OKIENKO HUMORU

V tom okamžiku, kedy sa zrodil vtip,

vznikla civilizácia.

Heinrich Mann

Dvanásť do tucta ….

O knihách a knihovníkoch …

Babičke, vášnivej čitateľke detektívok, podstrčila knihovníčka so zmyslom pre humor, namiesto románu telefónny zoznam. Babička čítala, čítala a keď konečne dočítala, vzdychla si:

“Od začiatku som tušila, že to urobila Žofia Žužvalíková!”  

Manželom Kubalíkovcom sa po desiatich rokoch manželstva pokazil televízor, ktorý dostali ako svadobný dar.

“Zažni”, povedal muž a vzal do ruky knihu.

“Ty vieš čítať?” vykríkla prekvapená manželka.

Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si.”

“Čítam Homéra, Ovídia, Skakespeara, Balzaca, Zolu, Platóna, Němcovú, Steelovú …”

“Stačí, už viem, že si klamár.”

Do verejnej knižnice prišiel muž a opýtal sa knihovníčky, kde by mohol nájsť niečo o samovraždách.

“Druhý rad vľavo, úplne dolu,” odpovedala mu.

Muž pristúpil k regálu, ale nič nenašiel. Vrátil sa teda ku knihovníčke: “Dobre som si prezrel celý rad, no o samovražde tam nemôžem nič nájsť.”

“Jasné,” zahlásila pokojne. “Tie knihy totiž už nikto nevracia.”

Čo by som mala kúpiť manželovi k meninám?”

“Kúp mu peknú knihu.”

“Ale choď, knihu už má!”

Telefonuje Klára priateľke, ktorá pracuje v knižnici:

“Počúvaj, nemohla by si mi požičať aspoň dvadsať, alebo radšej tridsať kníh.”

“Tridsať kníh? Prečo nie. A akých?”

“To je úplne jedno, len aby boli dosť odborné. Čo ja viem, z medicíny, filozofie, archeológie …”

“Čo ťa pochytila chuť vzdelávať sa?”

“Ale prosím ťa, na to nemám čas. Ale zajtra príde ku mne na návštevu jeden inteligent a ja nemám doma žiadnu knihu."

Raz sa spýtali významného spisovateľa, ktoré knihy mali na neho v živote najväčší vplyv.

“Bola to predovšetkým kuchárska kniha mojej matky a šeková kniha môjho otca.”

O lekároch, sestričkách a pacientoch ………

Bolo horúce leto. V čakárni, medzi ostatnými pacientami čakala asi 20 ročná dievčina s náušničkami nielen v ušiach, ale aj na obidvoch obočiach, v nose, na spodnej pere a dva krúžky sa jej ligotali aj pod kratučkým tričkom, v  pupku. Porozprávala lekárovi o svojich zdravotných problémoch a ten jej po základnom vyšetrení povedal:

“Zajtra ráno prídete nalačno na odber krvi.”

Dievčina zmeravela: “To znamená, že ma budú pichať ihlou?”

V nemocnici ležal na smrteľnej posteli právnik. Keď k nemu prišiel na návštevu priateľ, uvidel ako právnik horúčkovito listuje v biblii.

“Čo robíš?” opýtal sa ho.

Chorý muž odvetil: “Dokopy nič, len hľadám, či by som sa aj z tohoto nevedel nejako vykrútiť.”

V čakárni u detského lekára, kde súčasťou interiéru boli drevenné hračky predstavujúce rôzne zvieratá, si trojročný Miško strčil prštek do papule drevenného leva. Prštek sa nepodarilo z levej papule mamičke, ani sestričke, ktorá pribehla, keď cez dvere ordinácie počula Miškov srdcervúci plač, vytiahnuť, a tak sestrička vošla do ordinácie a ohlásila lekárovi: “Pán doktor, vonku je chlapček, ktorý má prst v levej papuli!”

Lekár rýchlo vstal od stola a spýtal sa: “Ako sa preboha do mojej čakárne dostal lev?”

Pán Kefalík, bol veľmi prechladnutý, ale aj tak pomáhal svojmu bratovi-lekárovi opravovať strechu na dome. Práca im trvala takmer celý deň a pán Kefalík, hoci silný fajčiar, za celý deň nevyfajčil jedinú cigaretu.

“Ty sa pokúšaš prestať s fajčením?”opýtal sa ho brat natešene.

Pán Kefalík mu vysvetlil, že keď je prechladnutý a nie je mu dobre, nefajčí.

“A vieš, že keby si bol častejšie chorý, zaručene by si sa dožil vyššieho veku?” uzemnil ho brat.

Pri záverečnej skúške z chirurgie sa profesor opýtal študenta: “Prečo si chirurgovia pri operácii dávajú na tvár rúško?”

“Aby ich nikto nepoznal, ak sa operácia nepodarí,” odvetil pohotovo mladík.

Dúfame, že ďalších DVANÁSŤ DO TUCTA, budú vtipy a humorné príbehy od Vás. Už teraz sa na ne tešíme. Lebo podľa Leona Sukhorukova:

“Život je vážna vec, no viete si ho predstaviť bez úsmevu?”

redakcia