ANOTOVANÝ VÝBER ZO SLOVENSKEJ A ČESKEJ ODBORNEJ TLAČE
Trgiňa, Tibor: Univerzitná knižnica v Bratislave je v rekonštrukcii In: Bulletin SAK, 11, 2003, č. 1, s. 6 – 11. V Univerzitnej knižnici v Bratislave (UKB) prebieha rozsiahla rekonštrukcia všetkých objektov v správe knižnice. Zámerom vedenia knižnice je nielen obnova budovy, ale aj skvalitnenie služieb používateľom. Buduje sa moderná knižnica – Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum (MKKC), v ktorej priestoroch budú vytvorené podmienky aj na rôzne kultúrne podujatia (koncerty, výstavy). V minulosti sa v UKB zrealizovali rôzne stavebné úpravy (multimediálna študovňa, sociálne zariadenie a iné), no bolo to len čiastočné riešenie rokmi navŕšených problémov.
Autormi projektu sú architekti Ján Bahna a Vladimír Šimkovič. Realizácia celého projektu je rozčlenená na tri čiastkové stavby: Stavba 1 – Kláštor klarisiek na Klariskej ul. č. 3-5, stavba 2 – objekty Uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ul. č. 1 a Ventúrskej ul. č. 13 a Leopolda de Paulyho na Ventúrskej ul. č. 11, stavba 3 – novostavba Podzemné sklady (pod Lisztovou záhradou), rekonštrukcia objektov Nové sklady, Lisztovho pavilónu a Lisztovej záhrady.
V roku 2000 sa začali prípravné práce a celá rekonštrukcia je rozvrhnutá na roky 2001 až 2004. Najneskôr v polovici roka 2004 bude ukončená rekonštrukcia budov UKB poslednou kolaudáciou.
Statistické ukazatele VISZ. In: Lékařská knihovna, 8, 2003, č. 2, s. 21 – 22. V rámci rubriky Statistické ukazatele veřejných informačních služeb ve zdravotníctví (VISZ) sú publikované dva príspevky – Přehled o počtu pracovišť, která zaslala statistický výkaz za rok 2002. V prvej tabuľke je uvedený výpis podľa územia a v druhej výpis podľa druhu zariadenia. V druhom príspevku Statistické ukazatele o činnosti lékařských knihoven za rok 2002 je uvedená tabuľka Zdravotnická zařízení ČR celkem, v ktorej sú štatisticky vykázané: knižničné jednotky, výpožičky (periodiká, rešerše), xerokópie, používatelia, pracovné úväzky a výdaje na nákup kníh. Podrobné štatistické údaje nájdete v publikácii Statistické ukazatele knihoven a informačních středisek zdravotnických zařízení České republiky za rok 2002 (Praha, Národní lékařská knihovna 2003. 26 strán.).
Adresáře. Adresář pracovišť veřejných informačních služeb ve zdravotnictví v roce 2003. In: Lékařská knihovna, 8, 2003, č. 2, s. 23 – 38. Pracoviská verejných informačných služieb v zdravotníctve sú roz-delené do dvoch skupín. Prvou skupinou sú Knižnice a informačné strediská v rezortných organizáciách, do ktorých sú začlenené nemoc-nice, odborné lekárske ústavy, ústavy, hygienické stanice a liečebne. Druhú skupinu tvoria Knižnice a informačné strediská v organizáciách mimo rezort. Patria sem stredné zdravotnícke školy, lekárske fakulty, záchranná služba, nemocnice, odborné liečebné ústavy, kojenecké ústavy a liečebne. Na konci adresára sú uvedené knižnice, ktoré ukončili svoju činnosť. Adresár nájdete aj na internete – www.nlk.cz.
Jana Hercová: Rešeršní programy pro vyhledávaní v základních zahraničních bibliografických lékařských databázích. In: Lékařská knihovna, 8, 2003, č. 3, s. 3 – 7. Základná bibliografická databáza pre oblasť medicíny Medline je dnes prístupná v celej rade platených i voľne prístupných systémov, DataStar Web, Dialog@Site, Grips-WebSearch/DIMDI, HealthGate, KnowledgeFinder, Medscape, PaperChase, PubMed, STN, Ovid atď. Programy ponúkajú rôzne vyhľadávacie úrovne a možnosti, ktoré sú určené pre rôzne pokročilých používateľov. Profesionálny rešeršér na začiatku 21. storočia má v ČR vďaka konsorciálnym licenciám možnosť pracovať s vyhladávacími programani pôvodne dvoch firiem SilverPlatter a Ovid, ktoré od roku 2001 patria pod jednu veľkú nadnárodnú spoločnost Wolters Kluve.
