INFORUM 2005
RNDr. Bela Štalmašeková, Slovenská lekárska knižnica, Bratislava
 

      11. ročník medzinárodnej konferencie o elektronických informačných zdrojoch INFORUM 2005 sa konal v  dňoch 24.–26. mája 2005 v priestoroch Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Prahe pod záštitou Ministerstva informatiky Českej republiky. Hlavným organizátorom konferencie bola ako každý rok spoločnosť Albertina icome Praha v spolupráci s VŠE. Cieľom organizátorov bolo umožniť stretnutie a výmenu skúseností domácim a zahraničným informačným pracovníkom z verejných, akademických a lekárskych knižníc, súkromných spoločností a  verejnej správy, ktorí sa zaoberajú elektronickými informačnými zdrojmi.
      Po zahájení konferencie p. Igorom Čermákom, prorektorom pre informačný systém VŠE nasledoval úvodný originálny príspevok riaditeľa spoločnosti Albertina icome Praha, p. Vladimíra Karena, ktorý bol spestrený módnou prehliadkou. Išlo o vtipnú ukážku oblečenia knihovníkov z rôznych typov knižníc, ktorí prichádzajú s informáciami za svojimi používateľmi. Potom už nasledoval 1. blok prednášok zameraných na užívateľsky prívetivé informačné služby. Poobedňajší program sa členil do 2 sekcií pod názvom „Nové technológie a nástroje pre elektronické informačné zdroje a služby“ a „Virtuálne sprístupnenie kultúrneho a vedeckého dedičstva“.
      Druhý deň konferencie bol rozčlenený do 5 okruhov, jednotlivé prednášky podľa zamerania boli začlenené do nasledujúcich sekcií: „Online služby pre 21. storočie“, „Elektronické zdroje – výzva pre informačných pracovníkov“, „Prínos informačného strediska vo firemnom prostredí“, „Možnosti zapojenia knižníc do politiky EÚ“ a „Nové technológie a nástroje pre elektronické informačné zdroje a služby II“.
      Tretí posledný deň konferencie bol venovaný nasledovným problematikám: „Vyhľadávacia stratégia a  virtual reference desk“, „Quo vadis Ars informatica?“ a „Zdravotnícke informácie a ich používatelia“.
      Koordinátorom sekcie „Zdravotnícke informácie a  ich používatelia“ bola p. Eva Lesenková z Institutu postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, Praha a  p. Helena Bouzková z Národní lékeřské knihovny v  Prahe. V sekcii odznelo 7 prednášok v podaní českých a zahraničných prednášateľov:

České internetové medicínske zdroje v Národní lékařské knihovně
Autor: Kateřina Štěchovská, Národní lékařská knihovna, Praha

      Autorka konštatovala, že v súčasnej dobe existuje na internete veľké množstvo medicínskych informácií, ktoré sú často jedinečné a aktuálnejšie než ich tlačená verzia. V Českej republike sú medicínske zdroje zhromažďované formou štrukturovaných zoznamov (napr. portál Helpnet – http://www.helpnet.cz). Zahraničné a české zdroje zhromažďuje a hodnotí portál Citmed – http://www.citmed.cz. V zahraniční existuje odborový portál BIOME, ktorý zahrňuje medicínsku databázu OMNI.
      V Národní lékařské knihovně prebieha od roku 2003 bibliografické spracovanie voľne dostupných českých medicínskych internetových zdrojov. Získavanie zdrojov prebieha formou excerpcie z odborných článkov, prostredníctvom doporučení odborníkov či v rámci už spracovávaných www stránok. Zdroje sú hodnotené v spolupráci s týmom portálu Citmed z 2. LF UK.
      Medicínske zdroje sú bibliograficky spracovávané podľa medzinárodne platných štandardov (UNIMARC, AACR2, MDT, Konspekt). Naviac sú záznamom priraďované odbory NLK, ktoré sú hrubším členením českej verzie amerického odborového tezauru MeSH. Bibliografické záznamy online internetových zdrojov sa ukladajú do Katalógu kníh, časopisov, grantových správ, elektronických médií a internetových zdrojov (báza NML). Ďalším výstupom je súpis zdrojov na webových stránkach NLK v sekcii
„Elektronické zdroje“, v podsekcii „České internetové informačné zdroje pre lekárstvo a zdravotníctvo“- http://www.nlk.cz/nlkcz/infozdroj/infozdroj.php.Pravidelne dochádza k aktualizácii zdrojov, keď sa kontroluje platnosť ich url adries. V súčasnej dobe je v databáze zahrnutých cca 850 záznamov spracovaných elektronických informačných zdrojov.

