ANOTOVANÝ VÝBER ZO SLOVENSKEJ A ČESKEJ ODBORNEJ TLAČE Petercová

ANOTOVANÝ VÝBER ZO SLOVENSKEJ

A ČESKEJ ODBORNEJ TLAČE

Petercová, Štefánia.: Bezpečnosť v knižniciach.
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 5 – 9.
Knižnica má vytvárať vhodné podmienky na dobrú ochranu majetku, zdravia a života svojich zamestnancov a používateľov. Mala by zaviesť opatrenia, ako predchádzať nehodám, živelným pohromám, požiarom a iným udalostiam. Na zabezpečenie vnútorných priestorov a okolia knižnice by mal byť vypracovaný bezpečnostný plán. Plán pre prípad pohromy by mal obsahovať: určenie nebezpečenstva, preventívne opatrenia (alarmy, hasiace systémy, bežnú údržbu), reakcia v prípade vypuknutia pohromy a obnova ako aj školenie pracovníkov. Knižničný zákon 183/2000 Z. z. o knižniciach (v doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej a vyhláška Ministerstva kultúry SR č. 421 z 9. 10. 2003 sú významnými nástrojmi, ktoré podporujú ochranu dokumentov.
Ochrana knižničných dokumentov sa zameriava na zachovanie úplnosti knižničných zbierok a dobrého fyzického stavu dokumentov. Zahŕňa zabezpečenie fondu pred odcudzením, stratami, výchovu používateľov k šetrnému zaobchádzaniu s dokumentami, výber vhodných materiálov a zariadení používaných pri manipulácií s dokumentami, pri skladovaní a ich doprave, vhodné hygienické podmienky pri skladovaní, konzervácia a reštaurovanie dokumentov. Predpokladom dlhej životnosti dokumentov je zabezpečenie pravidelnej a dlhodobej ochrany fondov. Knižnice sú často umiestnené v priestoroch, ktoré pôvodne neboli určené na prevádzkovanie knižníc a preto často uskladnenie dokumentov nezodpovedá normám. Pre nedostatok financií a nevhodného priestorového vybavenia veľa knižníc nedokáže zabezpečiť všetky činnosti a preto neriešia ochranu komplexne.
Autorka článku upozorňuje na nedostatočnú ochranu audio a video nosičov. Podmienky skladovania a ochrany audiovizuálnych dokumentov sú prísnejšie ako pri tlačených dokumentoch. Z dôvodu rýchleho vývoja audiovizuálnych dokumentov a zmeny ich formy si vyžadujú vyšší stupeň ochrany a zabezpečenia.
Preformátovanie – fotokopírovanie, mikrofilmovanie a digitalizácia prispievajú k ochrane dokumentov. Pri preformátovaní sa často narába s dokumentami, tým sa zvyšuje riziko poškodenia a preto je potrebná zvýšená starostlivosť. Cieľom preformátovania je chrániť obsah, znížiť opotrebovanosť originálnych dokumentov a zjednodušiť prístup k nim. Pri voľnom výbere knižničného fondu vzrastá náročnosť na ich ochranu. V knižniciach sa využívajú systémy elektronickej ochrany knižničného fondu (Esselte Meto 2200, Ellipse 2020, Shop Guard a iné) na zabezpečenie pred odcudzením alebo stratou. Najčastejšie je to elektromagnetický a rádiofrekvenčný systém. Knižnice pri využívaní informačných technológií musia dbať na bezpečnosť sietí a počítačov a venovať sa informačnej bezpečnosti.

Bezpečnosť informácií je zachovanie ich:

▪	dôvernosti (ochrana proti neoprávnenému prístupu),
▪	integrity (ochrana proti ich poškodeniu, zmene, vymazaní alebo zničeniu),
▪	dostupnosti (informácie pre používateľov a ochrana proti výpadkom a havarijným situáciám).

Základné zabezpečenie informačnej bezpečnosti predstavujú tieto technické riešenia ochrany systémov a údajov:

▪	správne nastavenie bezpečnostných brán firewallu (oddeľuje počítačovú sieť od internetu,
▪	umožňuje povoliť alebo zakázať rôzne druhy elektronickej komunikácie smerom dovnútra a von,
▪	Intrusion Detection System (automatický systém detekcie prieniku do internej počítačovej siete),
▪	inštalácia antivírusového softvéru s pravidelnou aktualizáciou,
▪	zabezpečenia autentifikácie (procesu, pri ktorom dochádza ku kontrole totožnosti používateľa), prihlasovanie do siete systémom jednorázových hesiel. Prostriedkom silnej autentifikácie nahrádzajúcim nedokonalé heslá sú smart karty.

Najväčším nebezpečenstvom sú počítačové vírusy. Elektronická pošta sa stala najbežnejším spôsobom prenosu vírusov. Nainštalovaním antivírusového softvéru a vykonávaním jeho pravidelného up date sa dá výrazne eliminovať nebezpečnosť vírusov. Medzinárodnou normou pre oblasť informačnej bezpečnosti je norma ISO 17799/2000 – Informačné technológie. Súbor postupov pre riadenie informačnej bezpečnosti. Ďalším vhodným štandardom je norma ISO TR 13335/2000 Informačné technológie. Smernice pre riadenie bezpečnosti IT. Autorka sa v článku venuje aj problematike ochrany osobných údajov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Robowski, Marius: Technológia RFID v knižniciach.
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 32.
RFID (Radio Frequency Identification), táto skratka sa používa v súvislosti so zariadeniami používanými v knižničných integrovaných systémoch na registráciu výpožičiek a vrátení (čoraz častejšie samoobslužných), ako aj v systémoch zabezpečujúcich knižničné fondy pred krádežou. Miniatúrne elektronické systémy je možné umiestňovať v samolepiacich etiketách a identifikačných kartách. Prostredníctvom rádiových vĺn sa dajú informácie čítať na diaľku a bez kontaktu. Systém musí obsahovať dva prvky – etiketu a čítačku. Okrem iných funkcií obsahuje aj funkciu ochrany zbierok.

Ing. Poláková, Ivana – Ing. Rišian, Emil: Preventívne opatrenia pri práci s počítačmi – pomôžu?
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 34 - 35.
Zaujímavý, aktuálny príspevok pre tých, čo pracujú s počítačom. Každodenné sedenie pri počítači a s tým spojené nepríjemné bolesti chrbtice, očí, hlavy, kto by to nepoznal. Repetition Strain Injury (RSI) sú ťažkosti vyvolané drobnými opakovanými pohybmi pri práci s počítačom a sú spôsobené sťahovaním a uvoľňovaním svalov. Zaujímavá je tabuľka, kde názorne vidieť zvyšujúci sa počet ochorení z nesprávneho sedenia pri počítači.