T. T.: Z www stránok. In: Knižnica, 4, 2003, č. 1, s. 33 – 35. Vyhľadávaní odborovo špecializovaní knihovníci. Maura Ruraková v elektronickom časopise CareerJournal popisuje veľkú potrebu knihovníkov odborne pripravených pracovať v amerických firmách s modernými informačnými technológiami. Knihovníci sú dnes žiadaní všade tam, kde je potrebné pracovať s internetom, zriaďovať a prevádzkovať intranet, vyhľadávať v bázach dát, triediť a vyhodnocovať informácie a získavať primárne dokumenty. Preto prakticky každá firma, ktorá pracuje s informáciami vlastne potrebuje knihovníkov. V článku sa uvádzajú názory viacerých odborníkov, ktorí okrem iného poukazujú na skutočnosť, že takíto špičkovo špecializovaní knihovníci okrem magisteria z knihovníctva by mali mať vysokoškolské vzdelanie rovnakého stupňa či už v oblasti ekonómie alebo práva, medicínskych vied, počítačovej vedy, chémie, poprípade biológie. Takto pripravený odborovo špecializovaný knihovník môže v USA rátať so zamestnaním, kde je plat 40 000 – 70 000 amerických dolárov ročne. http://www.CareerJournal.com 10. 12. 2002
Nárast populácie používateľov internetu. Podľa prognózy agentúry eTForecast do konca roku 2002 sa celosvetový počet osôb využívajúcich služby globálnej počítačovej siete zvýši na viac ako 665 miliónov. V súčasnosti je ich najviac v USA – 160 miliónov, za nimi nasleduje Japonsko s takmer 65 miliónmi a Čína s 54 miliónmi (hoci niektorí autori ich počet odhadujú podstatne nižšie. Päticu krajín s najvyšším zastúpením nadšencov počítačovej siete uzatvára podľa eTForecastu Nemecko s 30,3 miliónmi a Veľká Británia s vyše 27 miliónmi. Uvedená agentúra očakáva, že v priebehu roku 2003 Čína predbehne v tomto ohľade Japonsko a že v roku 2005 počet používateľov internetu dosiahne 1 miliardu. Paradoxne však vyznieva fakt, že vo využívaní internetu na jednu osobu (per capita) USA výrazne zaostávajú napríklad za škandinávskymi krajinami. http://www.nua.com 10. 12. 2002
Britská knižnica pomohla obetiam atentátu. Archív Britskej národnej knižnice bol jediným miestom, kde austrálski lekári našli článok o tom, ako sa majú ošetrovať obete po explózii nálože. Tieto informácie naliehavo potrebovali pri ošetrovaní a liečbe osôb zranených v dôsledku atentátu na Bali. Podľa komentátora spravodajskej agentúry This is London sa tým potvrdzuje skutočnosť, že ľudské životy dokáže zachrániť nielen internet, ale aj knižnica. http://www.lisnews.com 19. 10. 2002
Prvá elektronická knižnica pre nevidiacich. Kanadský národný inštitút pre nevidiacich (CNIB) začal celoštátnu zbierkovú kampaň, ktorej cieľom je zhromaždiť 33 miliónov dolárov na elektronizáciu jeho knižnice. V tejto súvislosti sa na internete objavila správa, že v Kanade v súčasnosti sa iba 3 % publikácií uverejňuje vo forme, ktorá umožňuje ich čítanie zrakovo postihnutým osobám. Elektronizáciou knižnice CNIB jej klienti získajú prístup k tisíckam nových kníh, vyše 40 denníkom a stovkám titulov ilustrovaných magazínov. Prostriedky zo zbierky taktiež knižnici dovolia saturovať stúpajúce požiadavky na jej služby a konzervovať jej terajší fond. Ten v súčasnosti knižnica CNIB ponúka v podobe slepeckých tlačí alebo zvukových kníh, ktoré sa môžu prehrávať na technicky zastaraných zariadeniach. http://www.managinginformation.com 16. 8. 2002
Darina Janovská: Vymáhanie nevrátených výpožičiek vo verejných knižniciach. In: Knižnica, 4, 2003, č. 2, s. 98 – 103. Knižnice vyvíjajú veľké úsilie na vrátenie zapožičanej literatúry aj prostredníctvom súdu. Súdne vymáhanie nastáva vtedy, keď knižnica vymáha na príslušnom súde sama. Právne vymáhanie je vymáhanie prostredníctvom advokátskej kancelárie (vzťah knižnica – advokátska kancelária – súd). Keď chce byť knižnica úspešná pri súdnom vymáhaní, musí spĺňať tieto podmienky: sprístupniť a poskytnúť čitateľovi knižničný poriadok, mať vhodnú prihlášku za čitateľa knižnice, dokladovať výpožičku čitateľa, mať vyriešený systém upomienok, mať vyriešený spôsob náhrady nevrátenej výpožičky, mať dostatok finančných prostriedkov na nákup kolkov a na ďalšie výdavky Na domovskej stránke Slovenskej národnej knižnice www.snk.sk je zverejnený vzorový knižničný poriadok pre regionálnu, mestskú a obecnú knižnicu. Knižniciam sa odporúča použiť ho pri zostavovaní vlastného knižničného poriadku.
