|
Vážené dámy, vážení páni, milí hostia,
pripadla mi milá povinnosť, otvoriť túto slávnostnú konferenciu, zároveň Vás privítať a poďakovať Vám, že ste prišli zo všetkých kútov Slovenska osláviť s nami významné jubileum Slovenskej lekárskej knižnice. Dovoľte mi, aby som osobitne privítala zástupcu Ministerstva zdravotníctva SR MUDr. Juraja Gemeša, zástupkyňu Ministerstva kultúry SR Mgr. Moniku Lopušanovú, zahraničných účastníkov, riaditeľku Národní lékařské knihovny PhDr. Helenu Bouzkovú a Ing. Kateřinu Žďársku. Som veľmi rada, že medzi nás prišli aj naši milí používatelia – lekári, ktorí s knižnicou počas dlhých rokov prežívali nielen chvíle príjemné, ale i menej radostné. Vítam prof. MUDr. Eugena Hegyiho, prof. MUDr. Jána Štefanoviča, DrSc., prof. MUDr. Júliusa Hrúzika, CSc., prof. MUDr. Jána Jakubovského, DrSc. a doc. MUDr. Štefana Galbavého. Ďalej vítam riaditeľov významných knižníc, generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice v Martine a predsedu Ústrednej knižničnej rady SR, PhDr. Dušana Katuščáka, CSc., zástupcov vedeckých, akademických, verejných a lekárskych knižníc, ako i profesných združení Spolku slovenských knihovníkov a Slovenskej asociácie knižníc.Práve 1. septembra t.r. uplynulo 50 rokov odo dňa, kedy bývalé Povereníctvo školstva, vied a umení svojim výnosom zriadilo Ústrednú lekársku knižnicu. Už od prvých dní plnila ušľachtilý cieľ, ktorý jej bol daný štatútom: “spracovávať a sprístupňovať knihy a časopisy ako aj iné publikácie v odbore lekárstva a zdravotníctva, a takto uľahčovať vedeckú a odbornú prácu, túto prácu rozvíjať a šíriť jej výsledky v prospech ľudu”. O vytvorenie knižnice sa zaslúžili významné osobnosti slovenskej medicíny ako akademik Ladislav Dérer, profesor Gejza Bárdoš, profesor Eugen Hegyi a ďalší. Korene Slovenskej lekárskej knižnice však siahajú až do dvadsiatych rokov minulého storočia a sú späté so vznikom Českoslovens kej štátnej univerzity J.A. Komenského (r. 1919), najmä jej lekárskej fakulty.Po ich vzniku nastal výrazný rozvoj vydávania vedeckej a odbornej literatúry z medicíny a zdravotníctva a silneli snahy o jej zhromažďovanie a sprístupňovanie. V tomto období začali vychádzať nové tituly časopisov: Česká dermatologie, Biologické listy, Bratislavské lekárske listy, Praktický lékař, Vestník českých lékařů, Rozhledy chirurgie, Vestník verejného zdravotníctva a telesnej výchovy atď. Veľa nových titulov začalo vychád zať aj v tridsiatich rokoch a tento trend pokračoval aj v ďalších desaťročiach.Významné osobnosti a predstavitelia lekárskej obce si čoraz nástojčivejšie uvedomovali význam a potrebu vytvorenia centrálnej knižnice, ktorá by zhromažďovala rozdrobené zbierk y a poskytovala ich širokej odbornej verejnosti.Z iniciatívy prvého rektora UK a prednostu internej kliniky univ. prof. MUDr. Kristiána Hynka, vznikla v roku 1921 knižnica na pôde 1. Internej kliniky, ktorá plnila funkciu fakultnej knižnice až do vzniku Ústrednej lekárskej knižnice. Knižnica počas svojej päťdesiatročnej histórie vždy stála v službách lekárov, pedagógov a študentov a má nesporný podiel na výchove a vzdelávaní novej generácie medikov i zdravotníckych pracovníkov. Doteraz však nikdy nemala vytvorené podmienky, ktoré by zodpovedali jej významu a poslaniu. I napriek tomu získala významné miesto nielen v dejinách slovenského knihovníctva, ale i v rozvoji slovenskej medicíny. Knižnica má pred sebou veľa plánov. Chce sa naďalej rozvíjať ako moderná knižnično – informačná inštitúcia v závislosti od aktuálnych trendov v oblasti informačných technológií a zároveň chce pokračovať v päťdesiatročnej histórii získavania, ochrany, uchovávania ako i sprístupňovania národného dedičstva z odboru medicíny s cieľom poskytovať komplexné knižnično – informačné služby všetkým svojim používateľom.
|
|
|
PhDr. Marta Žilová riaditeľka SlLK |
|