Informácia – základný prvok účinnej prevencie závislosti
PhDr. Mária Kadnárová, SlLK
V priestoroch Kysuckej knižnice v Čadci sa uskutočnil v dňoch 10. 10. – 11. 10. 2000 seminár, ktorý bol určený pracovníkom knižníc, učiteľom pôsobiacim na stredných školách (koordinátori protidrogových aktivít), lekárom a ostatným pracovníkom centier voľného času, ktorí sa v rámci svojej činnosti venujú i protidrogovým aktivitám.
Organizátormi podujatia boli Kysucká knižnica v Čadci a agentúra ZÁVISLOSŤ, s r.o., ktorá vydáva časopis s rovnakým názvom. Podujatie finančne podporil Protidrogový fond.
Seminár otvorila riaditeľka Kysuckej knižnice J. Mudríková, ktorá v úvodnom vstupe privítala celkom 77 účastníkov (z toho 35 knihovníkov a 29 učiteľov). Prvý deň seminára bol venovaný odbornému programu, v rámci ktorého odznela prednáška dr. J. Mazára, šéfredaktora časopisu Závislosť a sedem koreferátov pracovníčok rôznych typov knižníc z Čadce, Piešťan, Trenčína, Zvolena, zo SNK v Martine a SlLK v Bratislave, ako aj referát pracovníčky centra voľného času (CVČ) z Čadce. Témou hlavného referátu bola potreba realizácie systémových opatrení v rámci resocializačných aktivít Národného programu boja proti drogám, založených najmä na práci dobrovoľných skupín (kluby závislých matiek, A-kluby pre abstinujúcich, dobrovoľnícke linky pomoci pre drogovo závislých a pod.). Poslanie knižníc v zmysle týchto aktivít spočíva v získavaní, spracovávaní a sprístupňovaní dokumentov s protidrogovou problematikou a v rôznych formách spolupráce s odborníkmi - lekármi, psychológmi a terapeutmi (besedy, audiovizuálne programy, cykly prednášok, uvádzanie autorských diel opisujúcich osobné skúsenosti s drogovou závislosťou) a realizácia aktivít podporujúcich alternatívne spôsoby trávenia voľného času: výtvarné, literárne súťaže pre mládež, besedy, realizácia biblioterapie, vedenie komunitných centier atď.
Kritickému hodnoteniu neunikol Národný program boja proti drogám, ktorý bol prijatý v roku 1995 a predstavuje základný programový dokument, určujúci postup vlády a ostatných článkov v štátnej správe, v boji proti drogám. Za päť rokov jeho plnenia sa nevytvoril vedecky prepracovaný program protidrogovej osvety, čo sa okrem iného premieta i do publikovania zmätočných a zavádzajúcich informácií, ktoré nepriamo prispievajú k zvyšovaniu záujmu o užívanie nelegalizovaných drog. Doteraz nefungujú žiadne systémové opatrenia týkajúce sa tímovej spolupráce lekárov, terapeutov a psychológov, na ktorej je založená rehabilitácia a resocializácia. Príspevkom dr. Mazára sa ako “leitmotív” niesla výzva na relevantný výber, prezentáciu a odovzdávanie len “validných informácií”, čo pri dnešnom obrovskom množstve publikovaných informácií k drogovej problematike vyžaduje úzku spoluprácu knihovníkov a kvalifikovaných pracovníkov z oblasti drogových závislostí. Autorky koreferátov sa zamerali na informovanie o formách a spôsoboch realizácie rôznych protidrogových aktivít určených predovšetkým mládeži, ako najviac ohrozenej časti populácie. V príspevkoch pracovníčok zo SNK a SlLK odzneli informácie o možnostiach poskytovania odborných bibliograficko-informačných služieb pre používateľov z radov lekárov a ostatných pracovníkov angažovaných v protidrogových aktivitách. Zástupkyňa SlLK informovala i o možnostiach účasti knížníc na programe Open Society Institute – Budapešť: “Core Collection” - doplňovanie knižničného fondu, ktorého jedna časť ponúkala i dokumenty s tematikou drogových závislostí. V kritickom duchu sa niesol príspevok pracovníčky CVČ z Čadce, ktorá kritizovala nezáujem štátu o podporu preventívnych porgamov pre deti a mládež, ako aj nedostatok financií, určených na podporu mimoškolských záujmových aktivít detí a mládeže.
Po krátkej prestávke sa účastníci rozdelili do troch pracovných skupín, v rámci ktorých sa venovali problémom:
Činnosť v pracovných skupinách trvala do večerných hodín a výsledkom boli nasledovné závery: