiarové, plošné, stĺpcové a kruhové, obrazové. Diagram býva doplnený vysvetlivkami (legendou) k zmyslu a obsahu použitých grafických symbolov.

F digitálna knižnica; virtuálna knižnica; elektronická knižnica (en digital library, virtual library, electronic library) – v odbornej literatúre majú rovnaký význam. Predovšetkým v anglickej literatúre sa používa pojem digitálna knižnica. Digitálnu knižnicu môžeme charakterizovať takto: 1. digitálna knižnica nie je jedna entita, ale predstavuje súbor viacerých knižníc, 2. digitálna knižnica vyžaduje sieťové technológie, 3. spojenia medzi jednotlivými digitálnymi knižnicami a informačnými službami sú transparentné pre koncového používateľa, 4. cieľom digitálnej knižnice je umožniť univerzálny prístup k informáciám, 5. digitálna knižnica nie je viazaná na dokumenty v tlačenej forme (Definition and Purposes of a Digital Library). – Napriek terminologickej nejednotnosti môžeme vytipovať spoločnú črtu jednotlivých koncepcií a tou je vzdialený prístup k organizovaným zdrojom elektronickej informácie (primárnej alebo sekundárnej) prostredníctvom telekomunikačnej siete. Pojem digitálna knižnica nezahŕňa iba technickú infraštruktúru, ale aj množstvo právnych a sociálnych aspektov. – Digitálna knižnica nachádza plné uplatnenie predovšetkým vďaka globálnej siete internet. Zatiaľ čo prvé informačné systémy pracujúce v sieťovom prostredí sa sústreďovali predovšetkým na technické aspekty, digitálne knižnice budúcnosti predpokladajú doriešenia množstva ďalších problémov. K najdôležitejším patria: popis informácií v digitálnych knižniciach prostredníctvom metaprvkov, odhad a vyhodnotenie používateľských potrieb v novej ére informačnej spoločnosti, sociálne aspekty digitálnych knižníc, interfejs medzi jednotlivými digitálnymi knižnicami, digitalizácia a konverzia, pomenovanie objektov v digitálnej knižnici, archivácia digitálnych informácií. – Vynikajúcim zdrojom informácií o najnovšom výskume v oblasti digitálnych knižníc je elektronický časopis D-Lib magazine, prístupný v internete na URL adrese http://www.dlib.org/. V rámci časopisu pracujú aj odborné skupiny a obsahuje množstvo odkazov na ďalšie cenné zdroje v internete týkajúce sa teórie a praxe digitálnych knižníc (Definition).

F digitálny podpis (en digital signature) – menšie množstvo údajov, automaticky pripojené k správe, ktorá vykonáva overenie totožnosti odosielateľa a kóduje dáta pomocou verejného kódovacieho kľúča. – Príjemca musí tento kľúč poznať, aby hlásenie mohol rozkódovať. Digitálnemu podpisu sa venuje veľká pozornosť v rámci č World Wide Web konzorcia čč kódovanie, čč   enkrypcia).

F digitálny videodisk; DVD (en Digital Video Disc) – optické záznamové médium, ktoré je významným vylepšením CD a CD-ROM. Podstatným vylepšením je omnoho vyššia kapacita. V súčasnosti už existujú zariadenia na zápis DVD, takisto aj prehrávače.

F dokument (en document) – informačný prameň tvorený nosičom informácií v podobe hmotného predmetu a množinou dát alebo informácií, ktoré sú na ňom (v ňom) fixované a formálne i obsahovo usporiadané. – Slovo dokument pochádza z latinčiny. Používa sa jednak ako bežný výraz hovorovej reči a jednak ako odborný termín viacerých vedných disciplín. Táto skutočnosť spôsobuje veľmi široký a nejednotný výklad pojmu: v najužšom zmysle môžeme dokument chápať len ako písomné svedectvo potvrdzujúce určitý právny stav (úradný doklad); v širšom zmysle dokument chápeme ako ľubovoľný, materiálne fixovaný (zaznamenaný) myšlienkový obsah; v najširšom zmysle hovoríme o dokumente ako o ľubovoľnom predmete, ktorého cieľom je potvrdiť, doložiť alebo zdôvodniť určitý fakt.

V súčasnosti v oblasti knižnično – informačnej činnosti termínom dokument označujeme všetky informačné pramene (bez ohľadu na ich fyzickú formu, obsah i spôsob jeho prezentácie), ktoré sú hmotnými jednotkami, vznikajú nejakým (ľubovoľným) zaznamenaním informácií, vznikajú preto, aby sa informácie uchovali v čase a (alebo) preniesli v priestore. V komunikačných procesoch dokument plní funkciu tzv. informačnej konzervy. Jeho zásluhou vzniká osobitný typ sprostredkovaného komunikačného spojenia, pri ktorom komunikátor i príjemca môžu byť od seba vzdialení v priestore i čase.

F dokumentácia (en documentation) – systematické získavanie a spracovávanie zaznamenanej informácie za účelom jej uchovávania, prieskumu a využívania alebo rozširovania. Súčasne je to odbor knižničnej a informačnej činnosti, spočívajúci v sledovaní, získavaní a spracovávaní a využívaní dokumentografických informácií pre študijné, vedeckovýskumné a rozhodovacie ciele, obzvlášť pre vedeckých a technických pracovníkov.