Hodnocení časopisu Central European Journal of Public Health pomocí citační analýzy a využití výsledků v redakční politice
Autor: Jana Hercová, Národní lékařská knihovna, Praha
Spoluautor: Jana Veselá, Středisko vědeckých informací Státního zdravotního ústavu, Praha

      V prednáške bola zhodnotená desaťročná "novodobá" história časopisu Central European Journal of Public Health (1993-2003), naväzujúceho na Journal of Hygiene, Epidemiology, Microbiology and Immunology (1957-1992). Jednotlivé práce tohto titulu boli vyhľadané v databáze MEDLINE, chýbajúce číslo bolo doplnené z databázy Bibliographia medica čechoslovaca. Potom bola spracovaná citovanosť ku každej práci podľa prvého autora v zahraničnej databáze Web of Science. Napriek tomu, že sledovaný titul nie je doteraz v tomto informačnom zdroji pravidelne excerpovaný, bol vypočítaný podľa známeho vzorca impact factor pre roky 1995 – 2003. Výsledky citačnej analýzy boli použité k zefektívneniu práce redakčnej rady, ku skvalitneniu výberu článkov a tém k zverejneniu, a tým aj k zvýšeniu prestíže časopisu na domácej i zahraničnej pôde.

Electronic Collections Development: Strategic Choices and Pragmatic Decisions at the Medical University Library Lausanne
Rozvoj fondov elektronických dokumentov: strategické voľby a pragmatické rozhodnutia v Lekárskej univerzitnej knižnici v Lausanne
Autor: Isabelle de Kaenel, The Medical University Library Lausanne, Švýcarsko

      Mnohé otázky týkajúce sa elektronických publikácií zostávajú nezodpovedané: hlavne otázky týkajúce sa cien, licencií a archivovania. Niektoré pôvodne silné argumenty za zavádzanie elektronických dokumentov boli neskôr narušené: konzorciá knižníc majú svoje obmedzenia, výhody ponúkaných balíčkov dokumentov sú diskutabilné. V tomto kontexte je skutočne výzvou urobiť strategické rozhodnutia, aké elektronické fondy a služby by sa mali v knižnici rozvíjať. Napriek tomu v lekárskej knižnici očakávania lekárov vyvíjajú silný tlak na knihovníkov a vedú ich k tomu, aby zlepšili a rozšírili prístup k elektronickým zdrojom.
      V lekárskej univerzitnej knižnici v Lausanne sa realizoval dosť pragmatický prístup na propagovanie a integrovanie elektronických dokumentov za neustáleho hľadania a inovácie. V r.1994 bol inštalovaný lokálny OVID server ponúkajúci prístup do Medline, Current Contents, Psyclit zo všetkých počítačov univerzity. V r. 1997 urobili 1. krok k elektronickým časopisom zakúpením Core Biomedical Collection na platforme Ovidu. Explózia elektronických časopisov vyústila v r. 1999 k podpísaniu dohody s vydavateľstvom Springer a v r. 2000 s vydavateľstvom Elsevier. O dva roky neskôr začalo fungovať Švajčiarske národné konzorciu, ktoré neskôr v spolupráci s nemeckým a rakúskym konzorciom vytvorilo medzinárodné konzorciu s vydavateľstvom Nature Publishing Group. Medzitým na základe špecializovanej spolupráce s 5 lekárskymi univerzitnými knižnicami vzniklo Swiss Medical Academic Consorcium, ktoré napr. uzavrelo dohodu s vydavateľstvom Blackwell na prístup do STM kolekcie alebo s Ovidom na prístup k titulom z vydavateľstva Lippincott.
      Vďaka všetkým existujúcim konzorciám má dnes Lausanne prístup k 5000 elektronickým časopisom, 100 online databázam, hlavne bibliografickým a približne 100 elektronickým knihám.

The Medical Library of the Future: Be prepared for the invisible
Lekárska knižnica budúcnosti: buďte pripravení na prevratné zmeny
Autor: Oliver Obst, Branch Medical Library of the University and Regional Library Münster, Německo

      Autor je riaditeľom knižnice a vo svojom príspevku prezentoval minulé, súčasné a budúce kroky akademickej lekárskej knižnice smerujúce k spokojnosti používateľa v digitálnej ére.
      Prvým krokom je prechod od tlačených k elektronickým časopisom. Budovanie a spravovanie fondu časopisov je v súčasnosti jednou z najväčších úloh v knihovníckej praxi. Za posledných 10 rokov sa ceny časopisov strojnásobili, ale rozpočty knižníc zostávajú temer rovnaké. Preto sa prediskutovávajú 3 základné otázky: ako optimalizovať časopisecký fond, ako zvýšiť prístup k informáciám a ako integrovať otvorený prístup.
      Druhým krokom je prechod od tlačených k elektronickým knihám. Výsledky prvej hĺbkovej nemeckej štúdie zameranej na elektronické knihy ukázali, že prevládajú knihy publikované v nemčine a prechod od tlačených na elektronické knihy bude v porovnaní s časopismi pomalší.
      Dôležitý je aj vzťah k používateľovi a marketing. Dnes si používatelia knižníc často neuvedomujú, že využívajú zdroje knižnice, pretože ich služby sú prístupné cez internet. Úspech knižnice preto závisí na marketingu služieb. Autor diskutuje niektoré marketingové nástroje ako elektronický spravodajca, tlačené noviny a pod. V súvislosti s týmito zmenami sa menia aj služby knižnice z tradičných na mobilné.
      Väčšina lekárskych knižníc sú už hybridmi v spojení medzi tradičnými/papier-orientovanými a digitálnimi/online-orientovanými knižnicami. Nasledujúcimi dvoma vývojovými stupňami bude mobilná knižnica, ktorej služby budú prístupné nielen v budove knižnice a na jej domovskej stránke, ale každému všade a tzv. všadeprítomná knižnica, ktorá bude vlastne neviditeľná, t.j. plne integrovaná do nepretržitého toku informácií v nás a okolo nás.

