MÔŽU KNIHOVNÍCI VZDELÁVAŤ LEKÁROV ?

Mgr. Daniela Džuganová, LK Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach

Informačná výchova nie je v knižniciach (ani pre knihovníkov, ani pre používateľov) už celé roky neznámym pojmom. Definovali ju viacerí odborníci - Merta, 1976; Kábrt, 1983 a Matthaeidesová, 1988, takže je viac menej zbytočné ju definovať. Nás v knižnici posledné roky zaujímal viac jej realizačný prejav – informačná príprava vo vysokoškolskom prostredí.

Informačnú výchovu tvorili základné obsahové prvky, ktoré sa významovo vzájomne dopĺňali, prelínali a špecifikovali – knihovnícka, bibliografická, vedecko-informačná, informatická príprava a pod. Používali sa rôzne pojmy, ktoré odrážali jej obsahové zameranie: knihovnícko-bibliografická príprava, informatická výchova a príprava, informatické vzdelávanie, výchova a príprava používateľov informácií.

V súčasnosti informačnú výchovu v širšom vymedzení chápeme ako realizáciu racionálnej výchovy a prípravy človeka na využívanie a tvorbu poznatkov s cieľom nadobudnutia ucelenej sústavy vedomostí, zručností a návykov v poznávacom procese (prostredníctvom sebainformovania, sebavzdelávania) a ich aplikácie v  tvorivostnej sfére a produkcii nových  poznatkov vo všetkých oblastiach spoločenskej a osobnej činnosti. V užšom vymedzení ju chápeme ako konkretizáciu a realizáciu koncepcií a programov informačnej výchovy v konkrétnych prostrediach – napr. na inštitucionálnej báze výchovno-vzdelávacích systémov a sústav detí, mládeže, dospelých; v inštitucionálnej báze knižníc s vymedzením jej rôznych stupňov – napr. informačná príprava žiakov a študentov rôznych stupňov a typov škôl, pracovníkov v zamestnaní, používateľov rôznych typov knižničných a informačných inštitúcií, systémov a služieb. Znamená to teda, že v súčasnosti sa v teórii aj v praxi používa viacero pojmov, napr. knihovnícko-bibliografická výchova a príprava, informatická výchova a príprava, informatické vzdelávanie so zameraním na objekt (deti, študenti, dospelí a i.) a realizátora (škola, knižnica a i.).

AKO TO VYZERALO NA ZAČIATKU...

Vedomí si všetkého vyššie uvedeného a v závislosti na skutočnosti, že: posledné desaťročie prinieslo so sebou prudký rozvoj informačných a komunikačných technológií, ktoré kvalitatívne zmenili, či menia „tvár“ súčasnej knižnice prvoradým záujmom lekárskej knižnice je maximálne uspokojovať požiadavky používateľov a poskytovať im v reálnom čase relevantné informácie je potrebná analýza o používateľoch typu „kto sú?“, „čo potrebujú“, „akí sú“ – formou dotazníka, rozhodla sa Lekárska knižnica zaradiť do interného materiálu Strategický plán Univerzitnej knižnice Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach na roky 2001- 2003 (ďalej len UK UPJŠ v Košiciach) (http://library.upjs.sk) samostatnú kapitolu Public relations. V rámci SWOT analýzy vnútorného a vonkajšieho prostredia sme sa dopracovali k hlavným cieľom a jeden z mnohých bol zameraný práve na informačnú výchovu:

„Vypracovať koncepciu vzdelávacích kurzov/školení používateľov s presnou špecifikáciou obsahu, rozsahu, zámerov/cieľov s ohľadom na cieľovú skupinu používateľov. Vytypovať a pripraviť konkrétne kurzy/školenia na základe koncepcie. Vypracovať a predložiť Vedeniu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach (ďalej len LF UPJŠ) návrh spolupráce medzi Lekárskou knižnicou UK UPJŠ a LF UPJŠ  v rámci vzdelávania pre predmet Informatika.“ 

Ciele Strategického plánu knižnice sme podrobnejšie rozpracovali v Pláne akčných úloh Lekárskej knižnice UK UPJŠ na rok 2001, neskôr na rok 2002 a vychádzali sme zo skutočnosti, že Lekárska knižnica UK UPJŠ ako najväčšie pracovisko UK UPJŠ na pôde LF UPJŠ komplexne zabezpečuje knižničné a informačné služby pre vybraný okruh používateľov. Sú to najmä poslucháči LF UPJŠ (domáci 1413, zahraniční 152), pracovníci lekárskej akademickej obce Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (373 používateľov), lekári a stredný zdravotnícky personál Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach (399 používateľov) a ostatná odborná verejnosť (355 používateľov). Medzi týmito používateľmi knižnica zrealizovala prieskum a výsledky nás len utvrdili v poznaní, že je veľmi potrebné:

Ø      začať so systematickou informačnou výchovou odborných pedagogických, výskumných pracovníkov a lekárov začať s koncepčnou informačnou výchovou už u poslucháčov LF, aby si zvykli na samostatnú prácu s modernými informačnými zdrojmi a naučili sa ich plne využívať (konkrétne pri tejto cieľovej skupiny sme zistili jej veľké medzery a neznalosť významu základných pojmov bežne používaných v oblasti informačných služieb, ktoré sú potrebné pri prvom kontakte používateľa a informačného pracovníka, napr. rešerš, citácia,...)

Na základe zisteného sme si vytýčili už konkrétne vedľajšie ciele s určením zodpovednosti za ich splnenie (čo samozrejme bolo pomerne náročné, keďže tieto úlohy a práce naviac sme chceli zvládnuť popri svojej práci): vypracovať a uviesť do praxe systematické vzdelávanie používateľov podľa rôznych stupňov náročnosti a pre rôzne cieľové skupiny používateľov – určiť a vypracovať časový harmonogram výchovno-vzdelávacích kurzov s presnou špecifikáciou obsahu, rozsahu a zámerov/cieľov základného kurzu, kurzu pre pokročilejších a špeciálnych kurzov nadviazať spoluprácu v oblasti výchovy a vzdelávania študentov s LF (referátom vedy, výskumu a vzdelávania a prodekanom zodpovedným za knižničnú činnosť) – vypracovať a predložiť vedeniu LF návrh spolupráce LK a LF v rámci predmetov úvodu do štúdia a informatiky pre poslucháčov LF navrhnúť a realizovať grafické riešenie propagačných letákov (logo, formáty, sprievodná farebnosť každého kurzu,...) vrátane propagácie konkrétnych kurzov/školení (nástenky, webovská stránka knižnice, porady vedenia LF, porady prednostov LF a FNsP,...) príprava miestnosti/učebne, vrátane jej zariadenia a pripojenia na internet (bývalý knižničný sklad)

Po zrealizovaní všetkých naplánovaných prác (hoci nie všetky sa nám podarilo splniť na 100%) sme boli pripravení – personálne (zámerne kladieme na prvé miesto personálnu pripravenosť, pretože ľudský faktor sa nám zdal najdôležitejší, ale to by bola ďalšia kapitola)  koncepčne, materiálne i technicky, začať k realizáciou informačných kurzov (ako sme definitívne nazvali informačnú výchovu/prípravu alebo školenia).

Od 1.10.2002 ponúkla LK UK UPJŠ svojim používateľom možnosť zúčastniť sa informačných kurzov, ktoré prebiehajú v jej priestoroch (novozriadenej učebni, prípadne na Ústave lekárskej informatiky LF) pri minimálnom počte 3 a maximálnom počte 15 účastníkov so zameraním:

Kurz č.1 – ZOK           (Základná orientácia v knižnici) - vhodné pre študentov 1. ročníka

Kurz č.2 – OPAC        (Online Public Access Catalog) – verejné prístupné katalógy

Kurz č.3 – BM            (BiblioMedica) – práca s domácimi informačnými zdrojmi

Kurz č.4 – MED          (Medline) – práca so zahraničným informačným zdrojom

Kurz č.5–CcoD           (Current Contents on Diskette) – práca so zahraničným informačným zdrojom

Kurz č. 6 – WoS         (Web of Science) – práca so zahraničným informačným zdrojom

Kurz č. 7 – MVS         (Medziknižničné výpožičné služby)

Kurz č. 8 – EPC/F       (Evidencia publikačnej činnosti – formulár)

Kurz č. 9 – EPC/C       (Evidencia publikačnej činnosti – citácie)

(Podrobný popis informačných kurzov nájdete na: http://library.upjs.sk)

AKO TO VYZERÁ PO ROKOCH ...

Po skončení akademického roka 2002/2003 sme pristúpili k vyhodnoteniu, resp. prehodnoteniu zvolenej formy informačnej výchovy a dospeli sme k týmto záverom poznamenávam, že závery nie sú radené podľa dôležitosti):

·         odprednášaných bolo 14 kurzov a zúčastnilo sa ich 98 záujemcov (z toho 60 študentov, 38 lekárov a stredný zdravotnícky personál) – čo považujeme za veľmi slabú odozvu na naše aktivity (necelé 4 % z registrovaných používateľov) nepodarilo sa nám zaradiť prezentované kurzy oficiálne do študijného programu pre poslucháčov 1. ročníka LF - dôvody sú viaceré, ale najväčšou bariérou je podľa nás skutočnosť, že akademická knižnica nie je výskumným a pedagogickým pracoviskom univerzity (v našom prípade je UK zaradená medzi informačné pracoviská) a predpokladáme, že univerzita by mala mať záujem o dosiahnutie akreditácie takýchto kurzov problémom sa nám javí aj skutočnosť, že mnohí „pedagógovia váhajú“, či to odborní pracovníci z knižnice zvládnu – skutočnosť je však taká, že vytypovaní odborníci rozhodne áno, pretože jednak majú roky praktických skúseností a sami boli odborne vyškolení – vidíme v tom všeobecný trend – „podcenenosť knihovníckej a informačnej profesie“

·         pri výbere informačných profesionálov sme dbali o to, aby to boli ľudia so schopnosťami čítať a písať odborné články, chodiť na konferencie, prednášať, prezentovať odborné témy, ale aj aj boli schopní správne a profesionálne sa správať, a to najmä vo vzťahu k používateľovi najmä pri študentoch, ale niekedy aj pri lekároch nám chýbala ich schopnosť efektívnej odbornej komunikácie tých málo skúseností z odprednášaných kurzov nás presvedčilo, že naši používatelia ich naozaj potrebujú, ak sa majú stať informačne zdatnými/gramotnými vo svojom odbore používatelia – lekári deklarujú užitočnosť takýchto kurzov, ale dôvodia nedostatkom času na takéto vzdelávanie otázke začleňovania informačných pracovníkov do procesu vzdelávania by sa rozhodne na univerzite mala venovať veľká pozornosť; majú čo povedať do prípravy výuky, do samostatného štúdia, ale tiež do seminárov, školení, spolupráce s doktorantami pod záštitou prodekanov pre výskum a vývoj, on-line kurzoch pre samoštúdium a pod.

Takže odpoveď na moju jednoduchú otázku, ktorá je v nadpise tohto príspevku „Môžu knihovníci vzdelávať lekárov?“ znie „Áno, môžu.“ Ale do akej miery, to by si vyžiadalo presne definovať a vyriešiť všetky naznačené a ďalšie nevyslovené a nenapísané otázniky, ktoré visia nad informačnou výchovou v akademickom prostredí. Verím, že lekárska výuka, štúdium, ale aj ďalšie vzdelávanie lekárov bude také flexibilné, že sa jednoducho nezaobíde bez kvalitnej modernej informačnej výchovy. Na druhej strane je to však výzva aj pre nás, knihovníkov a informačných špecialistov držať krok s najmodernejšími výsledkami informačných technológií a naďalej sa systematicky vzdelávať.