PROFESOR MUDr. STANISLAV KOSTLIVÝ
- zakladateľ slovenskej chirurgie
(1877 – 1946)

    V tomto roku uplynie 86 rokov odvtedy, ako bola založená I. chirurgická klinika Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Dňa 27. 6. 1919 schválilo Národné zhromaždenie v Prahe zákon č. 375 Zb., ktorým sa zriadila v Bratislave Československá štátna univerzita v Bratislave so štyrmi fakultami – právnickou, lekárskou, prírodovedeckou a filozofickou. Zákon vstúpil do platnosti 11. 7. 1919, čo je oficiálnym dňom vzniku univerzity. Nariadením vlády zo dňa 11. 12. 1919 bola táto univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského.
    Jedným z prvých zakladateľov novej lekárskej fakulty, ktorí si z rúk prezidenta T. G. Masaryka prevzali profesorský dekrét bol i profesor chirurgie MUDr. Stanislav Kostlivý, ktorý bol na novozaloženej lekárskej fakulte menovaný za prorektora a prednostu chirurgickej kliniky.
    Profesor Stanislav Kostlivý sa narodil 30. 10. 1877 vo Viedni, kde aj vyštudoval a žil do svojho 28. roku. Napriek silnému vplyvu cudzieho prostredia zostal Čechom. V roku 1905 odchádza do Prahy na chirurgickú kliniku profesora Otakara Kukulu. Už v tom období sa venoval bohatej publikačnej činnosti v Časopise lékařů českých.
    V roku 1909 prijal miesto primára chirurgického oddelenia v Třebíči a súčasne prebral aj funkciu riaditeľa nemocnice. V období pôsobenia v Třebíči sa habilitoval na docenta chirurgie.
Počas prvej svetovej vojny bol odvelený na front, pracoval ako vojenský chirurg. Do Třebíča sa opäť vracia v roku 1917, kde pôsobil až do svojho vymenovania za profesora.
    V dobe nástupu do Bratislavy ako 42 ročný mal už bohaté chirurgické skúsenosti. Bol odhodlaný venovať chirurgickej klinike a novej univerzite všetky svoje schopnosti a spraviť pre slovenskú chirurgiu všetko, čo bude v jeho silách.
Klinika profesora Kostlivého bola už v prvých rokoch svojej existencie (1919 – 1923) na vysokej európskej úrovni. Bežne sa operovali žlčníky, strumy, resekcie čreva a postupne aj resekcie žalúdka. Kým v roku 1919 bolo na chirurgickej klinike len 931 operácií, v roku 1929 ich už bolo 2454. Profesor Kostlivý sledoval trendy rozvoja chirurgie a chápal potrebu odčleňovania a vzniku nových samostatných chirurgických odborov. Jedným z odborov, ktoré sa medzi prvými začali odčleňovať od všeobecnej chirurgie a organizačne odčleňovať z chirurgickej kliniky bola urológia. Zásluhou profesora Kostlivého, veľkého znalca urologickej problematiky sa tento odbor pomerne včas samostatne vyprofiloval, z toho dôvodu ho možno právom považovať aj za zakladateľa slovenskej urológie.
    Aj cesta ortopédie do sveta samostatných medicínskych odborov začala na chirurgickej klinike profesora Kostlivého, podobne ako starostlivosť o otologických pacientov.
V tridsiatich rokoch pripadla veľká časť zodpovednosti za výstavbu univerzity a lekárskej fakulty na profesora Kostlivého, čo mu odčerpávalo nesmierne veľa času a síl. Okrem toho vykonával rôzne funkcie.
    Už v roku 1920 bol jedným zo zakladateľov Spolku slovenských lekárov, v roku 1930 sa stal jeho predsedom. V roku 1929 sa stal zakladateľom a prvým prezidentom Lekárskej komory na Slovensku. Bol veľmi obľúbený medzi medikmi, ktorí si ho zvolili za čestného člena Spolku československých medikov v Bratislave. Niekoľko rokov bol predsedom Československej chirurgickej spoločnosti, mimoriadne aktívny bol i v odborných chirurgických spoločnostiach v zahraničí.
    Napriek všetkým týmto povinnostiam neustále skvalitňoval prácu chirurgickej kliniky, zvyšoval počet a spektrum operačných výkonov a vyučoval svojich nových žiakov. Zdokonaľovaním mladých slovenských chirurgov, ktorých sa na chirurgickej klinike v rokoch 1919 – 1941 vystriedalo 40 vytvoril slovenskú chirurgickú školu. Nová generácia slovenských chirurgov pozdvihla slovenskú chirurgiu na vyššiu úroveň. Z uvedeného počtu chirurgov – asistentov iba 3 sa nestali primármi oddelení, ostatní neskôr zaujali primárske posty na chirurgických oddeleniach na Slovensku.
    Vo veku svojich 60. narodenín bol ešte plný síl a energie, takmer denne operoval, prednášal medikom a publikoval v renomovaných zahraničných časopisoch.
    Po roku 1939 v čase okupácie hitlerovským Nemeckom sa na Slovensku zmenila politická situácia v neprospech občanov českej národnosti. V roku 1941 sa profesor Kostlivý i napriek protestu svojich žiakov a asistentov rozhodol odísť z Bratislavy.
V Prahe sa však už nezapojil do chirurgickej činnosti, žil ako penzista v skromných pomeroch. Po skončení vojny a obnovení Československej republiky mu bol udelený Čestný doktorát Univerzity Komenského a ešte raz dostal ponuku vrátiť sa na Slovensko. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav pozvanie už neprijal. Onedlho na to, 7. 12. 1946 vo veku 69 rokov zákernej chorobe podľahol. Je pochovaný na Olšanskom cintoríne v Prahe.
    Zaslúžená, žiaľ až posmrtná oslava jeho 22 ročnej záslužnej činnosti na Slovensku sa začala tradovať ako Chirurgické dni profesora Kostlivého (8. 2. 1947), ktoré sa konajú dodnes.
V decembri tohto roka bude Slovenská lekárska spoločnosť organizovať už 59. chirurgický deň profesora Kostlivého.

In: Peter Kothaj a kol., Momenty z dejín slovenskej chirurgie. Profesor Kostlivý, jeho žiaci a následovníci. Patria I., spol. s r.o. 1999. s. 398.