Volný nebo omezený trh zdravotnických informací pro laiky?
Autor: Helena Haškovcová, Univerzita Karlova - Fakulta humanitních studií, Praha

      Konvencia o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka s ohľadom na aplikáciu biológie a medicíny (skrátene Konvencia o biomedicíne) bola ratifikovaná Parlamentom ČR v roku 2001 a od tej doby je najvyšším zdravotníckym zákonom krajiny. Uvádza sa v ňom okrem iného, že "každý je oprávnený poznať všetky informácie o svojom zdraví", s výnimkou, keď si to nepraje. Problém odborný, etický i technický spočíva v tom, akým spôsobom a v akej kvalite má občan takéto informácie získať. Kľúčovým problémom je, či má byť trh so zdravotníckymi informáciami obmedzený alebo nie a ak áno, tak akým spôsobom. Ak nie, potom je potrebné špecifikovať prípadné negatívne dopady takýchto informácií, ktoré laik nesprávne pochopí, alebo dá do iných súvislostí. Vzniká potom otázka, či človek má alebo nemá právo poškodiť sám seba, ak napr. riešenie dôsledkov takéhoto poškodenia musia následne riešiť lekári, a to za istých finančných nákladov, ktoré sú hradené zo solidárneho poistenia.

Etika v informování veřejnosti o kvalitě zdravotní péče
Autor: Olga Tomoszková, Zdravotní ústav se sídlem v Ostravě
Spoluautori: Věra Martínková a Věra Toršová, Zdravotní ústav se sídlem v Ostravě

      Príspevok hovorí o problematike poskytovania informácií o kvalite zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k právnej úprave v ČR a v zahraničí. Na príklade posledných udalostí, ktoré sa odohrávajú vo svete v oblasti zverejňovania výskytu závažných nemocničných nákaz pre širokú verejnosť prostredníctvom masmédií, poukazuje na rozpory v právnych, etických a ekonomických aspektoch informovania laickej verejnosti. Cieľom príspevku je obrátiť pozornosť odbornej i laickej verejnosti na nedôslednosť súčasnej legislatívy, ktorá nezaručuje naplnenie práva pacienta na všestranné, pravdivé a transparentné informácie o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a tým prakticky znemožňuje slobodnú voľbu zdravotníckeho zariadenia.

Pacient uživatelem farmaceutických informací
Autor: Rostislav Kudláček, Státní ústav pro kontrolu léčiv, Praha

      Lieky ako zvláštny tovar, ktorý má dopad na zdravie, vytvárajú špecifické nároky na informácie. Pacient, jeho prospech, je stredobodom pozornosti informačnej služby. Príspevok sa venuje prístupu knižnice, informačného strediska k laikovi, okrem využívania prostriedkov informačnej technológie sa snaží postihnúť väzby tejto problematiky na ďalšie otázky. Informovanosť laikov pacientov o liekoch a úloha informačných pracovníkov sú stredom pozornosti spoločnosti vrátane EÚ. Patrí k tomu popri zásadám poskytovania informácií tiež výučba pacientov a zoznamovanie laikov so základnými pojmami. Na podklade niekoľkoročných skúseností práce informačnej služby Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv v Prahe sú uvedené poznatky, ktoré sa týkajú prístupu informačného pracovníka k tejto časti záujemcov o farmaceutické informácie.

      Počas konferencie boli okrem prednášok prezentované aj rôzne zaujímavé postery domácich a zahraničných autorov. Účastníci konferencie mali možnosť počas prestávok diskutovať so zástupcami vystavujúcich firiem - BMJ Publishing Group, Emerald, Euromonitor International, Information Handling Services, Bowker, CSA, Elsevier, INCAD, K.G. Saur, Knovel, Ovid Technologies, Oxford University Press, ProQuest Information and Learning, Springer, Thompson Dialog, Albertina icome, Cosmotron Bohemia, Economist Intelligence Unit, H+H Software, KP-SYS, Nielsen BookData, SEFIRA, Ústav výpočetní technologie University Karlovy. Mnohé z uvedených firiem využili možnosť prezentácie svojich služieb a produktov aj v rámci jednotlivých sekcií prednášok.

Poznámka: Abstrakty alebo plné texty prednášok, ktoré odzneli vo všetkých sekciách na podujatí INFORUM 2005 sú na domovskej stránke http://www.inforum.cz.