TERMINOLOGICKÉ OKIENKO

H

F hacker – počítačový pirát, ktorý vstupuje do sietí, kde nemá oprávnený prístup. Zabáva sa rozbíjaním programových alebo iných počítačových riešení. Ich snahy väčšinou nemajú zlomyseľné alebo deštrukčné ciele. Termín cracker sa používa v prípade takých používateľov, ktorí majú deštrukčné ciele. V poslednom čase sa zvykne používať termín hacker pre obidva prípady.

F hardvér – (en hardware) – technické vybavenie počítača; súhrnný názov pre všetky fyzické (hmotné) zariadenia, ktorými je vybavený počítač. Patrí sem samotná centrálny jednotka počítača a operačná (vnútorná) pamäť a všetky fyzické periférne zariadenia k nim pripojené, napr. klávesnica, displej, disková jednotka, jednotka pre diskety, tlačiareň atď. V konkrétnom prípade periférne zariadenia spolu s počítačom vytvárajú konkrétnu vonkajšiu architektúru počítača, ktorú nazývame konfigurácia počítača 

F heslár  – abecedne zoradený zoznam hesiel použitých pri spracovaní vopred vymedzenej problematiky

F heslo (en password) – druh bezpečnostného opatrenia, ktoré umožňuje prístup iba osobám, ktoré heslo poznajú

F historická knižnica – 1. typ špeciálnej knižnice neverejného charakteru, ktorej fondy tvoria dokumenty s historickým zameraním. 2. staršia knižnica so zachovaným pôvodným fondom. Historické knižničné fondy nachádzajúce sa  v historickej knižnici sú súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny a sú spravidla predmetom osobitného záujmu štátu. Tento fond tvoria: a) samostatné a z hľadiska doplňovania uzavreté súbory knižničných dokumentov osobitnej kultúrnej a historickej hodnoty; b) vzácne rukopisy, kódexy, fragmenty kódexov a iných rukopisných pamiatok, inkunábuly a staré tlače do roku 1830. V súčasnosti sú historické knižnice spravidla súčasťou iných, veľkých knižníc, ktoré ich uchovávajú ako špeciálne zbierky. Historické knižné fondy sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a pre ich evidenciu a ochranu platia osobitné právne predpisy. Získavanie, spracúvanie, ochrana a využívanie historických knižných fondov na Slovensku usmerňuje a koordinuje Slovenská národná knižnica. Najväčšie zbierky historických knižných fondov vlastní Slovenská  národná knižnica, Univerzitná knižnica v Bratislave a Lyceálna knižnica v Bratislave.

F hlavné záhlavie; hlavný záznam, hlavný vstup (en main entry) – 1. záznam dokumentu so záhlavím, ktorý má byť hlavným záhlavím pre menný katalóg v lístkovej forme; 2. úplný katalogizačný záznam popisovanej jednotky prezentovaný vo forme, v ktorej sa jednotka jednotne identifikuje a cituje. K hlavnému záznamu môžu byť pripojené ďalšie (pridané, vedľajšie) záhlavia. Hlavné záhlavie reprezentuje dokument v katalógu. V bibliografickom prieskume, napr. pri vyhľadávaní v online katalógu, predstavuje hlavný záznam hlavný prístupový výraz, čiže slovo alebo slovné spojenie, prostredníctvom ktorého je zabezpečený hlavný prístup k dokumentu. Ako hlavné záhlavie, hlavný prístupový výraz môže slúžiť napríklad jedno meno autora, jeden hlavný názov, jeden názov autorskej korporácie, jeden názov zhromaždenia alebo unifikovaný názov (vedľajšie záhlavie).

F homonymum (en homonym) – termín, ktorý má rovnakú grafickú alebo zvukovú podobu, ale rozdielny význam – upravené podľa ONS 89-13, ISO 5127/6-1983, E/F (synonymum).

F HTML (en Hypertext Markup Language) – jazyk, ktorý sa používa na vytváranie hypertextových dokumentov pre prostredie World Wide Web. Je to značkovací jazyk, čo znamenám, že formátovacie príkazy alebo značky (tags) sú písané priamo do zdrojového súboru. Značky sú interpretované až vtedy, ak sa súbor prezerá pomocou browsera. Na vývoji jazyka HTML sa pracuje v rámci W3C. V decembri 1997 bola oficiálne schválená W3C verzia jazyka HTML 4.0 (SGML, TEI, W3C).

