TERMINOLOGICKÉ OKIENKO

I

F informačné služby (en information services) – v najširšom chápaní uspokojovanie akýchkoľvek informačných potrieb a požiadaviek používateľov informácií na akékoľvek informácie. V súčasnosti sa pojem môže chápať ako: a) výstupná zložka profesnej informačnej činnosti, výstupná operácia informačného systému, ktorým sa realizuje uspokojovanie informačných potrieb a požiadaviek používateľov a čitateľov; b) služby, ktoré poskytuje informačná alebo knižničná inštitúcia, informačný orgán v rámci svojej pôsobnosti, realizácia finálneho výstupu informačného systému, ktorý spočíva v uspokojovaní informačných potrieb a požiadaviek ich používateľov a čitateľov; c) v užšom chápaní služby, prostredníctvom ktorých sa sprístupňujú používateľovi rôzne druhy informácií inštitúciami typu stredísk a pracovísk VTEI; d) označenie služieb moderných informačných technológií. Pojem zahrňuje množstvo druhov a typov služieb rôznych informačných zdrojov, ktoré majú svoje špecifiká podľa charakteru, poslania, profilu svojich fondov, informačných systémov, inštitúcií (napr. i. s. vedeckej knižnice, informačného strediska ap.). Informačné služby môžeme členiť z rôznych hľadísk – najčastejšie z používateľského, inštitucionálneho, procesuálneho; ďalej podľa časového, podľa úrovne realizácie, druhov poskytovaných informácií a informačných systémov, tematiky obsahu, nosiča informácii, typu výstupu, efektívnosti. Používateľ rôznych druhov a  typov knižničných a informačných inštitúcií (typu VTEI) by mal poznať jednotlivé druhy a typy služieb.

F informačné správanie (en information behaviour) – je súčasťou celkového správania človeka. Človek v informačnom prostredí vystupuje ako tvorivá bytosť, ktorej činnosti determinujú stimuly a motívy plniace aktivizačné, smerové, regulačné, emotívno-kognitívne a cieľové funkcie v jeho správaní a konaní. Informačný motív predstavuje každá vedomá či nevedomá popudová sila, ktorá podnecuje, vyvoláva a udržuje určité informačné správanie človeka, reguluje jeho smer, intenzitu jeho činnosti a dosiahnutie cieľa. Informačná motivácia vzniká na báze: 1. vrodených motivačných dispozícií, 2. naučených motívov získaných v procese výchovy, vzdelávania a informovania. V spoločenskej komunikácii informačné motívy selektujú informácie, modifikujú ich percepciu a mobilizujú činnosť človeka. Formami informačnej motivácie sú informačné záujmy. Informačná potreba predstavuje prejav človeka vyjadrujúci nevyhnutnosť získať informáciu s charakterom vykonávanej činnosti. Informačná potreba je vyjadrená presne formulovanou informačnou požiadavkou. Informačný záujem vychádza z informačných potrieb a vyjadruje postojovú zameranosť na určité informačné javy, procesy, objekty, činnosti a je spojený s ich hodnotou a užitočnosťou. Informačná motivácia má kľúčový význam pre vzbudenie a udržanie informačnej aktívnosti a informačnej produktívnosti, ktoré sú predpokladom tvorivej aktívnosti a produktívnosti. Informačná aktívnosť. Informačná aktívnosť charakterizuje stupeň účasti subjektu v informačných procesoch. Je zložkou tvorivej aktívnosti, pretože každá tvorivá činnosť je postavená na analýze a syntéze informácií. Základným ukazovateľom informačnej aktívnosti je vzťah fyzickej informovanosti k objemu objektívnych informačných potrieb a informačná produktívnosť. Informačná produktívnosť ako charakteristika procesu tvorby informácií je spojená s objemom informácií použitých za jednotku času. Informačná aktívnosť je podmienkou vysokej tvorivej produktívnosti. Prekročenie hranice optimálneho vzťahu medzi tvorivou a informačnou aktívnosťou vedie k zámene priamej závislosti na nepriamu. Jednoznačnú kvantitatívnu závislosť medzi vzťahom tvorivej a informačnej aktívnosti nie je možné stanoviť. Základným problémom rozvoja informačnej aktívnosti je zvýšenie objemu potrebnej informácie za jednotku času prostredníctvom kvalitatívneho výberu a analyticko – syntetického spracovania, pri rešpektovaní informačných potrieb subjektu a jeho možnosti vnímania informácií. Dôležitú úlohu v tomto procese má informačný systém. Informačná veda sa pokúsila o rozpracovanie matematických modelov správania používateľov informácií pre potreby budovania efektívnych informačných systémov.