Rok	Počet prípadov RSI	Percento všetkých chorôb z povolania

1985	37 000	30
1988	115 300	48
1990	185 400	56
1995	260 500	68
1998	332 700	74

Aké má byť správne rozmiestnenie stoličky, klávesnice, monitora a stola?
Stolička - mala by sa dať nastaviť výška sedadla a mala by mať operadlo. Výšku sedadla je potrebné nastaviť tak, aby boli chodidlá na podlahe a dolné končatiny v kolenách zvierali pravý uhol. Nohy nemajú byť skrížené ani vo vzduchu. Stôl je vhodné mať v takej výške, aby horné končatiny, položené na stole zvierali v lakti pravý uhol (výška cca 75 cm). Myš sa nemá nachádzať ďaleko od klávesnice. Kábel s ktorým je prepojená s počítačom má byť dostatočne dlhý, aby ruka, ktorá ňou manipuluje bola uvoľnená. Povrch stola má byť matný. Špeciálne počítačové stolíky sú dosť nízke a preto sú nevhodné. Vzdialenosť monitora od očí závisí od veľkosti obrazovky a zobrazených znakov. Bežné obrazovky by mali mať monitor vzdialený minimálne 50 cm od očí, optimálne 60 cm, maximálne 90 cm. Horný okraj monitora by mal byť maximálne vo výške očí sediaceho pracovníka. Medzi najlepšie monitory patria 15 – 17 palcové LCD. Majú výbornú ostrosť obrazu ako aj dobrú geometriu obrazu. Obrazovka má byť umiestnená kolmo na smer pohľadu, t.j. priamo pred pracovníkom. Šetrí to zrak i krčnú chrbticu. Monitor má byť umiestnený súbežne s oknom tak, aby denné svetlo prichádzalo z boku. Nemá byť priamo osvetlený. Počítače obsahujú zdroje elektromagnetického žiarenia. Vo vzdialenosti 50 cm od monitora je intenzita elektromagnetického poľa zanedbateľná. Žiarenie monitorov s výnimkou viditeľného pásma elektromagnetického spektra musí byť znížená na zanedbateľnú úroveň z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa smerníc Európskej únie.
K zníženiu výskytu chorôb z nesprávneho sedenia pri počítači, môžu prispieť aj rôzne pomôcky: ergonomická klávesnica – klávesnica s prehnutými tvarmi, ktoré majú pri písaní čo najviac vyhovovať prirodzenej polohe rúk. Alfanumerická klávesnica je u týchto modelov rozdelená do 2 oddelených blokov medzi klávesnicami G a H. Je vhodná pre používateľov, ktorí píšu všetkými desiatimi. Vhodné sú aj bezdrôtové komplety klávesníc s myšou. Touchpad je zariadenie nahrádzajúce myš. Posunom prstu po vyhradenej ploche sa zaisťuje posun kurzora po obrazovke, ako keby sa hýbalo myšou, sú prevažne na notebookoch. Pri práci s klávesnicou alebo s myšou dochádza najčastejšie k zápalu šliach na rukách, na zápästí, na ramenách (H. Kyseľová 2004).
Nevhodne umiestnená klávesnica spôsobuje: trvalé napätie v zápästiach a trvalé napätie svalov.
Častou zmenou polohy tela, častými prestávkami, cvičeniami a zmenou činností môžeme účinne predchádzať. Celkový pracovný čas pri počítači by mal byť 6 hodín za zmenu. Prestávky by mali byť po prvej hodine aspoň 5 minút, po druhej 10 minút a po troch hodinách 15 minút. Miestnosti bez denného svetla nevyhovujú na trvalú prácu s počítačmi. Optimálnym osvetlením pracoviska s obrazovkami je sústava nepriameho osvetlenia, ktorá využíva odraz svetla od stropu a stien, s doplňujúcim osvetlením.

