INFORUM 2004 A MEDICÍNA

Ing. Irina Fialková, Slovenská lekárska knižnica v Bratislave

V dňoch 25. - 27. mája 2004 sa konal jubilejný 10. ročník medzinárodnej konferencie o elektronických informačných zdrojoch INFORUM 2004, opätovne pod záštitou ministra informatiky Vladimíra Mlynáře.

Konferencia INFORUM je zameraná na elektronické informačné  zdroje a ich profesionálne využívanie vo vede, výskume, vzdelávaní a podnikaní, a ako taká je ojedinelou akciou svojho druhu v celej strednej a východnej Európe. Je určená pre pracovníkov odborných a verejných knižníc, manažérov, vedeckých a výskumných pracovníkov, lekárov, vysokoškolských pedagógov, odborníkov v oblasti informačných technológií, pracovníkov verejnej správy, študentov a pre ďalších záujemcov o túto problematiku. Od roku 2003 INFORUM rozšírilo svoje doterajšie teritoriálne zameranie na Českú republiku a Slovensko aj na ostatné krajiny strednej a východnej Európy.

Organizátormi konferencie boli spoločnosť Albertina icome Praha s.r.o., popredný dodávateľ elektronických informačných zdrojov v ČR a SR, a Vysoká škola ekonomická v Prahe. Na usporiadaní spoločenského večera INFOMEJDAN sa podieľala Národná knižnica Českej republiky. Program konferencie zabezpečil organizačný a programový výbor pozostávajúci z odborníkov v jednotlivých tematických oblastiach.

Hlavný konferenčný program bol trojdňový a bol rozdelený do tematických sekcií. V rámci nich sa kombinovali príspevky domácich a zahraničných prednášajúcich s ďalšími vystúpeniami a firemnými prezentáciami tak, aby sekcia komplexným spôsobom poskytovala aktuálne informácie o danej problematike.

Z nášho pohľadu bola najzaujímavejšia sekcia pod názvom Efektivita informačných služieb v zdravotníctve s nasledovnými príspevkami:

Doc. MUDr. Milan Špála, CSc., Univerzita Karlova, Praha:

Bibliometrické indikátory SCI-ISI ako meradlo kvality vedeckej práce

a ich alternatívy pre evaluáciu v českom prostredí – výhody a úskalia

Dr. Špála upozornil najmä na riziko používania bibliometrických indikátorov (napr. impact factoru) na vzájomné porovnávanie časopisov, hlavne ak nie sú v jednej vedeckej oblasti, a na to, že význam časopiseckej literatúry sa mení v závislosti od spôsobu, akým sa informácie šíria v rozdielnych oblastiach. Využívanie bibliometrických indikátorov musí byť pri hodnotení vedeckých výkonov na základe publikačnej činnosti prísne individuálne podľa vedeckých odborov. V prípade ich nevhodného použitia hrozí nebezpečenstvo diskreditácie indikátorov. Metóda citačnej analýzy by sa mala používať ako doplňujúci prieskum, a nie ako náhrada dôsledného posudzovania informovanými vedeckými pracovníkmi a odborníkmi. Základným východiskom hodnotenia by malo byť expertné rozhodovanie. Keď sa zoberú do úvahy všetky obmedzenia citačného registra, najmä jeho interdisciplinárna inkompatibilita, je možné používať bibliometrické indikátory predovšetkým pri dlhodobom trendovom sledovaní vývoja publikačnej aktivity inštitúcií či jednotlivcov.

Jana Hercová: Národní lékařská knihovna, Praha: Citačné analýzy ako nástroj

hodnotenia národov v kontexte svetovej a európskej vedy

Autorka príspevku hovorila o tom, že nielen naša veda, ale aj európska a svetová sa snažia hodnotiť úroveň a publikačnú aktivitu vedcov. Toto hodnotenie je však dosť často založené len na využívaní impakt faktorov Institute for Scientific Information. Tomuto spôsobu hodnotenia sa často vyčíta zameranie predovšetkým na anglo-americkú oblasť (zastúpené len 4 české a 2 slovenské časopisy) a na oblasť prírodných vied. Avšak ďalšie citačné registre, ktoré vznikajú, a rozličné štúdie porovnávania krajín dokazujú, že tento nástroj nie je celkom dokonalý a jediný existujúci, aj keď sa tak niekedy zdá. Preto nie je možné povedať, že neanglicky písaný časopis nemôže byť rovnako dobrý alebo ešte lepší než anglicky písaný. To že určitý časopis nie je príliš citovaný, môže byť spôsobené aj tým, že nie je známy širšej vedeckej komunite. Projekty typu poľského Index Copernicus sú dôkazom potreby informovanosti a snahy prehodnotiť doterajší trend hodnotenia.

