KRÁTKA HISTÓRIA VZNIKU REIMANOVÝCH DNÍ

Mgr. Mária Vertaľová, Lekárska knižnica FNsP v Prešove

 

 

Myšlienka usporiadania I. Reimanových dní sa zrodila v roku 1970 v náväznosti na cenný historicko-medicínsky fakt, že Ján Adam Reiman ako prvý lekár v kontinentálnej Európe pred 250 rokmi vykonal variolizáciu. Počas epidémie kiahní 1721 očkoval svoju dcéru a neskôr aj syna proti tejto v tomto čase smrteľnej chorobe. Okrem toho jeho život, dielo, pedagogická, publikačná a  verejná činnosť Fyzikusa mesta Prešova, Šarišskej župy ho predstavuje ako človeka, lekára a humanistu, ktorý sa trvalo zapísal do dejín Prešova i vedeckého sveta.

 

Iniciatíva usporiadať Reimanove dni vyšla z radov lekárov Slovenskej lekárskej spoločnosti v Prešove a v Košiciach. Pri jednej návšteve prišiel s návrhom prof. MUDr. J. Skotnický, vtedajší predseda košického spolku lekárov a prof. MUDr. P. Dubay, dekan Lekárskej fakulty UPJŠ, aby sa usporiadala slávnostná vedecká schôdza na počesť prešovského lekára a lekárnika J. A. Reimana. Prof. Dubay prežil študentské roky v Prešove a preto mal k Prešovu vrelý vzťah a ako znalec histórie odhadol, že takáto akcia Prešovu prospeje. Informovali o svojom návrhu aj riaditeľa nemocnice MUDr. L. Urgeho a zároveň požiadali MUDr. Jozefa Lukáča, vedúceho zdravotníckeho odboru ONV o spoluprácu. Skúsení organizátori postrehli v  tomto návrhu veľkú historickú hodnotu aj s možnosťou rozšíriť jednorázovú spomienkovú akciu na periodické vedecké schôdze.

 

Funkcionári Spolku lekárov sa začali starať o organizáciu vedeckého programu, ale všetko ostatné: finančné zabezpečenie, sponzoring miestnych podnikov, podpora magistrátu a štátnych orgánov bolo úlohou spolupracovníkov, z ktorých sa vytvoril Reimanov výbor. Z časového dôvodu Reimanov výbor nestihol zorganizovať I. Reimanove dni v roku 1971, kedy pripadalo 250. výročie očkovania proti variole, a preto sa všetko posunulo o rok neskôr. Tým sa získalo viac času na prípravu I. Reimanových dní.

 

Projekt  zorganizovať I. Reimanove dni, ako celoštátnu odbornú akciu, podporilo aj predsedníctvo SLS na čele s akademikom Niederlandom a vedeckým sekretárom MUDr. J. Mariányim s podmienkou, aby sa prediskutovalo Reimanovo dielo s bratislavskými historikmi medicíny. Ako podklady k obhájeniu diela J. A. Reimana poslúžili fotokópie Reimanových prác uverejnených vo Wroclavskej Naturwissenschaft, ale i  v Jene a Erfurte medzi nimi aj práca o variolizácií. V Bratislave dvojica prešovských lekárov, amatérov v oblasti histórie medicíny, MUDr. Manajlov a MUDr. Linkesch, dokázala obhájiť dielo J. A. Reimana v rozhovoroch s MUDr. Blažejom Konštantínom Ripom a prof. Dr. Ňuťou Červeňanskou, pracovníčkou v oblasti medicíny, ako aj vedúcim archivárom Bratislavy pánom Dr. Dukom-Zolyomim starším. Pravdepodobne po ich dobrozdaní predsedníctvo Slovenskej lekárskej spoločnosti súhlasilo s návrhom, a tak sa otvorila možnosť predstaviť J. A. Reimana ako historickú lekársku osobnosť európskeho významu a organizovať na jeho počesť periodické Reimanove dni.

 

 

I. Reimanove dni

 

·         Na I. Reimanových dňoch, ktoré sa uskutočnili 5. –  7. 10. 1972, MUDr. P. Dubay predstavil dielo J. A. Reimana a okrem priekopnického činu – očkovania proti kiahňam - vyzdvihol aj jeho 75 uverejnených práce vo Wroclavi, Erfurte, Halle i  Norimberku, kde si písal meno Reiman, hoci neskôr sa našli jeho matričné záznamy písané ako Rayman.