F HTTP (en Hypertext Transfer Protocol) – protokol umožňujúci transport hypertextových dokumentov v internete. Na plnenie svojej funkcie vyžaduje server HTTP a klientský program, ktorý s týmto serverom spolupracuje (klient HTTP). Patrí k najdôležitejším protokolom v rámci WWW (protokol, WWW).

  F hypermédium – dokument, v ktorom sú jednotlivé časti pospájané pomocou odkazov tak, že ho môžeme čítať nesúvislým spôsobom. Typickými prvkami v hypermédiu sú text, grafika, video a zvuk, na rozdiel od hypertextu, kde ide iba o čistý text. V odbornej literatúre sa často používa termín hypertext aj v prípade, že ide o hypermédium. Vzhľadom na to, že väčšina súčasných systémov pracuje aj s ďalšími druhmi informácií, je vhodnejšie používať termín hypermédium, aby sme zdôraznili multimediálny charakter systému. Často sa zamieňa aj pojem multimédium a hypermédium. Hypermédium je niečo viacej, je to aj konceptuálna schéma vytvárania spojení, aj keď v súčasnosti väčšina multimediálnych aplikácií má tieto spojenia vytvorené. Najdôležitejšou vlastnosťou hypertextu je jeho schopnosť vytvárať spojenia medzi jednotlivými časťami textu a v prípade hypermédií spájať aj iné ako textové informácie (grafické, zvukové, animované atď). Tieto typy spojenia a ich údržba sa vytvárajú pomocou počítača (hypertext, multimédiá).

   F hypertext – 1. text, ktorý je usporiadaný pomocou hyperodkazov (hyperlinks) tak, že obsah dokumentu môžeme čítať nesúvislým spôsobom. 2. Spôsob reprezentácie a správy nepravidelne štruktúrovaných informácií, ktoré sú organizované podľa významu do modulov. V jednom module býva obyčajne tlmočená ucelená myšlienka, vysvetlený určitý pojem, prípadne vyjadrená hierarchia pojmov. Moduly sú prepojené spojeniami, takže vytvárajú sieť.  Termín hypertext použil prvýkrát Ted Nelson v 60. rokoch v svojom legendárnom nikdy neuskutočnenom projekte Xanadu. V jeho článkoch popisuje veľkú sieť spojených spolu textových fragmentov a výpočtový systém, ktorý umožňuje nesekvenčný prístup k týmto systémom.   Hypertext je nesekvenčný, t. j. neexistuje pravidlo, podľa ktorého by sa určitý text mal čítať, ale používateľ sleduje text spôsobom, ktorý zodpovedá jeho poznatkovému tezauru. Ted Nelson v podstate predbehol dobu a predstavil to, čo umožňuje súčasná technológia a predovšetkým World Wide Web. V hypertexte sa môžeme pohybovať pomocou štandardných ovládacích prvkov PC (kurzorové klávesy, myš ap.). Jeho základným prvkom je odkaz, teda zvýraznené slovo v texte, ktoré po zaktivizovaní myšou alebo špeciálnou klávesnicou vyvolá zobrazenie vysvetľujúceho textu alebo v prípade hypermédia obrázku, zvuku, videa ap., vysvetľujúceho tento pojem. Hypertext sa skladá z viacerých pospájaných častí textu alebo informácie, pričom tieto môžu byť prezentované ako pohybujúce sa okná, súbory alebo menšie časti informácie. Pre každú elementárnu informáciu sa vžil názov jadro (kapitola –node). Každé z jadier môže mať ukazovateľ na ďalšiu kapitolu a tieto ukazovatele sa nazývajú spojenia. Čítanie hypertextu sa nazýva navigovanie, čím je zdôraznené to, že používateľ môže aktívne ovplyvňovať spôsob čítania takéhoto typu dokumentu. V prípade, že používateľ sleduje spojenia po hypertextovej sieti, často sa stane, že sa chce vrátiť do východiskovej kapitoly. Väčšina hypertextových systémov podporuje tento návrat (tzv. backtrack facility). Termín hypertext sa používa predovšetkým pre textové informácie, termín hypermédium je nadradeným pojmom, ktorý zahŕňa aj grafické, zvukové informácie, v poslednom čase aj pohybujúce sa objekty ap.

Spracované podľa publikácie:

Katuščák, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda /Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková …[et al.]. – Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. – 375 s. – (Terminologický  a výkladový slovník; zv. 6)

ISBN 80-08-02818-1: Sk 266.00 100/99 KDI BAA006   ISSN  1335 – 3403