Ing. Laciková, Monika: Ako na bezpečné dáta?
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 36 - 38.
       Nové informačné technológie nám uľahčujú veľa úkonov a činností. No počítačový svet na druhej strane má aj veľa tienistých stránok. Autorka príspevku upozorňuje na negatíva, s ktorými sa v kybernetickom svete môžeme stretnúť.
      Počítačové vírusy existujú už asi 20 rokov a prešli vývojom od prvých vírusov infikujúcich spustiteľné súbory až po dnešné internetové červy. V súčasnosti sa registruje viac ako 100 000 exemplárov rôznych počítačových vírusov a každý deň sa objavujú ďalšie. Výrobcovia antivírusových programov sa snažia objavené vírusy analyzovať, triediť a označovať. Doteraz sa však nepodarilo zaviesť jednotný systém, ktorým by sa pri tejto činnosti riadili. Počítačové vírusy sú v skutočnosti celá skupina tzv. škodlivých kódov, z ktorých počítačové vírusy tvoria len určitú časť.
       Vírus je nežiadúci kus programového kódu, ktorí infikuje určité dáta a týmto spôsobom sa dokáže prostredníctvom hostiteľskej aplikácie replikovať a šíriť ďalej. V minulosti sa šírili najmä súbormi, ktoré si používatelia odovzdávali na disketách alebo iných dátových nosičoch. Zvláštnou skupinou vírusov sú tzv. makrovírusy, ktoré parazitujú na dokumentoch MS Office (doc, xls a pod.).
        E–mailový červ (e-mail worm) nepotrebuje na rozšírenie žiadnu hostiteľskú aplikáciu, na ktorej by parazitoval. Je to škodlivý kód a šíri sa internetom prostredníctvom infikovaných správ elektronickej pošty. Skrýva sa v súbore priloženom k správe. Techniky, ktoré pisatelia vírusov používajú na zmanipulovanie používateľa sa označujú ako sociálne inžinierstvo. Ak používateľ spustí červa z e-mailu, ten sa usadí v jeho počítači a pozbiera z neho všetky e-mailové adresy a rozošle sa na ne.
Sieťový červ (network worm) sa dokáže šíriť priamo po sieti ako takej a vie infikovať cieľový počítač bez akejkoľvek „pomoci“ jeho používateľa
        Zadné vrátka (backdoor) je škodlivý kód, ktorému neboli dané do vienka schopnosti šírenia sa. Jeho hlavnou úlohou je otvoriť na infikovanom počítači „zadné vrátka“ , ktorými môže neskôr vkĺznuť a robiť si, čo sa mu páči.
        Trójsky kôň (trojan horse) ide o program, ktorý navonok vykonáva činnosť, ktorú od neho používateľ očakáva, ale súčasne obsahuje aj nejakú skrytú funkciu. Môže napr. kradnúť a odosielať dôverné dáta používateľa do internetu, monitorovať jeho činnosť a pod. Možno sa s ním stretnúť pri bezplatných programoch stiahnutých z internetu.
        Špehovacie programy (spyware) sú škodlivé kódy, ktoré sa nainštalujú do počítača napr. pri návšteve niektorých internetových stránok. Dokážu sa do infikovaného systému dostať dôkladne a nie je jednoduché sa ich zbaviť. Často ide o aplikácie, ktoré sa pohybujú na hranici medzi legálnym a nelegálnym softvérom, takže ich antivírusové programy často ani nedetegujú.
        Počítačoví zlodeji (stealware) sú kódy, ktoré sa snažia od ľudí vylákať konkrétne údaje, ktoré môže útočník obratom zneužiť na krádež hmotných statkov. Názorným príkladom je tzv. rybárčenie (prishing), keď sa škodlivý kód snaží od používateľa vylákať napríklad údaje pre on-line prístup k jeho bankovému účtu. . Používateľovi je ponúknutý napr. falošný on-line formulár, prípadne sú mu podvrhnuté internetové stránky on-line bankového systému.
Presmerovač vytáčaného spojenia (dialer) mení nastavenie vytáčaného internetového pripojenia tak, že modem vytáča číslo s vysokou tarifou (spravidla niekde v zámorí).