 

·         Profesor Dr. Med. Wolfram Kaiser z Katedry histórie medicíny v Halle – Wittenberg predstavil fotozáznamy Reimana, ale i ďalších slovenských študentov na Univerzite v Halle.

 

·         Primár MUDr.  Rojkovič z Prešova sa vyjadril k  popisom infekčných chorôb v diele J.A.Reimana.

 

·         Na konferencii vystúpili : hostia z  Čiech, bratislavský historik dr. Duka – Zolyomi st., CSc., profesor Štefanovič, Doc. Borecký, Doc. Pospíšil, Doc. Červenka, prof. Schuster, prof. Malý a ďalší.

Reimanov  výbor pri OÚNZ v Prešove za predsedníctva MUDr. Jozefa Lukáča, sekretára MUDr. Waltera Lynkescha a členov výboru - lekárov: A. Banduru, M. Farbakyho, D. Flasíka, J. Janečku, I. Kalenského, A. Lazoríka, V. Novotného, L. Szantóa, L. Urgeho, N. Urgeovej navrhol a pripravil Reimanovu plaketu a Reimanovu medailu.

 

V programe I. Reimanových dní bolo aj umiestnenie pamätnej tabule J. A. Reimana v  priestoroch prešovskej radnice a pri tejto príležitosti magistrát premenoval Sekčovskú ulicu na Reimanovu.

Z konferencie I. Reimanových dní vyšiel zborník, o ktorý prejavili záujem aj v Japonsku.

 

Predsedníctvo SLS schválilo štatút Reimanových dní, ako vedeckej akcie s preventívnym zameraním i s možnou zahraničnou účasťou. V roku 1974 okrem pravidelných domácich vedecko-pracovných schôdzí, zväčša polytematických, organizoval sa aj „menší“ III. Reimanov deň. Bola to akcia domácich prednášateľov s preventívnym zameraním v jednotlivých medicínskych odboroch.

 

Reimanove dni sa usporadúvajú každoročne. Tradícia Reimanových dní pokračuje aj po „nežnej revolúcii“ . V roku 1990 sa uskutočnili  XIX . Reimanove dni, na ktorých sa zúčastnilo 139 poslucháčov a odznelo 28 prednášok. V tomto období skončil svoju činnosť „Reimanov výbor“ a Reimanove dni začal pripravovať výbor Spolku lekárov za pomoci riaditeľstva nemocnice.

 

V roku 1991 sa z viacerých príčin Reimanove dni neuskutočnili. V roku 1992 boli jubilejné XX. Reimanove dni v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou alergológov a klinických imunológov. Na organizovaní tejto akcie má veľkú zásluhu vtedajšia primárka MUDr. Z. Kováčová a MUDr. L. Szantó. Zásluhou MUDr. L. Szantóa aktívne vystúpil na XX. Reimanových dňoch prof. I. Lefkovits, ktorý pracoval vo výskumnom ústave fi CIBA v Bazileji a je prešovským rodákom. Jeho vystúpením Reimanove dni získali väčšiu vážnosť a jeho prítomnosť „pritiahla“ ďalších špičkových pracovníkov Slovenska a zaktivizovala domácich autorov.

 

XXVI. Reimanove dni boli zorganizované v spolupráci so Slovenskou internistickou spoločnosťou so zameraním na prevenciu vnútorných chorôb a ich komplikácií. Bol to prvý kongres zorganizovaný výborom Spolku lekárov, ktorý spĺňal všetky kritériá, ktoré určujú stanový SLS. Na kongrese sa zúčastnili čelní predstavitelia výboru Európskej internistickej spoločnosti.

 

Jubilejné XXX. Reimanove dni v roku 2002 boli zároveň aj III. slovenským chirurgickým kongresom.

 

Je chvályhodné, že Reimanove dni si aj počas 30 rokov zachovali svoju vážnosť aj napriek rôznym ťažkostiam, zúčastňujú sa na nich poprední prednášatelia tak zo Slovenska ako aj zo zahraničia.

 

Použité pramene:

 Lynkesch, W., Németh, F. : História spolku lekárov v Prešove. Prešov, Rokus 2003.

Zborník vedeckej konferencie I. Reimanovych dní, Prešov, Oddelenie zdravotnej výchovy, SLS - Spolok lekárov Prešov 1972.