TERMINOLOGICKÉ OKIENKO

B

F banka dát (en data bank) spôsob automatizovaného spracovania údajov. – Využíva existenciu veľkokapacitných pamätí, ktoré sa pripájajú k počítaču. Je to v podstate technologický systém na ukladanie, spracovanie a vyhľadávanie ľubovoľného druhu informácií (dokumentografické, faktografické, iné).

F báza dát; databáza (en database) – množina rýchlo prístupných štruktúrovaných dát. – Dáta tvoria určitý celok z hľadiska tematiky alebo druhu uložených záznamov.

F bibliofil (en bibliophile) – milovník, zberateľ, znalec kníh (čč bibliofilstvo).

F bibliofilia – kniha vynikajúca z výtvarnej stránky, vyznačujúca sa starostlivou úpravou a technickým spracovaním. Ťažiskovým kritériom je vonkajšia stránka knihy. Bibliofílie sú však zvyčajne symbiózou krásne upravenej knihy a zaujímavého textu. Vychádzajú v malých nákladoch, často číslovaných a tvoria predmet zberateľstva.

F bibliograf (en bibliographer) – osoba, ktorá sa profesionálne zaoberá bibliografiou z vedeckej, výskumnej, vzdelávacej alebo organizačnej stránky, prakticky vykonáva bibliografickú činnosť a poskytuje bibliografické služby. – Termín bibliograf sa pôvodne vzťahoval na osobu, ktorá vykonávala pisárske práce a prepisovala knihy. Za bibliografov sa považovali v antickom Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným opisovaním kníh. V širšom význame sa tento termín používa na pomenovanie osoby zaoberajúcej sa knihovedou, bibliológiou. – Bibliograf ovláda: 1. Techniku identifikácie a bibliografického popisu dokumentov a je schopný triediť získané popisy, 2. Štúdium techník produkcie a šírenia dokumentov, 3. Tvorbu a využívanie sekundárnych dokumentov – bibliografií, katalógov, rešerší, bibliografických báz údajov apod., ktoré predstavujú súpis špecificky usporiadanych záznamov a obsahujú údaje popisujúce dokument a umožňújújeho identifikáciu, 4. Metódy navrhovania a riadenia bibliograficko – informačných systémov, 5. Bibliografické normy a štandardy. – Bibliograf je prakticky schopný analyzovať bibliografické a informačné potreby používateľov a so zreteľom na tieto potreby optimalizovať bibliografický systém, tvoriť bibliografické popisy a bibliografické záznamy o všetkých druhoch a typoch dokumentov, a to buď manuálne, alebo použitím výpočtovej techniky. Je schopný redigovať bibliografické súpisy, klasifikovať dokumenty, tvoriť selekčné prístupové výrazy, záhlavia, predmetové heslá, kľúčové slová, registre apod. Vie tvoriť a využívať bibliografické bázy údajov, autorské bibliografické súpisy a dokáže poskytovať bibliograficko-informačné služby.

F bibliografia (en bibliography; il biblion – kniha a graphein – písať) – oblasť vedeckej a praktickej činnosti zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o dokumentoch; inými slovami: veda o č bibliografickej komunikácii. Vzhľadom na spojenie bibliografie s informačnými technológiami sa postupne mení chápanie bibliografie ako popisu a súpisu. Popis sa transformuje na sofistikovaný proces a produkt uplatnenia analýzy komplexnej štruktúry dokumentov, s využitím iných informačných zdrojov. Súpis, respektíve súpisové znaky bibliografického záznamu strácajú v elektronickej forme v databázach svoj niekdajší úzky význam vzhľadom na množinové, spravidla papierové, bibliografické súpisy a kartotéky. Paleta bibliografických údajov sa mimoriadne prehĺbila, precizovala jednak v zmysle časť – celok, jednak v zmysle diverzifikácie techník zaznamenania vzťahov diachronických a hierarchických, ako aj vzťahov medzi univerzom dokumentov a bibliografickým univerzom. – V každom prípade bibliografia patrí medzi základné pojmy knižničnej a informačnej vedy a knižnej kultúry.

F bibliografická citácia; citácia (en citation) – technika spojenia bibliografického odkazu s tým miestom textu, ku ktorému sa vzťahuje bibliografický odkaz. – Citácia je, inými slovami, forma skráteného odkazu umiestnená v zátvorkách vnútri textu alebo pripojená k textu ako poznámka na dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na konci textu. Citácia je skrátené označenie prameňa podľa niektorej metódy odporučenej normou STN ISO 690: 1998. – Označenie prameňa čiže citácia sa napíše v texte práce na tom mieste, kde sa autor odvoláva na použitý prameň. Citácia slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente. Pritom záznam o citovanom dokumente je položkou v  zozname bibliografických odkazov. Citácia slúži aj na spojenie citovaného miesta so skráteným záznamom o dokumente umiestneným napr. pod čiarou. Umožňuje identifikovať publikáciu, z ktorej bola prebratá alebo parafrázovaná myšlienka a označuje presné umiestnenie myšlienky alebo výňatku - citátu v zdrojovej publikácii. – Citácie musia obsahovať dostatok informácií, ktoré zabezpečia presné prepojenie medzi citáciou a bibliografickým odkazom, ktoré identifikuje dokument.

F bibliografická komunikácia (en bibliographic communication) – 1. Proces prenosu informácií o dokumentoch používateľovi bibliografických služieb; 2. Koncepcia teórie bibliografie, ktorá umožňuje vysvetliť bibliografiu ako dynamický komunikačný jav. – Základný teoretický model bibliografickej komunikácie je odvodený z teórie textu a z teórie literárnej komunikácie.

F bibliografické služby (en bibliographic services) – súbor činností, ktoré sú zamerané na prípravu a sprístupňovanie bibliografických záznamov v krajine (Vitiello, 1996, s. 97). Bibliografické služby patria k druhom knižničných služieb.

F bibliografické združovanie (en bibliographic coupling) – metóda hľadania počtu spoločných referencií pre dva články ako meradla ich tematickej podobnosti. – Bibliografické združovanie je vynikajúci nástroj informačného vyhľadávania, ktorého praktický význam zvýšila existencia č citačných indexov v elektronickej podobe.

F bibliografický odkaz (en bibliographic reference) – usporiadaná množina bibliografických údajov. – Bobliografický odkaz je záznam, ktorý obsahuje údaje o dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní svojej práce. Bibliografické odkazy sú súčasťou dokuementu, napríklad odbornej knihy, dizertácie, štúdie apod. Sú umiestnené v hlavnej časti dokumentu. Bibliografický odkaz používajú autori a vydavatelia, vo forme zoznamov bibliografických odkazov obsahujúcich záznamy o dokumentoch, ktoré pôvodca dokumentu použil pri tvorbe svojej publikácie. Bibliografický odkaz nemožno zamieňať s úplným bibliografickým popisom, ktorý pripravujú knihovníci, bibliografi a indexátori. Bibliografický odkaz sa odlišuje od bibliografického popisu. V bibliografickom odkaze sú bibliografické údaje uvedené v odlišnom poradí ako v bibliografickom popise. Odlišné sú aj pravidlá použitia interpunkcie. Takisto by sa termín bibliografický odkaz nemal zamieňať s termínom bibliografická citácia. Na bibliografické odkazy sa vzťahuje norma STN ISO 690:1987 Bibliografické odkazy, ktorá určuje obsah, formu a štruktúru údajov v bibliografickom odkaze, povinné poradie údajov v bibliografickom odkaze a stanovuje pravidlá ich zápisu, ako aj úpravu informácie vzťahujúcej sa na zdrojovú publikáciu.

F bibliografický popis (en bibliographic description) – základný stavebný prvok bibliografického záznamu. Niekedy sa nevhodne stotožňuje s č bibliografickým záznamom alebo sa zvýrazňuje len jeho identifikačná funkcia (identifikačný popis). Bežní používatelia sa stretávajú s bibliografickým popisom v katalógoch knižníc, v bibliografiách apod. – Podľa výkladu v ISBD(G) (1994) sa pojmom bibliografický popis rozumie súbor č bibliografických údajov, ktoré popisujú a identifikujú dokument.

F bibliografický súpis (en bibliography) – usporiadaná množina bibliografických záznamov vydaná alebo uchovávaná v papierovej alebo digitalizovanej forme. – Podľa predmetu, času spôsobu spracovania a iných hľadísk sa vyvinul celý rad druhov bibliografických súpisov: medzinárodná bibliografia, národná bibliografia, retrospektívna bibliografia, skrytá bibliografia, úplná bibliografia, všeobecná bibliografia, špeciálna bibliografia atď.

F bibliografický systém (en bibliographic systém) – druh dokumentografického informačného systému. – Bibliografický systém je zameraný na realizáciu bibliografickej komunikácie jednak prepojením s knižničným systémom, jednak s organizačnými systémami mimo knižničného systému. Hlavným poslaním bibliografického systému je poskytovať bibliografické slzužby.

F bibliografický text; metatex (en bibliographic text; en metatext) – komplexný jazykový prejav, ktorý sa tvorí v bibliogarfii, knihovníctve a dokumentácii na základe textu dokumentu.

F bibliografický údaj; bibliografický prvok (en bibliographic element; bibliographic statement) – 1. slovo, výraz alebo skupina znakov reprezentujúcich určitú jednotku bibliografickej informácie, ktoré sú súčasťou príslušnej oblasti bibliografického popisu; 2. základná stavebná jednotka bibliografického popisu slúžiaca na identifikáciu dokumentu. – Bibliografický údaj poskytuje základné informácie o jeho existencii, obsahu, príp. určuje jeho miesto v systéme dokumentov a poznatkov. Bibliografické údaje sú v bibliografickom popise usporiadané logicky v rámci bibliografického záznamu, ktorý môže obsahovať aj ďalšie údaje a ktorý zastupuje dokument alebo dokumenty v rozličných komunikačných situáciách.

F bibliografický záznam (en bibliographic record) – usporiadaná množina č bibliografických údajov a ďalších údajov, ktoré zahŕňajú formu a obsah dokumentu. – Je to základný č bibliografický text, ktorý má deskriptívnu, identifikačnú, lokalizačnú, informačnú a substitučnú funkciu. Čiže: popisuje dokument, identifikuje dokument, informuje o tom, kde sa dokument nachádza, podáva informáciu o jeho obsahu a zastupuje dokument. – Obsah a forma bibliografického záznamu v praxi spravidla súvisí s účelom ich využívania alebo oblasťou aplikácie.

F bibliometria (en bibliometrics) – vedná disciplína založená na meraní a kvantitatívnej analýze dokumentov, určených pre zaznamenanie a komunikáciu vedeckých poznatkov.

F bibliometrická analýza (en bibliometrics analysis) – skúmanie zákonitostí tokov informácií zachytených v dokumentoch.

F bibliopedagogika (en bibliopedagogy) – hraničná vedná disciplína, ktorá skúma zákonitosti procesu čítania, pôsobenia knihy na človeka, zákonitosti čitateľského vývinu jedinca a možnosti pôsobenia špecifických knižničných metód práce s čitateľmi pri formovaní ich čitateľskej kultúry.

F bibliopsychológia (en bibliopsychology) - hraničná vedná disciplína, ktorá skúma vplyv čítania na psychiku človeka a priebeh psychických procesov v priebehu čítania.

F biblioterapia (en bibliotherapy) – cieľavedomé usmerňovanie čítania chorých osôb. Poznatky o rozmanitosti pôsobenia čítania na psychiku človeka viedli koncom minulého storočia k pokusom využívať čítanie ako jednu z psychoterapeutických metód pri liečení chorých.

F biografia; životopis (en biography) – písomný dokument zaoberajúci sa životom a činnosťou určitej skutočnej osoby. Bibliografia môže mať podobu encyklopedického hesla, článku, štúdie, monografie alebo inej samostatnej publikácie, tiež formu interného nezverejneného dokumentu. Bibliografia zverejnená bezprostredne po smrti príslušnej osoby sa nazýva nekrológ.

F biografický slovník; životopisný slovník (en biographical dictionary) – slovník, ktorý obsahuje mená významných osôb spolu so základnými údajmi o ich živote a diele. – Biografické slovníky môžu mať medzinárodný alebo národný charakter. Sú retrospektívne orientované (registrujú len zomrelé osoby) alebo priebežné. Niektoré majú všeobecné zameranie, väčšina sa však orientuje na určitú špecifickú oblasť, napr. na verejno-politické osobnosti, na osobnosti z jednotlivých oblastí vedy, kultúry a umenia. Časť biografických slovníkov má charakter jednorázovej knižnej publikácie, mnohé priebežné slovníky (typu “kto je kto”) vychádzajú ako neukončené seriálové publikácie v ročných, dvojročných alebo nepravidelných viacročných intervaloch.

F bit (en binary digit) – 1. Označenie pre dvojkovú číslicu (0,1), skratka anglického výrazu binary digit (dvojková číslica); 2. Jednotka elementárnej informácie. Všetky logaritmicky definované veličiny teórie informácie, t. j. neurčitosť rozhodovania, obsah informácie, nadbytočnosť atď., sa merajú v bitoch, ak je základom logaritmus 2.

F bitmapa (en bitmap) – jeden zo spôsobov reprezentácie obrazu v  pamäti počítača. - Každý bod obrazu (pixel, dot) je v danom č rastri vyjadrený určitým počtom bitov.

F bitmapová grafika; bitová grafika; rastrová grafika (en bit-mapped graphics) – oblasť počítačového spracovania obrazovej informácie, s ktorou sa pracuje ako s č rastrom zloženým z obrazových prvkov

F blokové knihy – vznikali v etape prechodu medzi rukopisnou a tlačenou knihou. – Text i obrázok, ktorý bol dominantný, sa vyhĺbili do drevenej dosky, z ktorej sa odtlačili. Jednolisty sa často prilepovali chrbtom k sebe a vznikol “blok”. Poznáme asi 30 vydaní týchto kníh, sú veľmi vzácne.