F informačné stredisko – 1. pracovisko, úlohou ktorého je zhromažďovanie, spracúvanie a sprístupňovanie informácií potrebných na zabezpečenie činnosti podniku. 2. špeciálna zložka inštitúcie alebo organizácie, ktorá trvalo vykonáva informačnú činnosť pre vlastnú inštitúciu alebo organizáciu, alebo v rámci širšej pôsobnosti, vymedzenej tematicky, regionálne, administratívne. Do roku 1989 vyvíjali činnosť na území nášho štátu nasledujúce typy informačných stredísk: Základné informačné strediská (ZIS) zriaďovali podniky, úrady, školy a iné inštitúcie na zabezpečovanie vlastných informačných potrieb. Pre potreby týchto organizácií vytvárali informačné fondy a zabezpečovali prístup k informačným zdrojom iných pracovísk. Boli zapojené do odborového, odvetvového alebo kooperačného systému. Odborové informačné strediská (OBIS) boli tzv. stredným článkom v organizačnom usporiadaní sústavy VTEI. Konštituovali sa poverovacími listinami, ktoré vymedzovali ich pôsobnosť, činnosť a vzťahy. Boli súčasťou odvetvového systému a plnili funkciu vedúceho pracoviska odborového systému. Vytvárali a sprístupňovali primárne informačné pramene, súbory sekundárnych informačných prameňov na základe deľby práce vo vnútri odborového systému. Odvetvové informačné strediská (ODIS) sa konštituovali poverovacími listinami, ktoré vymedzovali ich pôsobnosť, činnosť a vzťahy. V sústave VTEI plnili dvojakú funkciu: metodicko – koordinačnú a informačnú. Špecializované informačné strediská sa konštituovali poverovacou listinou. Plnili funkciu výkonných informačných pracovísk vo vymedzenej špecializácii, okrem toho boli poverené koordinačnou právomocou pri tvorbe špecializovaného systému alebo jeho časti. Špecializované informačné inštitúcie vykonávali metodicko – koordinačné a výkonné funkcie, ktoré zabezpečovali medziodvetvové prierezy sústavy VTEI vo vymedzenej špecializácii. Boli vedúcimi pracoviskami špecializovaných systémov. Spoločensko – politické, ale predovšetkým ekonomické zmeny spôsobili postupný rozpad sústavy VTEI. Jej jednotlivé organizačné zložky ešte pôsobia predovšetkým v štátnom sektore. Činnosti týchto pracovísk koordinuje Centrum VTI v Bratislave.

F informačné záujmy (en information interests) – postojová zameranosť používateľa informácií na určité informačné javy, procesy, objekty, činnosti, spojená s ich hodnotou a užitočnosťou pre používateľa. Zdrojom informačných záujmov sú informačné potreby, schopnosti, skúsenosti v práci s informáciami. Členíme ich na individuálne a spoločenské, objektívne a subjektívne, dočasné a trvalé, súkromné a profesionálne, primárne a sekundárne a iné. Informačné záujmy sú konkrétnym vyjadrením subjektívnych informačných potrieb a v ich rámci kladie používateľ väčšinu svojich informačných požiadaviek na informačný systém a jeho služby. Pre optimalizáciu fondov, služieb, báz dát a pod. je v knižnično – informačnej teórii a praxi dôležité poznanie informačných záujmov používateľov. Informačné záujmy používateľov sa najčastejšie zisťujú prostredníctvom ich výskumov, prieskumov, ich analýzou a p.

