Anotovaný výber zo slovenskej a českej odbornej tlače

Vybrala a spracovala Simona Ryšavá, SlLK

ZENDULKOVÁ, Danica: Hypertext a jeho uplatnenie v knižnici.

In: Knižnice a informácie, 32, 2000, č. 4, s. 129 - 133.

Hypertext umožňuje orientáciu v množstve informácii. Tento pojem sa používa hlavne v súvislosti s internetom, konkrétne s jeho službou World Wide Web, čiže so systémom WWW stránok. Termín hypertext označuje text s odkazom na iné časti textu, a to v tom istom dokumente alebo v inom (in: 101 praktických rád internet s. 41).

Autorka v článku uvádza rôzne definície pojmu hypertext. Najvystížnejšia je asi definícia od Smitha, ktorý definuje hypertext ako prístup k spravovaniu informácií, kde sú dáta uložené do siete uzlov, spojených linkami. Uzlom pritom nazývame jednoduchý pojem alebo myšlienku, ktorá môže obsahovať text, grafiku, animáciu, videosekvenciu, alebo program. Linky umožňujú prepojenie súvisiacich pojmov (uzlov) pomocou odskokov z prezeraného dokumentu do inej časti tohto dokumentu, alebo do úplne iných dokumentov, ktoré spolu súvisia, ako aj návrat do pôvodne prezeraného dokumentu. Najbežnejším príkladom práce s hypertextom je prehľadávanie internetu.

Ak čitateľ príde do knižnice a má stanovenú tému, ale nevie odkiaľ by začal prehľadávanie aktivizujeme plnotextové vyhľadávače internetových stránok (napr. Yahoo, Alta Vista, Kompas) kde si zadáme tému, pojem. Plnotextový vyhľadávač nájde aj také stránky, ktorých URL (Uniform Resource Locator) ani názov na súvislosť s danou témou nepoukazuje. Po prehľadaní internetu sa zobrazí zoznam stránok, na ktorých sa tento termín vyskytuje a ich stručný opis. Hypertextovú linku aktivizujeme kliknutím a dostaneme sa priamo na stránku, ktorú si vyberieme z daného zoznamu. Dotaz je vhodné presnejšie špecifikovať. Ak nezadáme špeciálny dotaz, zoznam stránok, ktorý obsahuje zvolený pojem môže obsahovať od niekoľko tisíc po niekoľko desiatok tisíc stránok. Pri čítaní aktivizovanej stránky môžeme naraziť aj na odkazy (linky) na iné zaujímavé a s danou problematikou súvisiace stránky. Autorka ďalej krok za krokom opisuje postup pri vyhľadávaní informácií na určitú tému cez internet. Informácie prostredníctvom práce s hypertextom nevyhľadávame len na internete a vo vlastnom evidenčnom systéme knižnice. Knižnice pracujú s multimediálnymi nosičmi informácii. Prezeranie týchto nosičov (CD diskov) pozostáva z klasického vyhľadávania, programový systém často obsahuje aj hypertextové linky.

Najnovšia verzia CDS/ISIS pre operačný systém Windows (Win/ISIS) okrem tradičného vyhľadávania uľahčuje pomocou využívania hypertextových funkcii prácu s dátami tak, že môžu byť pri ich prezeraní rešpektované naše myšlienkové pochody a rôzne asociácie. Hypertextovými linkami možno prepojiť viaceré navzájom súvisiace bázy dát.

LANDOVÁ, Hana: Citačné registre, ich história a problematika citovania.

In: Knižnice a informácie, 32, 2000, č. 6, s. 226-229.

Spracované podľa článku Baird, Laura M. – Oppenheim, Charles: Do citations matter? Journal of Information Science, 20, 1994, 1, s. 2-15.

V článku sa hovorí o dlhej histórii citovania od čias “Shepards Ciatations” až k produktom ISI v podobe SCI, SSCI a AHCI. Zaoberá sa tiež argumentami kritikov citačných indexov, dôvodmi citovania a využitím citačných analýz. Zaujímavá je i idea vytvorenia tzv. Acknowledgements Index”. V závere sa autori venujú citačnej štúdii Eugena Garfielda, ktorá ukazuje, že je najviac citovaným vedcom z odboru informačnej vedy. Veľmi často cituje svoje vlastné publikácie a dôvody, prečo ho citujú iní autori sú odlišné od tých, pre ktoré sa cituje on sám. Autorka sa podrobnejšie venuje niektorým kapitolám - citačné indexy, história citačných registrov, citačné štúdie, registre poďakovania.

SEGEŠOVÁ, Ľubica: Prieskum stavu a činnosti technických knižníc a informačných stredísk v Slovenskej republike za rok 1999.

In: Knižnice a informácie, 32, 2000, č. 7 – 8, s. 258 – 265.

Centrum VTI SR uskutočnilo po jedenástykrát štatistický prieskum stavu a činnosti technických knižníc a informačných stredísk v Slovenskej republike za rok 1999. Ročný výkaz o činnosti TK/IS zaslali 266 spravodajským jednotkám. Vyplnené štatistické výkazy vrátilo 95 TK/IS. V príspevku je zverejnený zoznam podnikov, organizácií a firiem, ktoré oznámili svoje zrušenie (24 TK/IS), od roku 1990 bolo zrušených 145 TK/IS. V správe sa nachádzajú údaje o stave knižničného fondu v sieti TK/IS, počte registrovaných používateľov, návštevníkov, absenčných a prezenčných výpožičkách, výpožičkách prostredníctvom MVS a MMVS, vypracovaných rešeršiach - klasických a strojových a údaje o počte uskutočnených odborných kurzov, porád, seminárov atď.

HÁJKOVÁ, Z. – VOCHOZKOVÁ, H: Pravidlá AACR.

In: Čtenář 37, 2000, č. 2, s. 53 – 55.

AACR2 – anglo-americké katalogizačné pravidlá sa stali v roku 1996 záväznými pravidlami pre menné spracovanie dokumentov. Séria článkov má pomôcť k základnému pochopeniu týchto pravidiel. Nemôže nahradiť samotné pravidlá, bude sa však venovať najčastejším problémom spojeným s ich používaním pri popise tlačených monografií (tj. kníh, brožúr).

Pokračovanie:

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 3, s. 86 – 88. Údaje o názvu a odpovědnosti – název.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 4, s. 118 - 121.Údaje o názvu a odpovědnosti – odpovědnost.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 5, s. 153 – 154. Údaje o vydání

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 6, s. 183 – 185. Nakladatelské údaje.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 7-8 s. 214 – 216. Údaje fyzického popisu.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 9, s. 258 – 259. Údaje o edici.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 10, s. 290 – 294. Poznámky.

Pravidla AACR Čtenář 37, 2000, č. 11, s. 325 – 326. Údaje o standardním čísle a dostupnosti.

Bit, L. : Ja - osobné teritórium a my – verejné teritórium. Preložila a upravila PhDr. Iveta Kilárová,CSc.

In: Knižnice a informácie, 32, 2000, č. 7 – 8, s. 299 – 300.

Zaujímavý článok o osobnom teritóriu, ktoré zahŕňa naše telo, cit, rozum, čas, priestor okolo nás a všetko čo je naším vlastníctvom. Mať a vyjadrovať vlastnú mienku, názory, úsudky, hodnotenia, na to všetko máme právo. Máme právo na svoje sny, túžby, záujmy atď. Náš čas patrí nám, my zodpovedáme za to, čo s ním robíme, ako ho využívame. ROZHODNUTIA VŽDY PATRIA NÁM.

S niektorými osobami sme v blízkom, dôvernom vzťahu, s inými udržiavame oficiálne kontakty. Vo všetkých tých vzťahoch máme právo kritizovať podmienky spoločného bytia, informovať o tom, ako chceme aby s nami zaobchádzali.

Väčšina ľudí má problémy s určovaním a obranou svojich hraníc. Zakaždým, keď rezignujeme na seba, podriaďujúc sa vôli iných, platíme zhoršeným sebauvedomovaním a zníženým sebahodnotením. Neoplatí sa rezignovať na seba. “OPLATÍ SA NAUČIŤ HOVORIŤ “NIE”. Čo je hodno tvoje “áno”, ak nikdy nehovoríš “nie” ? My si určujeme a chránime svoje hranice. Ich vytýčenie je dôležité a predstavuje základ pre budovanie zdravých, od manipulácie oslobodených vzťahov s druhými.

Autorka sa stretla s názormi podľa ktorých musí byť knihovník zdvorilý, žičlivý, milý, musí vypočuť čitateľa, musí poznať a rozumieť čitateľom, musí byť trpezlivý a optimistický, musí vzbudzovať čitateľský záujem. Stretla sa dokonca s tvrdením, že musí mať literárne, hudobné a režisérske schopnosti a “ak ich nemá, je potrebné, aby sledoval úspechy iných knihovníkov na tomto poli”. Sú to nereálne očakávania. Často také, na uskutočnenie ktorých máme obmedzený vplyv. Koncentrujte sa na realizáciu úloh, na to, čo máte urobiť, a nie aký máte byť! Každú prácu je možné urobiť svedomite, dokonca, aj keď ste v zlej nálade. Prizrite sa svojim povinnostiam, všimnite si, čo robíte nad plán, vážte si svoje osobné teritórium – svoj čas, hranice súkromia – pamätajte na svoje práva a práva druhých ľudí. Postarajte sa o dobrý plán práce a rozumnú deľbu povinností. Pamätajte, že nie ste pedagóg, psychológ, manažér, umelec, duchovný dôverník.

Strážte si svoje hranice!