ČO MA ZAUJALO NA KONFERENCII INFORUM 2003

Ing. Irina Fialková, Slovenská lekárska knižnica v Bratislave

V dňoch 26. – 29. 5. 2003 sa v Prahe konal 9. ročník medzinárodnej konferencie o elektronických informačných zdrojoch Inforum 2003. Cieľom jej organizátorov je umožniť stretnutie a výmenu skúseností domácim a zahraničným informačným pracovníkom z verejných akademických a lekárskych knižníc, súkromných spoločností a verejnej správy, ktorí sa zaoberajú elektronickými informačnými zdrojmi. Tak ako v prechádzajúcich ročníkoch aj teraz sa pozornosť venovala aktuálnym témam v tejto oblasti, z ktorých mňa osobne najviac zaujali metódy vyhľadávania informácií vo voľne prístupných a platených internetových zdrojoch. Tejto téme bola venovaná sekcia pod názvom Profesionálne metódy vyhľadávania na voľnom a platenom internete.

Ako prvá v tejto sekcii vystúpila pani Mary Ellen Bates s príspevkom Pokročilé techniky vyhľadávania: ako profesionálni rešeršéri získavajú na webe najdôležitejšie informácie. M.E. Bates je nezávislou informačnou odborníčkou a majiteľkou spoločnosti Bates Information Services vo Washingtone, ktorá sa zaoberá poskytovaním rešeršných a konzultačných služieb v oblasti obchodu a podnikania. Vo svojom príspevku zdôraznila, že pred samotným vyhľadávaním je potrebné ujasniť si, o aké dokumenty máme záujem, s akou retrospektívou, v akej forme, aký typ údajov a prečo tieto informácie chceme získať. Okrem toho pripomenula, že nie všetky relevantné informácie sú dostupné online, že klasické vyhľadávacie služby nie sú dokonalé, a preto je efektívnejšie vyhľadávať zdroje informácií (špecializované portály, stránky inštitúcií), a nielen informácie samotné. Pani Bates si nenecháva svoje skúsenosti len pre seba, ale delí sa o ne so širokou verejnosťou prostredníctvom svojej webovej stránky www.batesinfo.com, na ktorej vystavuje svoj mesačník zameraný na problematiku vyhľadávania.

Ďalší príspevok pod názvom Svet podľa Googlu predniesol Ondřej Pečený, študent magisterského štúdia odboru informačných štúdií a knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V úvode O. Pečený rekapituloval doterajší vývoj Googlu, ktorý vznikol v roku 1998 na Stanford University. Odvtedy vzrástol počet dotazov za jeden deň na neuveriteľný počet 200 miliónov. Google funguje na 15.000 linuxových serveroch umiestnených po celom svete. V roku 2002 zvíťazil v ankete na Brandchannel.com o najznámejšiu firemnú značku. K jeho obrovskej popularite prispieva veľkosť databázy (v súčasnosti indexuje viac ako 3 miliardy dokumentov), jednoduché rozhranie, absencia agresívnych reklám, široký repertoár formátov, systém hodnotenia stránok podľa relevancie, atď. Google ponúka nové nástroje a služby ako je Froogle, stránky venované vyhľadávaniu v internetových obchodoch, Google News s viac ako 4000 priebežne aktualizovanými spravodajskými zdrojmi, či možnosť prekladu úryvkov textu alebo celých webových stránok. V testovacej fáze je platená služba Google Answers, kde vám na rozličné otázky odpovedia odborníci do 24 hodín. Podľa prieskumov Google používa takmer 30 % ľudí. Stal sa celosvetovo najpopulárnejšou službou pre vyhľadávanie informácií v priestore internetu.

Nasledovný príspevok Ako oddeliť zrno od pliev: Overovanie informácií v prostredí internetu predniesol Peter Boldiš z Ústavu informačných štúdií a knihovníctva FF UK. Autor vychádza zo skutočnosti, že internet sa pre mnohých z nás stal neoceniteľným zdrojom informácií. Začíname ho vnímať ako rovnako spoľahlivý zdroj ako tlačené periodiká alebo monografie. Napriek tomu je tu väčšie riziko toho, že informácie z tohto prostredia môžu byť nespoľahlivé, zastaralé či účelovo zavádzajúce. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že na internete môže publikovať prakticky každý, kto má k dispozícii počítač a prístup na túto medzinárodnú počítačovú sieť. P. Boldiš navrhuje informácie rozdeľovať podľa dôveryhodnosti na seriózne (je známy autor, zdroj, referencie, dôvod publikovania, atď.), neautorizované, poplašné či úmyselne nepravdivé a karikujúce. Internet nie je nikým kontrolovaný a objem údajov rastie obrovským tempom, takže je nevyhnutné overovať si informácie z tohto prostredia.