F bohemikum – dokument českej proveniencie. - Pri vymedzení bohemík sa uplatňujú štyri kritériá: 1. územné bohemikum je každé dielo vydané alebo vytlačené v českých zemiach v akomkoľvek jazyku, 2. jazykové bohemikum je každé dielo v českom jazyku bez ohľadu na miesto vydania a národnosť autora, 3. autorské bohemikum je každé dielo od českých autorov bez ohľadu na miesto vydania a jazyk, 4. obsahové bohemikum je každé dielo týkajúce sa českých zemí a českého národa bez ohľadu na autora, jazyk a miesto vydania. Takéto vymedzenie sa uplatňuje nejmä pri tvorbe národnej č retrospektívnej bibliografie a iných prácach historického súpisového charakteru. Vzťahuje sa najmä na tlačené dokumenty, ale niekedy sa aplikuje aj na vymedzenie rukopisov, umeleckých diel, historických pamiatok.

F bot – všeobecne označuje akýkoľvek program, ktorý je schopný pracovať automaticky. – V súčasnosti sa používa predovšetkým v dvoch významoch a obidva sa týkajú č internetu. 1. programy, ktoré generujú automatickú konverzáciu v internete (č chat); 2. programy (č roboty), ktoré monitorujú internet a automaticky sťahujú informácie z jednotlivých stránok. Nájdené informácie indexujú a dávajú na domovský server. Týmto spôsobom vytvárajú katalóg internetu, v ktorom možno ďalej vyhľadávať. Na tomto princípe pracujú najznámejšie systémy, ako č AltaVista, č Lycos, č Webcrawler a mnohé ďalšie (čč robot, čč chat).

F Bradfordov zákon (en Bradford s law) – opisuje rozloženie dokumentov (najčastejšie časopisov) v určitej vednej disciplíne či v určitej vednej tematike. – Je najznámejším bibliometrickým zákonom.

F brána; medzisieťový počítač (en gateway) – hardvérové zariadenie s príslušným softvérovým vybavením určené na prepájanie rôznych počítačových sietí a komunikačných štandardov.

F brožúra (en booklet, brochure) – 1. publikácia menšieho rozsahu a spravidla i formátu, ktorej listy alebo zložky sú spojené jednoduchým knihárskym postupom (šitím alebo lepením) a nie sú chránené tuhými knižnými doskami; 2. V štatistike knižnej produkcie: neperiodická publikácia v rozsahu najmenej 5 a najviac 48 strán.

F BSO (en Broad System of Ordering) - informačný jazyk UNISIST formovaný ako prevodový mechanizmus, ktorého úlohou je spájať jednotlivé informačné jazyky rôzneho typu. – Ide o relatívne nezávislý univerzálny systém triedenia, ktorý sa považuje za mechanizmus prepojenia medzi systémami s rozdielnymi informačnými jazykmi.

F budovanie knižničného fondu (en collection development) – súhrnné pomenovanie tých pracovných procesov v knižnično – informačnej inštitúcii, ktoré súvisia s vytváraním č knižničného fondu a priebežným zosúlaďovaním jeho štruktúry i obsahu s vyvíjajúcimi sa informačnými potrebami jeho používateľov. – Budovanie knižničného fondu zahŕňa: vymedzenie a priebežné upresňovanie profilu knižničného fondu, doplňovanie knižničného fondu, vytváranie systému čiastkových fondov, aktualizáciu knižničného fondu.

F bulletin; spravodajca (en bulletin) - periodická publikácia uverejňujúca informácie súvisiace s činnosťou a zameraním vydávajúceho orgánu, organizácie alebo inštitúcie. - Niektoré bulletiny majú charakter oficiálnych publikácii prinášajúcich informácie úradného alebo oficiálneho charakteru, iné charakter aktuálnych informačných spravodajcov vydávaných výlučne alebo predovšetkým pre členov vydávajúcej organizácie. Časté sú aj programové bulletiny informujúce o pripravovaných podujatiach kultúrnych inštitúcií, rekreačných zariadení apod. Bulletiny vychádzajú v pravidelných i nepravidelných intervaloch.

F bunka (en cell) – 1. minimálna oblasť pamäti, ktorá je schopná niesť informáciu; 2. minimálna oblasť tabuľkového procesoru (spreadsheetu).

F byte (en byte) – kombinácia bitov, ktorá sa používa v kóde na vyjadrenie jedného znaku a tento tvorí určitú jednotku; spravidla je táto jednotka kratšia ako slovo. – Obyčajne sa používa 8 bitov na 1 byte, takže v jednom byte možno uložiť do pamäti dve číslice alebo jeden abecedný znak.

Jednotlivé heslá do terminologického okienka sme vybrali z publikácie:

Niektoré heslá sme vzhľadom na ich veľký rozsah skrátili, autorov jednotlivých hesiel neuvádzame.