F informačný fond – organizovaný celok vzájomne zosúladených súborov zaznamenaných informácií, budovaný a sprístupňovaný v rámci určitej knižnično – informačnej inštitúcie alebo siete týchto inštitúcií. Informačný fond knižnično – informačnej inštitúcie predstavuje vždy len určitú špecifickú, konkrétnym spoločenským úlohám a informačným potrebám prispôsobenú súčasť širšieho javu – prirodzeného informačného fondu. Na rozdiel od tohto javu má však vždy zaznamenanú podobu a predstavuje organizovaný celok. To značí, že jeho jednotlivé prvky (dokumenty, katalogizačné záznamy, databázové údaje atď.) možno skladovať, pričom dĺžka ich uchovávania závisí od ich úžitkovej hodnoty pre úlohy, ktoré plní príslušná knižnično – informačná inštitúcia alebo sieť. Tieto prvky sa do informačného fondu cieľavedome vyberajú podľa stanovených zásad a kritérií. Ich súbory sa odborne spracúvajú a ukladajú tak, aby sa každý prvok včlenený do súboru dal spätne vyhľadať. Informačný fond sa skladá spravidla z troch subfondov: zo súborov dokumentov, ktoré vo svojom celku tvoria knižničný fond, danej inštitúcie; zo súborov informácií o dokumentoch, ktoré vo svojom celku tvoria dokumentografický fond príslušnej inštitúcie; zo súborov priamo použiteľných faktografických informácií, ktoré vo svojom celku tvoria faktografický fond príslušnej inštitúcie. Súlad medzi uvedenými subfondami a z nich vzájomne sa doplňujúci charakter výstupov umožňujú knižnično – informačnej inštitúcii vyrovnať sa so širokým spektrom informačných nárokov používateľov.

F informačný manažér (en information manager) – informačný pracovník, ktorý zabezpečuje riadenie, projektovanie a prevádzkovanie systémov riadenia informácií, riadenie informačných procesov a informačných tokov.

F informačný pracovník – (en information worker) – pracovník, ktorý vykonáva informačnú činnosť v rôznych oblastiach informačného sektoru.

F informačný prameň – (en source of information) – prostriedok spoločenskej komunikácie tvorený nosičom informácií a množinou na ňom (v ňom) fixovaných a lebo prenášaných dát či informácií. Výraz informačný prameň používame ako najvšeobecnejšie označenie pre jednotu komunikovaného obsahu a nosiča tohto obsahu. V súčasnosti používame širokú škálu informačných prameňov, od rozličných foriem ústneho styku až po technicky náročné prenosy textu, obrazu i zvuku na veľké vzdialenosti. Rozlišujeme dve základné kategórie: informačné pramene, ktoré prenášajú informácie prostredníctvom určitej energie (ústne prejavy, akustické a optické signály, t. j. všetky informačné pramene, ktorých fyzickú stránku tvorí určitá energia) a informačné pramene, ktoré prenášajú informácie prostredníctvom určitého hmotného predmetu. Fyzickú stránku komunikovaného obsahu tu tvorí nejaký ľubovoľný materiálny objekt. Hmotné informačné pramene majú statický charakter, príslušné informácie sú na alebo v hmotnom nosiči zafixované, uskladnené vždy na určitý dlhší alebo kratší čas. Stabilita hmotných nosičov spolu so stabilitou záznamu umožňujú teda uchovávanie informácií, ich prenos v čase.

F informačný prieskum (en information retrieval) – označenie disciplíny obsahujúcej metódy a techniky vyhľadávania záznamov o dokumentoch (informáciách) zodpovedajúcich sformulovanej požiadavke používateľa prostredníctvom výpočtovej techniky s využitím celého spektra informačných jazykov reprezentujúcich obsah dokumentov

F informačný špecialista (en information specialist) – odborník určitého odboru, ktorý aplikačne ovláda informačné metódy a informačné technológie. Zameriava sa najmä na študijno – analytickú činnosť vo svojom odbore (informačný inžinier, informačný pracovník).

F informatika (en informatics) – oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá všeobecnými vedeckými a  technickými problémami súvisiacimi s poznaním a realizáciou objektov, javov a procesov týkajúcich sa získavania, spracovania, prenosu a využívania informácií a znalostí v podmienkach počítačových systémov. Informatika ako vedecká disciplína tvorí metodologické princípy informačného modelovania reálnej skutočnosti a manipulácie týmito modelmi prostriedkami výpočtovej techniky. Východiskovými disciplínami informatiky sú: veda o počítačoch, kybernetika, matematika, systémové inžinierstvo, elektronika, logika a lingvistika.