Ing. Rostislav Kudláček, CSc., Státní ústav pro kontrolu léčiv, Praha:

Zodpovednosť v činnosti informačného pracovníka

Úlohou informačného pracovníka je čo najlepšie pochopiť požiadavky užívateľa, vedieť si overiť, prípadne prekonzultovať obsah dotazu, použiť niekoľko informačných zdrojov, nezabudnúť na overenie ich pôvodu. Tieto požiadavky a nároky kladené na ich plnenie oprávňujú informačného pracovníka, najmä v zdravotníckych službách, požadovať vytvorenie preňho potrebných podmienok.

Kateřina Langová, Lékařská fakulta Univerzity Palackého, Olomouc:

Nadštandardné služby Informačného centra LF UP v Olomouci v oblasti počítačovej grafiky:

päť rokov skúseností

V príspevku boli zhrnuté päťročné skúsenosti s praktickým využívaním počítačovej grafiky na prípravu konferenčných a výukových materiálov v Informačnom centre LF UP v Olomouci. Pozornosť bola zameraná na tieto oblasti: nevyhnutné technické a softwérové vybavenie, príprava prezentácií v programe PowerPoint v súlade s profesionálnymi grafickými zásadami, digitalizácia dokumentov, mapovanie biomedicínskej obrazovej dokumentácie na internete a školenia užívateľov. Na záver sa príspevok venoval perspektívam rozvoja tohto odboru na LF UP v Olomouci a možnosti spolupráce s ostatnými pracoviskami v ČR a v EÚ.

Reiner Klimesch, Ovid Technologies, Nemecko:

Optimalizácia výskumu a lekárskej starostlivosti za pomoci Ovid’s Integrated Solution

Knižnice tradične slúžili výskumným a vzdelávacím potrebám klinických lekárov tak, že im sprístupňovali množstvo tlačených časopisov a databáz. Súčasný pokrok v oblasti technológií a internetový „boom“ umožňujú knižniciam poskytovať aj dodatočné služby presahujúce zabezpečovanie statických vedomostí. Spoločnosť Ovid Technologies poskytuje knižniciam súhrnné informácie, ktoré sa líšia v závislosti od potrieb užívateľov. Tento príspevok uviedol predstavu Ovidu o obsahu, nástrojoch a službách dostupných pre klinických lekárov a pre výskumných pracovníkov.

Vladimír Rous: Institut klinické a experimentální medicíny, Praha:

Systémová podpora učiacej sa organizácie

Autor príspevku ukázal, ako sa dá systémovo pristupovať k zavádzaniu a rozvoju procesov, ktoré vytvárajú v organizácii podmienky spĺňajúce kritériá „učiacej sa organizácie“. Prebiehajúce zmeny, ktoré sú vyvolané novými možnosťami v prudko sa rozvíjajúcej oblasti informačných a komunikačných technológií, aktívna politika v sprístupňovaní elektronických zdrojov a odliv čitateľov zo študovní k obrazovkám vyžadujú prehodnotenie dlhými rokmi preverených procesov. Aktívna spolupráca informačných pracovníkov (zamestnancov knižníc) a informatikov je jedným z kľúčových faktorov pri rozvoji „učiacej sa organizácie“. Nová úloha knižníc a informačných centier spočíva v podpore vzdelávania, v podieľaní sa na vytváraní intranetu/internetu a v budovaní digitálnej knižnice znalostí.

Antonín Malina, Institut postgraduálního vzdělání ve zdravotnictví, Praha:

Národné referenčné centrum (NRC) – informačná podpora riadenia, kvality a efektivity zdravotnej starostlivosti

Príspevok informuje o vzniku a činnostiach Národného referenčného centra (NRC), ktoré disponuje výkonnými informačnými technológiami a ľudským potenciálom pre zabezpečenie zhromažďovania a spracovania údajov zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Pracuje s údajmi najvyššej dosiahnuteľnej kvality a reprezentatívnosti. Nemocniciam, zdravotným poisťovniam a ministerstvu zdravotníctva poskytuje informácie potrebné pre objektívne porovnávanie rozličných ukazovateľov ich aktivít, čím pomáha pri hľadaní najlepších a najefektívnejších dosiahnuteľných riešení.

Eva Lesenková, Institut postgraduálního vzdělání ve zdravotnictví, Praha:

Efektivita knihovnícko-informačných služieb v zdravotníctve

Príspevok sa zaoberá problematikou kvality knihovníckych služieb v kontexte zahraničných poznatkov. Autorka vychádzala predovšetkým zo skúseností britskej Asociácie pre informačný management (ASLIB) a z normy ISO 9000 The International Quality Assurance.