Nová slovenská norma o knižničnej štatistike

PhDr. Marta Ehnová, Centrum vedecko – technických informácií SR

(Bulletin CVTI SR, 4, 2000, č. 2, s. 16 – 19)

The STN ISO 2789 Standard “Information and Documentation. International Library Statistics” (Bratislava, SÚTN 2000) prepared among the first ones by the Technical Standard Commission No 69 “Terminology. Information and Documentation” will serve as primary aid to compile library statistics in compliance with the international standard.

Pod pojmom štatistika rozumieme odbor zaoberajúci sa skúmaním a kvantitatívnou charakteristikou rozličných javov (Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava, veda 1997, s. 716). Presnejšie ide o teoretickú a praktickú činnosť, ktorá skúma stav, priebeh a výsledky rozličných javov a činností na základe ich kvantitatívnej analýzy. Z toho odvodzujúc – knihovnícka štatistika potom skúma a hodnotí úroveň, vývoj a kvalitu stavu a práce knižníc na základe sledovania číselných údajov o ich činnosti.

S knižničnou štatistikou sa stretávame na rôznych úrovniach. Najnižšia úroveň predstavuje sledovanie kvantitatívnych údajov v rámci hodnotenia výkonnosti určitého odborného útvaru knižnice (spravidla mesačne). Ďalšia úroveň je hodnotenie činnosti celej organizácie – knižnice – v rámci komplexného rozboru (polročne alebo ročne). Ďalšie úrovne už predstavujú porovnávanie a vyhodnocovanie kvantitatívnych údajov o činnosti medzi viacerými knižnicami napr. v rámci rezortu, združenia alebo určitého teritoriálneho celku (okres, región, kraj). Potom nasleduje kvantitatívne vyhodnocovanie činnosti knižníc v rámci celoštátneho štatistického výkazníctva a najvyššiu úroveň predstavuje medzinárodná knižničná štatistika.

Zásadou je, aby všetky úrovne štatistického zisťovania, počnúc celoknižničnou štatistikou, používali tú istú kategorizáciu knižníc, tie isté kategórie činností a tie isté metódy vyhodnocovania. Až potom budú výsledky štatistických zisťovaní reálne, porovnateľné a využiteľné ako nástroje štátu pri riadení, organizovaní a následne i hospodárení knižníc.

Základnou pomôckou pri zostavovaní štatistík by mala byť nová slovenská technická norma STN ISO 2789 Informácie a dokumentácia. Medzinárodná knižničná štatistika (Bratislava, SÚTN 2000).

Už pred rokom 1970 sa ukázalo, že je veľmi ťažké získať porovnateľnú knižničnú štatistiku, lebo rozličné zdroje a knižnice v rozličných krajinách vykazovali svoju štatistiku odlišným spôsobom.

Medzi Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnou federáciou knižničných asociácií (IFLA) sa v 60. rokoch vyvinula veľmi dobrá spolupráca v úsilí vypracovať medzinárodnú normu na spracovávanie knižničnej štatistiky. Vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá na túto tému zorganizovala za podpory UNESCO dve konferencie (v Haagu – 1966, v Paríži – 1967). Tieto konferencie financovala Rada pre knižničné fondy a podporovalo ich aj UNESCO. Správa o postupe prác na medzinárodnej štandarizácii knižničnej štatistiky bola publikovaná v roku 1968.

V máji 1970 UNESCO zvolalo konferenciu expertov vlád, aby vypracovali návrh medzinárodnej normy s cieľom medzinárodnej štandardizácie knižničnej štatistiky. Tento návrh “Odporúčanie medzinárodnej štandardizácie knižničnej štatistiky”, ktorý finalizovala pracovná skupina vytvorená v rámci IFLA a ISO, prijala generálna konferencia UNESCO v Paríži na svojom 16. zasadaní v novembri 1970 ako odporúčanie pre všetky členské štáty. Podľa citovaného odporúčania majú všetky členské štáty UNESCO posielať Štatistickému úradu UNESCO v Paríži výkazy o činnosti svojich knižníc. Odporúčanie UNESCO sa považuje za prostriedok, resp. medzinárodný nástroj, pomocou ktorého budú zodpovedné orgány v členských štátoch vykonávať zber a komunikáciu údajov o knihovníctve prostredníctvom určitých všeobecne platných noriem (definícií, klasifikácie, prezentácie) tak, aby umožnili zrealizovať medzinárodnú porovnateľnosť týchto štatistík. Odporúčanie v takomto zmysle malo nepochybne štandardizačný vplyv na knižnice, a preto sa aj stalo základom pôvodnej normy ISO 2789: 1974 Medzinárodná knižničná štatistika. Pri formulovaní tejto medzinárodnej normy ISO veľmi úzko spolupracovalo s UNESCO a cieľom tejto spolupráce bola koordinácia normy s Odporúčaním UNESCO. Je len na škodu veci, že sa jej zásady u nás neakceptovali v plnom rozsahu už skôr.

Na základe rozsiahlych revízií bol v roku 1988 predložený Technickej komisii ISO TC 46 – Informácie a dokumentácia nový návrh normy ISO 2789, ktorý po úpravách bol prijatý v roku 1991 ako ISO 2789: 1991 Medzinárodná knižničná štatistika (2. vydanie).

Hneď po konštituovaní Technickej normalizačnej komisie (TNK) č. 69 “Terminológia. Informácie a dokumentácia” pri Centre vedecko – technických informácií SR v novembri 1998, keď sa zostavoval plán technickej normalizácie na rok 1999, padla voľba aj na spracovanie normy ISO 2789, resp. jej zavedenie do sústavy STN prekladom. Dôvodom zavedenia už nebola len knižničná štatistika, ale medzinárodná klasifikácia typov knižníc, typov dokumentov a otázky terminologické.

Norma STN ISO 2789 (Bratislava, SÚTN 2000) sa práve dostáva do distribučnej siete na Slovensku a pripomína nám, či sa nám to páči alebo nie, že ak chceme so svetom spolupracovať, musíme dodržiavať určité zásady. V prípade knižničnej štatistiky sú to zásady STN ISO 2789.

Cieľom tejto medzinárodnej normy je poskytnúť knižniciam návod na zostavovanie knižničnej štatistiky v medzinárodnom meradle. Spracovala ju technická komisia ISO/TC 46 Informácie a dokumentácia. Druhé vydanie nahrádza prvé vydanie (1974), ktoré bolo technicky revidované a rozšírené. Norma zabezpečí relatívne jednoduché vyplnenie dotazníka UNESCO aj ostatných dotazníkov, ak knižnice budú zostavovať svoju štatistiku aspoň v celoštátnom meradle podľa špecifikácií tejto medzinárodnej normy. Okrem toho prispeje k priamej porovnateľnosti štatistík zostavených rozličnými knižnicami.

Samotná norma sa skladá z troch základných častí:

	predmetu normy;
	termínov a definícií, ktoré sa na účely tejto medzinárodnej normy vyžadujú;
	opisu spôsobov zisťovania jednotlivých štatistických údajov.

Norma je pre knižnice návodom na vypracovanie štatistík na účely porovnávania údajov medzi knižnicami v jednotlivých krajinách.

V terminologickej časti sa nachádzajú definície všeobecných termínov, akými sú “knižnica”, “administratívna jednotka” a “servisné miesto”. Na účely štatistiky definuje 7 kategórií knižníc: národná, akademická, špeciálna, iná veľká nešpeciálna, verejná, školská a mobilná knižnica. Za povšimnutie stojí kodifikácia termínu “akademická knižnica” v slovenskej knihovníckej terminológii (tento termín sa čoraz viac ujíma aj v zahraničí a počíta sa s ním už aj pri ďalšom vydaní predmetnej normy).

Ďalej sa tu nachádzajú definície termínov z oblasti knižničných fondov (prírastok, dokument, knižničný fond, fyzická jednotka, titul, zväzok, vyradenie), kategórie typov dokumentov (audiovizuálny dokument, kniha, kartografický dokument, elektronický dokument, grafický dokument, rukopis, mikrofiš, mikrofilm, mikroforma, tlačené hudobné dokumenty, seriál, noviny, periodikum) s ich definíciami a nakoniec termíny z oblasti využívania knižnice (výpožička, medziknižničná výpožička, registrovaný používateľ), nákladov (kapitálové výdavky, bežné prevádzkové náklady) a pracovníkov knižnice (zamestnanec a kvalifikovaný knihovník).

Hoci v norme je uvedená poznámka, že definície uvedené v tejto norme sú určené iba na štatistické účely, treba zobrať do úvahy skutočnosť, že v prípadoch, keď už existoval kodifikovaný termín v rámci prijatých terminologických noriem ISO, použil sa aj v rámci tejto normy. Konkrétne ide o tieto termíny: knižnica, národná knižnica, špeciálna knižnica, verejná knižnica, mobilná knižnica a dokument (z normy ISO 5127-1 Dokumentácia a informácie. Slovník. Časť 1: Základné pojmy), kartografický dokument, grafický dokument a seriál (z normy ISO 5127-2 Dokumentácia a informácie. Slovník. Časť 2: Tradičné dokumenty), audiovizuálny dokument, mikrofiš a mikrofilm (z normy ISO 5127-11 Dokumentácia a informácie. Slovník. Časť 11: Audiovizuálne dokumenty), titul a zväzok (z normy ISO 5127-3a Informácie a dokumentácia. Slovník. Časť 3a), mikroforma (z normy ISO 6196-1 Mikrografia. Slovník. Časť 01: Základné termíny) a periodikum (z normy ISO 9707 Informácie a dokumentácia. Štatistika produkcie a distribúcie kníh, novín časopisov a elektronických publikácií).