F informatizácia (en informatization) – zavádzanie počítačovej a telekomunikačnej techniky do sociálnych procesov. Informatizácia nie je technický ani technologický, ale sociálny proces spojený s technickými a technologickými zmenami. Prebieha vo všetkých oblastiach spoločenského života a dotýka sa aj osobného života každého jednotlivca. Základným charakteristickým znakom procesu informatizácie je univerzalizácia informačných metód za využitia informačných technológii vo všetkých ľudských činnostiach, čo umožnilo nájsť nový zdroj rozvoja a rastu - informácie a znalosti. Predpokladom realizácie procesu informatizácie sú: 1. cieľavedomé využívanie informácií a znalostí, 2. cieľavedomé využívanie informačnej techniky a technológie, 3. inštitucionálna základňa, 4. ľudský faktor. Hlavným cieľom informatizácie je cieľavedomé využívanie informácií a znalostí. Vďaka využitiu informačnej techniky a informačných technológií sa informácia stala v období informatizácie kľúčovým ekonomickým faktorom, zdrojom rastu, stala sa službou, tovarom, zdrojom nadhodnoty a zamestnania. Vybudovanie technickej základne informatizácie je základným predpokladom aktivizácie informačných zdrojov.

F integrovaný knižnično – informačný systém; IKIS – 1. abstraktný model knižnično – informačného systému, ktorý akcentuje jednu zo základných vlastností systému – jeho integračné vlastnosti; 2. koncepcia a projekt knižnično – informačného systému ako reálneho objektu, ktorý sa začal na Slovensku formovať v roku 1985 v rámci programu štátnej informačnej politiky spolu s koncepciou Kooperačného združenia knižníc(KZK). Základ moderného národného knižnično – informačného systému ako kontinuálnej alternatívy Jednotnej sústavy knižníc; 3. komplex softvérových prostriedkov (programový systém), ktoré umožňujú automatizáciu všetkých podstatných podsystémov jednotlivej knižnice, niekoľkých knižníc a ich kooperáciu. IKIS ako reálny systém v praxi používa určitý integrovaný knižničný softvér (napr. CDS/ISIS, GEAC, URICA, VTLS, ALEPH a pod.). Pojem IKIS je u nás najzaužívanejší v jeho druhom význame, čiže v súvislosti s konkrétnym projektom, koncepciou či modelom reálneho knižnično – informačného systému na Slovensku. Metodologický základ IKIS tvorí teória systémov, rozvoj domáceho teoretického a praktického dedičstva v oblasti knižničnej vedy a knihovníctva, zahraničné podnety a skúsenosti. Systém nie je len mechanickým spojením jednotlivých častí, ale predstavuje novú kvalitu. Systémový prístup k formovaniu národného knižnično – informačného systému, napr. v rámci národného projektu informatizácie spoločnosti predpokladá, že knižnice budú súčasťou systému verejných informačných služieb. Koncepcia IKIS vychádza z toho, že informatizácia jednotlivej knižnice nemôže vyriešiť spoločenský informačný problém a otázky efektívnych knižničných a informačných služieb na národnej úrovni. Všetky knižnice, bibliografické a informačné pracoviská, systémy a služby sú závislé od kooperácie vyššieho, teda nadknižničného, nadinštitucionálneho a nadregionálneho charakteru. Dôležitá je stabilita a adaptabilita systému ako celku a nie jednotlivej knižnice alebo iného zariadenia. Prakticky to znamená, že ani jedna knižnica na Slovensku nie je sama schopná zabezpečiť globálne ciele národného knižnično – informačného systému, jeho stabilitu a adaptabilnosť. To môže zabezpečiť len reálny systém s integračnými vlastnosťami, teda IKIS.

Spracované podľa publikácie:
Katuščák, Dušan: Informačná výchova: terminologický a výkladový slovník odbor knižničná a informačná veda /Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková …[et al.]. – Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. – 375 s. – (Terminologický a výkladový slovník; zv. 6)
ISBN 80-08-02818-1: Sk 266.00 100/99 KDI BAA006 ISSN 1335 – 3403