        Antivírusový program má byť súčasťou každého počítača. Pokusy ukázali, ak pripojíte novo nainštalovaný počítač s Windows, ktorý nie je ošetrený príslušnými bezpečnostnými záplatami a chránený antivírusovým programom, do internetu je do dvadsiatich minút infikovaný škodlivým kódom. Antivírusové programy obsahujú niektoré štandardné nástroje. Základom je tzv. signatúrový skener, ktorý vyhľadáva škodlivé kódy porovnávaním skúmaných dát s tzv. vírusovými definičnými vzorkami (signatúrami). Pokiaľ antivírusový program nemá k dispozícii príslušnú vírusovú signatúru, nedokáže konkrétny vírus detegovať, takže je potrebné databázu často aktualizovať. Štandardný antivírusový program ponúka dve základné antivírusové funkcie: rezidentný štít a kontrolu na požiadanie. Rezidentný štít je spustený automaticky pri štarte operačného systému , kontroluje všetky spúšťané programy a otvárané súbory.
        Personálny firewall je program, ktorý chráni počítač pripojený k internetu tak, že vytvorí bezpečnú bránu, ktorá v oboch smeroch prepustí len tnú bránu č pripojený k internetu programy a otvárané . signatúrový skener. ú komunikáciu, , ktorá je žiadúca.
Antivírusový program má byť vždy aktuálny a vedel reagovať na novoobjavené vírusy. Program, ktorý nemá aktuálnu databázu vírusových definičných vzoriek, podľa ktorých vírusy deteguje, nemôže byť stopercentne účinný. Neoddeliteľnou súčasťou súčasného antivírusového programu je personálny firewall. Najviac škodlivých kódov prichádza prostredníctvom elektronickej pošty. Používateľ by si mal uvedomiť, že e-maily a prílohy k nim treba premyslene otvárať. Je vhodné sledovať aktuálne informácie v odbornej počítačovej tlači. No nenechajte sa zmiasť tzv. hoaxami, ktoré sú šírené elektronickou poštou. Hoax vyzerá ako varovanie pred „hrozným počítačovým vírusom, ktorého nedokáže odhaliť ani zničiť žiadny antivírusový program“. Potrebná je pravidelná aktualizácia antivírusového programu. Vhodné je nenechávať svoj počítač bez dozoru, bez toho, aby sme ho zaistili proti prístupu nepovolaných osôb (uzamknutie počítača alebo aspoň použitie šetriča obrazovky zabezpečeného heslom i pri krátkom opustení pracoviska), neprezrádzať prihlasovacie údaje kolegom.
       V súčasnosti je možné chrániť svoje dáta šifrovaním, čím získate istotu, že ich nebude môcť nikto zneužiť. K dispozícii je veľa rôznych programov, ktoré realizujú transparentné on-line šifrovanie a ponúkajú množstvo komfortných funkcií. Elektronickým podpisom zabezpečíte bezpečné preukázanie autorstva ako aj nemennosť obsahu.
       Dáta, ktoré považujete za dôležité, pravidelne a dôsledne zálohujte. Niektoré dáta je potrebné skartovať. Ak niektoré dáta vymažete, ešte to neznamená, že sú nenávratne preč. Väčšinou stále ležia na disku a pokiaľ nie sú prepísané inými dátami, je možné ich pomerne ľahko obnoviť. Aj operačný systém alebo napr. internetový prehliadač vytvárajú veľa dát, ktoré detailne vypovedajú o činnosti používateľa. Aj tieto dáta je vhodné pravidelne skartovať. Metódy skartovania elektronických dát sú založené na princípe niekoľkonásobného prepisu skartovaného súboru, jeho skrátenie na nulovú dĺžku a v poslednej fáze zmazanie prostriedkami operačného systému. Pri napadnutí počítača vírusom alebo iného problému je spoľahlivým riešením odborná pomoc. Následky počítačových vírusov je možné odborne odstrániť bez akýchkoľvek následkov. Používateľ môže v panike napáchať väčšie škody než vírus sám. Preto je vhodné vystríhať sa unáhlených krokov.

Bakalársky a konverzný magisterský odbor knižnično – informačné štúdiá na KKIV FiF UK po prvýkrát.
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 43.
Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave otvorí po prvýkrát trojročné bakalárske štúdium, ktoré je určené pre absolventov stredných škôl. Trojročné konverzné magisterské štúdium je určené pre absolventov bakalárskeho štúdia iných odborov z rôznych fakúlt. Tí, čo získali už bakalársku hodnosť v knižnično – informačných štúdiách je určené dvojročné magisterské štúdium. Bez zmien ostáva na katedre spôsob doktorandského štúdia knižničnej a informačnej vedy. Všetky uvedené formy štúdia môže katedra otvoriť v dennej aj externej forme. Viac o formách štúdia na KKIV FiFUK nájdete na adrese http://www.fphil.uniba.sk/~kkvi/index.html.

Softvér pre malé a stredné knižnice.
In: IT lib, 8, 2005, č. 1, s. 43.
„Softvér pre malé a stredné knižnice MASK“ ponúka Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. Cena za jednopoužívateľskú verziu je 2500 Sk/1 kus a cena za sieťovú verziu 3000 Sk/ 1 kus. Distribúciu a údržbu softvéru zabezpečuje SNK, Národný bibliografický ústav. Zákaznícky servis zabezpečuje Ing. Rišian (risian@snk.sk) a p.Farbakyová (farbakyova@snk.sk), odborní pracovníci SNK NBÚ. Viac informácií na stránke www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=1022

Křivá, Eva: Štyri druhy marketingu v knihovníckej praxi.
In: Čtenář, 57, 2005, č. 1, s. 2 – 4
Problematika marketingu neziskových organizácií (knižnice, univerzity, múzeá, nemocnice) sa začala riešiť od konca 60. rokov 20. storočia. Neziskové organizácie poskytujú služby z verejných zdrojov a sú zodpovedné za ich účinné využitie. V nedávnej minulosti sa v marketingu kládol dôraz na tieto faktory:
- získavanie používateľov, nie starostlivosť o nich
- snaha po krátkodobom efekte, namiesto snahy o získanie
dlhodobého užívateľa
- ponuka štandardných služieb a nie uspokojenie konkrétnych
používateľských prianí a potrieb.
Philip Kotler formoval pomocou štyroch druhov marketingu modernu koncepciu marketingu.
1. strategický marketing vymedzuje segmenty (skupiny používateľov), na ktoré je potrebné sa zamerať,
2. taktický marketing definuje formy a postupy, ktoré slúžia k získaniu stáleho používateľa,
3. administratívny marketing definuje ciele a na ich základe zostavuje plány, vedúce k realizácií marketingovej koncepcie,
4. transformačný marketing sa zameriava na perspektívu poskytovania služieb v elektronickom prostredí informačnej spoločnosti.
Pokračovanie článku v časopise Čtenář, 57, 2005, č. 2, s. 50 - 52.

Winter, Jaroslav: Vzniká databáza miest verejného prístupu k internetu.
In: Čtenář, 57, 2005, č. 5, s. 154.
Cieľom projektu Verejný internet je sústrediť informácie o zariadeniach, ktoré ponúkajú verejný prístup k internetu zadarmo alebo za poplatok (knižnice, úrady, kaviarne, informačné strediská a pod.) a sprístupňovať ich tak, aby sa dalo ľahko zistiť, kde sa tieto miesta nachádzajú a aké služby ponúkajú. Môžu to byť verejný alebo súkromný prevádzkovatelia internetu. Je spoločným projektom Ministerstva informatiky ČR, Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR a BMI združenia. Údaje z tejto databázy bude v budúcnosti preberať aj Portál verejnej správy. Stránky slúžia aj k informovanosti o problematike verejného prístupu k internetu v európskom kontexte.
Databázu nájdete na stránke www.verejnyinternet.cz

Skolková, Linda: Správa zo seminára Caslin 2005.
In: Ikaros (on-line), 2005, č. 7.
V Ledniciach na Morave sa uskutočnil v dňoch od 19.- 23. 6. 2005 dvanásty ročník medzinárodného seminára CASLIN. Seminár usporiadala Moravská zemská knižnica. Hlavnou témou seminára boli nové trendy v službách knižníc a to s dôrazom na technické prostriedky. Autorka sa zameriava na obsah jednotlivých príspevkov. Fotodokumentácia zo seminára je prístupná na stránke http://caslin2005.aktualne.cz/.