Po krátkej prestávke vystúpila so svojím príspevkom nazvaným Elektronické dokumenty v knižniciach: OPAC versus gateways pani Klára Koltay z univerzitnej knižnice v Debrecíne (MR). Hovorila o tom, že obavy z využívania elektronických zdrojov vyplývajú okrem iného aj z toho, že sú prístupné len na vyžiadanie alebo na obmedzenom počte počítačov, že k prístupu je potrebné heslo alebo že sú umiestnené na rozličných serveroch. Sú s nimi spojené problémy pri spracovaní a problémy so stabilitou (20 % internetového obsahu mení umiestnenie alebo celkom zmizne). Mimoriadne citlivou otázkou sú podmienky sprístupňovania. Užívatelia vyžadujú jednoduchý prístup bez nutnosti dôkladných technických znalostí. Pani K. Koltay sa podelila o skúsenosti získané v tejto oblasti v univerzitnej knižnici v Debrecíne.

Potom nasledoval príspevok Problémy súčasného internetu a navrhované riešenia. Jeho autorka Doc. PhDr. Soňa Makulová, PhD. prednáša na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa teoreticko-metodologickými aspektmi zavádzania moderných informačných technológií v knižnično-informačných systémoch, informačným prieskumom v prostredí globálnych informačných sietí a externými informačnými zdrojmi. Cieľom jej štúdie je podať prehľad o problémoch súčasných vyhľadávacích nástrojov internetu. Vychádza z analýzy rozdielov medzi klasickým informačným prieskumom a vyhľadávaním na internete. Zameriava sa na nasledovný okruh otázok: čo hľadajú používatelia na webe a čo im ponúkajú jednotlivé vyhľadávacie nástroje, čo očakávajú používatelia od vyhľadávacích nástrojov internetu a aké je ich informačné správanie, aké sú nutné oblasti zmien pre efektívne vyhľadávanie v prostredí internetu, ako riešia tieto problémy najnovšie výskumy a trendy v oblasti vyhľadávania informácií v internete. Jednotlivé problémy sa analyzujú na základe modelu informačného prieskumu v internete a postupnosti jeho krokov. Využívajú sa aj výsledky dotazníkového prieskumu autorky na internete, ktoré analyzujú informačné správanie používateľov a mieru ich používateľskej spokojnosti s vyhľadávacími nástrojmi. Prieskumu sa zúčastnilo 1676 respondentov, ktorí odpovedali na 40 otázok.

Predposledný príspevok tejto sekcie pod názvom Semantický web predniesol Vilém Sklenák, odborný asistent a súčasne vedúci katedry informačného a znalostného inžinierstva na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Dlhodobo sa zaujíma o problémy vyhľadávania informácií a elektronické spracovanie dokumentov. Hovoril o tom, že sémantický web neslúži len na vyhľadávanie, ale aj pre rozličné aplikácie, v ktorých je potrebné štrukturovať informácie z hľadiska obsahového. Sémantický web je pridanou hodnotou tradičného webu, umožňuje spoluprácu ľudí a softwaru. Od sémantického webu si sľubujeme vyhľadávanie pojmové namiesto vyhľadávania kľúčových slov, sémantické rozširovanie / zužovanie dotazov, zodpovedanie dotazov z viacerých dokumentov, atď. Budúci vývoj sa predpokladá evolučnou cestou.

Na záver vystúpil Pavel Kocourek zo spoločnosti INCAD s príspevkom What You Didn’t See Is What You Get: Dynamická klasifikácia. Dynamickú klasifikáciu definoval ako prelomovú technológiu, ktorá rozširuje proces vyhľadávania o kreatívny a intuitívny myšlienkový rozmer. Túto funkciu zabezpečuje systém Convera RetrievalWare, ktorý nadväzuje na systém Excalibur integrujúci znalostný vyhľadávací a kategorizačný systém. Základným problémom je protiklad vyhľadávania a nachádzania. Vyhľadávanie je interaktívny proces, ktorý čiastočne zodpovedá intelektuálnemu pochodu užívateľa. Ale až v procese nachádzania dochádza k ďalšej podstatnej špecifikácii aktuálneho užívateľského dotazu. V tejto etape je možné využiť práve dynamickú klasifikáciu. Je vhodné používať ju pri vyhľadávaní v konkrétnych (podnikových) informačných systémoch a pre konkrétne užívateľské požiadavky.

Svet elektronických informačných zdrojov sa mení doslova pred očami. Čo nie je na webe, ako keby ani neexistovalo. Treba len vedieť, ako a kde potrebné informácie hľadať. A práve tejto problematike sa venovala uvedená sekcia.