F dokumentačné stredisko (en documentary centre) – druh informačnej inštitúcie, ktorá buduje dokumentografické fondy zamerané na určitú oblasť (odbor)ľudskej činnosti a poskytuje dokumentografické služby. – Dokumentačné strediská sa vytvárajú buď ako samostatné inštitúcie pre určitú oblasť (odbor) ľudskej činnosti, alebo ako súčasť podniku, firmy, ústavu, inštitúcie. Najčastejšie poskytujú tieto služby: vyhľadávanie a selekcia relevantných informačných záznamov z dokumentografického fondu, zisťovanie lokačných údajov relevantných dokumentov, vyhľadávanie a sprístupňovanie primárnych dokumentov. Pojem dokumentačné stredisko sa zaužíval predovšetkým v západnej Európe. V našich podmienkach sa používa pojem čč informačné stredisko.

F domovská stránka (en home page) – predstavuje východiskový bod pre č hypertextový dokument v prostredí č World Wide Webu. – Odkazy (links) z tejto stránky môžu smerovať na dokumenty na tom istom serveri, prípadne na dokumenty rozšírené po celom svete v prostredí WWW. Prepájané webovské stránky môžu vytvoriť nový dokument. – Každá domovská stránka má tzv. č Uniform Resource Locator (URL), čo znamená umiestnenie stránky. Prostredníctvom URL získame tri základné informácie: 1. č Protokol vyžadovaný pre stránku. Vo väčšine prípadov ide o protokol HTTP (Hypertext Transfer Protocol. 2. Informácie o počítači, na ktorom môžeme nájsť domovskú stránku. Vo väčšine prípadov je táto adresa špecifikovaná menom domény. 3. Informácie o ceste k príslušnému súboru. – Domovská stránka býva prvým predstavením sa firmy, organizácie, prípadne jednotlivca v prostredí WWW. Ich počet neuveriteľne narastá a preto sa na ich lokalizáciu využívajú rôzne vyhľadávacie stroje.Na Slovensku je to predovšetkým Zoznam slovenského internetu (http://www.zoznam.sk). Domovské stránky sa vytvárajú v jazyku č HTML. Zobrazujú sa pomocou prehliadačov (browserov).

F doplňovanie knižničného fondu; akvizícia (en acquisition) – súhrn pracovných procesov v knižnično – informačnej inštitúcii, pri ktorej sa vyberajú a získavajú dokumenty s cieľom vytvoriť a ďalej rozvíjať knižničné zbierky zodpovedajúce funkciám danej inštitúcie a informačného systému, ktorého je súčasťou. – Doplňovanie knižničného fondu má obsahovú (intelektuálnu, výberovú) a organizačno – technickú stránku. Obsahovú stránku doplňovania tvorí: zisťovanie a identifikácia dokumentov, ktoré zodpovedajú vymedzenému profilu fondu; informačné hodnotenie týchto dokumentov podľa stanovených výberových kritérií; rozhodovanie o miere potrebnosti jednotlivých dokumentov pre daný knižničný fond. Organizačno – technologickú stránku doplňovania tvoria konkrétne procesy získavania vybraných dokumentov do fondu: výber optimálnych dodávateľov pre jednotlivé kategórie dokumentov, objednávanie dokumentov, príjem dodaných dokumentov do knižnice, príprava získaných dokumentov na vstupné spracovanie. V procese doplňovania fondov prevažnej väčšiny knižníc má rozhodujúci význam a najväčší kvantitatívny podiel priebežné doplňovanie, zamerané na pohotové získavanie dokumentov zo súčasnej, novovznikajúcej dokumentovej produkcie. Pri budovaní niektorých typov čiastkových fondov má podstatný význam aj retrospektívne doplňovanie, zamerané na dodatočné získavanie starších dokumentov. Retrospektívne doplňovanie tvorí dôležitú zložku začiatočného doplňovania fondu pri zakladaní novej knižnice alebo jej nového čiastkového fondu. Pri doplňovaní svojich fondov knižnice využívajú štyri základné akvizičné zdroje: nákup dokumentov, výmenu publikácií, povinné výtlačky a dary dokumentov.

F downloading, preberanie záznamov (en downloading) – môže byť definovaný ako kopírovanie dát z externej bázy dát do pamäti súkromného počítača používateľa obyčajne cez telekomunikačné spojenie. Výhody downloadingu: a) záznamy sa preberajú do pamäti osobného počítača preto, aby bolo možné uskutočniť ich konverziu a úpravu, napr. zjednotenie a úpravu formátu katalogizačných lístkov, úpravu a usporiadanie dát, prevody jednotiek, usporiadanie bibliografických odkazov, odstránenie informačného šumu a pod; b) zníženie poplatkov za strojový čas a spojenie; c) budovanie vlastného archívu používateľa.

ISBN 80-08-02818-1: Sk 266.00             100/99      KDI          BAA006

ISSN 1335-3403