INFORUM 2003

Mgr. Beatrix Gundelová, Slovenská lekárska knižnica v Bratislave 

Vo svojom príspevku nadviažem na článok kolegyne Ing. Iriny Fialkovej, takže nebudem opakovať údaje o tejto konferencii, ale priblížim Vám ďalšiu sekciu, ktorá by mohla byť pre vás obzvlášť zaujímavá: „Možnosti a využitie Internetu a platených informačných zdrojov v zdravotníctve“.

Celým programom nás sprevádzala dvojica skúsených moderátoriek, PhDr. Helena Bouzková z Národní lékařské knihovny, Praha a PhDr. Eva Lesenková z Institutu postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, Praha.

Problematike „telemedicíny“ sa venoval  lekár z oddelenia nukleárnej medicíny Baťovej nemocnice v Zlíně, J. Bakala. Telemedicína je prenos informácie, obzvlášť obrazovej, medzi jednotlivými pracoviskami, čo umožní integráciu jednotlivých zobrazovacích metód (CT, PET, sonografia...) na jeden display, umožňuje konzultáciu špičkových odborníkov z celého sveta, týmto odborníkom umožní prácu doma – Homeworking, vznikne niečo, čo by sa dalo nazvať internetovou vizitou. Bližšie informácie môžete získať na www.telemedicina.cz a na stránkach Českej spoločnosti nukleárnej medicíny www.csnm.cz, kde je telemedicíne venovaný samostatný odkaz.

Na internete je dnes možné nájsť veľa zdrojov zo zdravotníctva. Väčšina má povahu zdravotníckych portálov, ktoré slúžia laikom i lekárom. Projekt Diagnostika nádorov, ktorý prezentoval S. Smitka, je spracovávaný špičkovými plzenskými onkológmi a je určený výhradne lekárom. Cieľom projektu je poskytnúť klinickým lekárom potrebné informácie o nádoroch v efektívnej forme (bez nutnosti študovať rozsiahle tlačené materiály). Skladá sa zo 4 častí: nádory obličiek, varlat, prostaty a prsníkov – www.nadory.cz. Základom webu je klasifikácia nádorov (z hľadiska diagnostiky i prevencie), ktorá obsahuje textovú a obrazovú časť. Ďalšiu časť tvoria 2 až 3 doporučené nosné monografie, ktoré sú opatrené komentármi, zoznamom článkov publikovaných v odborných časopisoch, vrátane odkazov na databázový zdroj. Výnimočnosť projektu je daná obsahovým zameraním, pretože integruje aktuálne odborné poznatky z danej oblasti, je nepretržite aktualizovaný a obsah je garantovaný renomovanými inštitúciami.

Ďalší príspevok predniesla PhDr. Lesenková a bol venovaný medicíne dôkazov – EBM (Evidence Based Medicine). Je to proces systematického hľadania, hodnotenia a využívania súčasných výsledkov vedeckého výskumu a využívanie získaných poznatkov v rozhodovaní lekára. EBM sa skladá zo 4 fáz:

1.       formulácia klinického problému – tzv. klinický scenár – robí ho lekár

2.       účinné a efektívne vyhľadanie informačných zdrojov – pripojí sa knihovník

3.       kritické zhodnotenie nájdených dôkazov – spolupráca knihovníka a lekára

4.       rozhodovanie o postupe liečby – využitie dôkazov – robí lekár

Základnými zdrojmi EBM sú: Clinical Evidence (polročne aktualizovaný tlačený i elektronický zdroj), časopisy Evidence-Based Medicine, ACP Journal Club - www.acpjc.org databáza UpToDate – www.uptodate.com, databáza The Cochrane Library, databáza EBMR OVID – www.ovid.com, integrujúca množstvo čiastkových databáz atď.

Pán Jiří Menoušek, zo Strediska vedeckých informácií Nemocnice Louny, sa venoval téme spoľahlivosti medicínskych informácií na internete. Problematiku uviedol príkladom zahraničnej štúdie hodnotiacej desiatky medicínskych portálov z hľadiska metód  liečby rôznych chorôb, ktoré portály doporučovali. Len malá časť (desatina) obsahovala správne metódy liečby. Online zdroje majú všeobecne nižšiu mieru validity než tlačené zdroje.

V prednáške rozobral 4 základné piliere kvalitných medicínskych informácií: výchova používateľov, autocenzúra, hodnotenie tretím subjektom , donucovanie a sankcie, ktoré je veľmi ťažké vzhľadom k princípom, na ktorých je internet založený. Jednou z veľkých zbraní je však verejná mienka.

Druhá časť sekcie bola venovaná práci s platenými informačnými zdrojmi na platforme OVID a SilverPlatter. Kolegyne z Univerzity Palackého a Fakultnej nemocnice v Olomouci uviedli svoje 5 ročné skúsenosti s rešeršnou činnosťou na platforme OVID. Na ich príspevok výborne nadviazala prednáška vedúcej rešeršného oddelenia NLK Praha, pani Hercovej, v ktorej porovnala obidva rešeršné systémy. Prednáška vyvolala diskusiu a námety pre spoločnosť OVID Technologies, ktorej prostredie je pre používateľov príjemnejšie a efektívnejšie. Zástupcovia OVID Technologies vo svojej záverečnej prezentácii uistili publikum o ďalšej existencii a podpore obidvoch platforiem a úsilí do budúcnosti vytvoriť prostredie, ktoré bude zlučovať výhody obidvoch súčasných systémov.

Predstavili aktuálnu ponuku spoločnosti OVID – včlenenie časopiseckých titulov nakladateľstva Lippincott Williams and Wilkins do Journals@OVID.

Na záver by som chcela skonštatovať, že veľmi zaujímavé bolo zloženie prednášajúcich – skutočne od autorov, predstaviteľov nekomerčnej i komerčnej sféry, až po koncových používateľov informácií v zdravotníctve. Potešiteľný je záujem priamo českých lekárov o túto problematiku (sami prednášali, ale mnohí boli v auditóriu) a ich prístup ku knihovníkovi. Je cítiť úctu a obdiv z ich strany k mravenčej a veľakrát nedocenenej práci knihovníka.

Smerujeme do Európskej únie, zmažeme hranice! Zostáva veriť, že postupne sa aj slovenskí informační pracovníci dočkajú ocenenia. Nepôjde to ale bez toho, že aj my na sebe budeme neustále pracovať a sústavne sa vzdelávať, aby sme nezaostali za susedmi a našim lekárom potrebné informácie vedeli nájsť a odovzdať.