Pri súdnom vymáhaní je potrebný knižničný poriadok z týchto dôvodov: čitateľ na prihláške podpisuje, že dostal knižničný poriadok a bude sa ním riadiť, čitateľ musí byť informovaný o tom, čo sa stane keď včas výpožičku nevráti, resp. ju nevráti vôbec, Knižničný poriadok sa vyžaduje na pojednávaní na súde, ktoré sa koná vtedy, ak: a) čitateľ (odporca) podá odpor proti platobnému rozkazu, b) čitateľ platobný rozkaz neprevezme a koná sa pojednávanie s určením opatrovníka. Pre úspech súdneho vymáhania je odovzdanie knižničného poriadku každému čitateľovi nevyhnutné.
Prihláška za čitateľa knižnice má obsahovať identifikačné údaje. Donedávna to bolo rodné číslo. Od 1. 7. 2002 začal platiť nový zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý vylučuje použitie rodného čísla. Na súdne vymáhanie sú potrebné tieto údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého bydliska, zamestnanie. Na súdne vymáhanie rodné číslo potrebné nie je.
Pri súdnom vymáhaní musí knižnica dokázať, že: kniha bola čitateľovi skutočne požičaná, výpožička ešte trvá. Na každú výpožičku musí byť potvrdenka o výpožičke.
Čitateľský preukaz – neodporúča sa: požičiavať knihy bez predloženia čitateľského preukazu, požičiavať knihy rodinným príslušníkom a priateľom na čitateľský preukaz iného čitateľa. Pre úspech súdneho vymáhania nemá síce takéto tvrdenie čitateľa žiadny význam, avšak čitateľ sa zvyčajne odvolá a tým sa celý proces zbytočne predlžuje.
Z knižničného poriadku vyplýva posielanie upomienok a lehota, v ktorej sa posielajú upomienky. Na súdne vymáhanie postačí jediná upomienka a pokus o zmier. Náhrada nevrátenej (stratenej) výpožičky môžu byť vo forme finančnej úhrady, ktorá vyjadruje náklady na kopírovanie, na vyhotovenie knižnej väzby, na knihovnícke spracovanie a pod., ten istý titul buď v tom istom, alebo v inom vydaní (pri povinnom výtlačku musí ísť o to isté vydanie), náhradný titul v rovnakej cene.
Finančné prostriedky pri súdnom vymáhaní sú určené na nákup kolkov, cestovné, ak pracovník knižnice musí cestovať na pojednávanie.
Pokračovanie článku nájdete v časopise Knižnica, 4, 2003, č. 3, s. 156 – 160.
Anna Kucianová: Nová podoba CD-ROM-u Slovenská národná bibliografia. In: Knižnica, 4, 2003, č. 3, s. 161 – 164. CD – ROM obsahuje štyri časti namiesto pôvodných dvoch. Rozdelenie CD-ROM-ov- 1. Slovenské knihy 1901 – 1975 – postupne budú doplňované ďalšie záznamy kníh: Knihy vydané od roku 1700, Knihy 18. storočia a Knihy 19. storočia, obsahuje vyše 100 268 bibliografických záznamov. 2. Slovenské knihy od roku 1976 obsahuje záznamy: Slovenské knihy, Špeciálne typy dokumentov – periodiká, mapy, vedecko – kvalifikačné práce, špeciálne tlače, firemná literatúra, grafika, hudobniny, oficiálne dokumenty, audiovizuálne dokumenty, slepecké tlače, normy, patenty, elektronické zdroje, Bibliografia slovenských bibliografií, Zahraničné slovaciká, Menné autority – personálne a korporatívne autority. Tretí CD-ROM - Slovenské články 1978 – 1997 obsahuje rozpis článkov zo slovenských novín, časopisov a zborníkov. Rozpis článkov zo slovenských máp, hudobnín a audiovizuálnych dokumentov 1981 - . Štvrtý CD-ROM – Slovenské články 1998 - rozpis článkov zo slovenských novín, časopisov a zborníkov.
Vybrala a spracovala Simona Ryšavá |