Celá ďalšia časť normy sa zaoberá už samotnou štatistikou – zisťovaním štatistických údajov:

Výpočtom administratívnych jednotiek a servisných miest

Každá samostatná knižnica sa vykazuje ako administratívna jednotka, pričom za servisné miesta možno považovať tak samostatné, ako aj ústredné knižnice a každú pobočku (statickú, mobilnú, knižnice na lodiach, vo vlakoch ap.). Za servisné miesta sa nepovažujú miesta, na ktorých sa zastavujú mobilné knižnice.

Zaradením knižnice do jednej zo siedmich kategórií

Každá knižnica sa môže uviesť len v jednej kategórii podľa svojej hlavnej funkcie, napr. pri akademických knižniciach na Slovensku, ktoré plnia aj funkciu vedeckých knižníc, bude možné ich zaradiť len raz a len pod akademické knižnice, keďže ich hlavná činnosť je zameraná na uspokojovanie informačných a čitateľských potrieb predovšetkým príslušnej akademickej obce.

Štatistické údaje v rámci jednotlivých kategórií sa uvádzajú osobitne pre každú kategóriu počtom administratívnych jednotiek a počtom servisných miest. Servisné miesta sa identifikujú ďalej jako statické alebo mobilné. Počet administratívnych jednotiek sa pri verejných a školských knižniciach triedi ďalej podľa veľkosti knižničného fondu. Pri jednotlivých typoch knižníc sa uvádza aj počet používateľov (niekde len potenciálnych, ktorým by príslušná knižnica mala slúžiť).

Výpočtom fondov

Vykazuje sa rozsah, resp. stav fondov, prírastky a počet vyradených knižničných jednotiek podľa jednotlivých typov dokumentov, ako aj počet získaných bežných ročníkov seriálových publikácií. Rozsah sa uvádza počtom bežných metrov políc, ktoré zaberá knižničný fond, počtom fyzických jednotiek (knižničné jednotky) a počtom titulov pri periodikách. Osobitne sa vykazuje aj rozsah voľne prístupných fondov (opäť v bežných metroch).

Hodnotením využívania knižnice

Realizuje sa sledovaním počtu registrovaných používateľov, počtu výpožičiek používateľom, sledovaním požiadaviek na medziknižničné výpožičné služby (vnútroštátne i medzinárodné, aktívne i pasívne) a evidenciou fotokópií a mikroforiem zhotovených knižniciam pre ich používateľov (okrem kópií zhotovených na samoobslužných kopírovacích strojoch a kópií poslaných v rámci medziknižničných výpožičných služieb).

Vynaloženými nákladmi na činnosť knižnice

Vykazujú sa bežné prevádzkové náklady celkove a osobitne rozčlenené na mzdové náklady, náklady na nákup literatúry a ostatné náklady, ako aj investičné, z toho osobitne na stavebné pozemky a budovy.

Zamestnanci knižnice

Pri vypočítaní počtu zamestnancov by sa mal použiť ekvivalent plného úväzku získaný spočítaním čiastkových úväzkov a ich prepočítaním na plný úväzok (prepočítaný stav). Okrem celkového prepočítaného stavu zamestancov sa uvádza počet kvalifikovaných knihovníkov, ktorí vlastnia zodpovedajúci diplom alebo majú zodpovedajúci stupeň vzdelania, kvalifikovaní knihovníci, ktorí nemajú oficiálnu odbornú spôsobilosť, a iný personál/zamestnanci knižnice.

Norma obsahuje ešte informatívnu prílohu A, ktorá je bibliografickým súpisom súvisiacich noriem.

Štatistické zisťovania sa v zmysle tejto medzinárodnej normy musia robiť v pravidelných časových intervaloch, napr. ročne. Časový úsek, na ktorý sa údaje vzťahujú, musí byť uvedený explicitne.

Ako z uvedeného, ale i predmetu normy vyplýva, je najvyšší čas iniciovať v rámci Štatistického úradu SR aktualizáciu celoštátnej štatistiky o knižniciach (výkaz KULT 12-01) a potom aj čiastkových štatistík o knižniciach v zmysle znenia normy STN ISO 2789. Navyše keď zoberieme do úvahy, že táto norma sa rešpektuje nielen pri štatistike UNESCO, ale aj pri zostavovaní rôznych iných medzinárodných štatistík (naposledy napr. LibEcon2000), malo by byť v záujme nás všetkých, a predovšetkým štátu, takýto krok realizovať v rámci aproximácie práva Slovenskej republiky právu Európskej únie.

Použitá literatúra: