Knihovníci a informační pracovníci zohrávajú vo vyspelých krajinách, najmä v USA, kľúčovú úlohu pri akejsi katalogizácii či utrieďovaní informácií a poznatkov dostupných na internete, ktoré sa pre používateľov stávajú neprehľadnými. Vznikajú nové profesie internetových knihovníkov, ktorí jednak rozumejú informačnému svetu a zároveň poznajú informačné potreby svojich používateľov a vedia pre nich informácie pripraviť tak, aby ich mohli efektívne využívať. Ak príde k takémuto vývoju i u nás, prinesie knihovníkom a informačným pracovníkom nový rozmer v ich uplatnení.

Rast prestíže knihovníckej profesie súvisí aj so smerovaním k informačnej spoločnosti. Hovoriť však o našej spoločnosti ako o informačnej je trochu predčasné. U nás sa väčšinou spája s využívaním počítačov, informačných technológií a internetu. To však nie je všetko. Ide tu najmä o vzťah k informáciám a poznatkom, je potrebné zvyšovať informačné povedomie, je treba sa učiť ako s informáciami zachádzať, ako s nimi pracovať a ako ich vyhľadávať.

Majú lekárske knižnice (LK) vytvorené podmienky na splnenie tejto úlohy? Sú pripravené na vstup do informačnej spoločnosti? Dokážu vyhovieť požiadavkám používateľov na sprístupnenie dokumentov, informácií a poznatkov v dostatočnej šírke tematického záberu a na adekvátnej kvalitatívnej úrovni? V mojom referáte sa pokúsim nájsť odpovede na tieto otázky.

Pri hodnotení a analýze stavu lekárskych knižníc som vychádzala z výsledkov štatistických zisťovaní, ktoré každoročne SlLK realizuje podľa zákona č. 322/1992 Z. z. o štátnej štatistike a výsledkov dotazníkového prieskumu pre účely adresára LK.

Pred vyhodnotením údajov musím upozorniť, že medziročné porovnania môžu byť čiastočne skreslené pretože v týchto rokoch sa menil počet spravodajských jednotiek (pohyboval sa v rozmedzí medzi 160-190 LK).

V roku 2000 vykázalo svoju činnosť 161 LK, ktoré pôsobili v 97 mestách a obciach a ich regionálne rozmiestnenie je znázornené na mape Slovenskej republiky.

Neinvestičné náklady a nákup KF v rokoch 1995 a 2000

Neinvestičné náklady na činnosť knižníc podľa typov zdravotníckych zariadení za roky 1995 a 2000

Neinvestičné náklady na činnosť knižníc v rokoch 1995 a 2000

Na základe uvedených výsledkov i nasledujúceho vývoja v ďalších grafoch musím konštatovať, že v ostatných rokoch i napriek rastu objemu finančných prostriedkov na činnosť knižníc, nastal výrazný pokles nákupu, čo sa prejavilo i v klesajúcej tendencii prírastku i celkového stavu knižničného fondu lekárskych knižníc.

Prírastok knižničného fondu lekárskych knižníc

Negatívne trendy v získavaní primárnych dokumentov spôsobili, že lekárske knižnice majú z roka na rok menej ešte stále najžiadanejších dokumentov v tlačenej forme a čoraz častejšie majú problémy s uspokojovaním informačných potrieb svojich používateľov.

Ako vidíme, rozpočet SlLK sa takmer nemení, nie sú v ňom zohľadnené zvýšenia cien energií, spotrebného materiálu, zvýšenie poštovných a telefónnych poplatkov atď. Neúmerný nárast nákladov na prevádzku sa odrazil v štruktúre rozpočtu SlLK. Zatiaľ čo v roku 1995 činil rozpočet 11 741 691 Sk, na nákup KF bolo vyčlenených 4 287 554 Sk, čo predstavovalo 38% z celkového rozpočtu, v roku 2000 rozpočet činil 12 925 041 Sk, na nákup bolo vyčlenených 2 410 000 Sk, čo predstavuje už len 19% z celkového rozpočtu.

V roku 2000 vykazuje 28 lekárskych knižníc nulový prírastok a 32 knižníc nulový nákup KF.

Nedostatok finančných prostriedkov nedovoľuje lekárskym knižniciam dopĺňať svoje knižničné fondy na potrebnej úrovni. Väčšina knižníc sa však snaží udržať štandard tradičných služieb a na úsekoch, kde im to podmienky dovoľujú, poskytujú svojim používateľom nové a kvalitnejšie služby. Ideálom knižnice a knihovníkov je univerzálna dostupnosť informácií a dokumentov. Knižnice nemôžu pokryť všetky požiadavky svojich používateľov, preto sú nútené orientovať sa na nové formy prístupu k informačným prameňom.

Vo vyspelých krajinách sú primárne pramene nahrádzané plnotextovými dokumentami v elektronickej podobe, ktoré sú dostupné na voľné prezeranie alebo za úhradu prostredníctvom veľmi výhodných nákupov licencií, konzorcionálnych alebo množstevných nákupov. Predpokladom využívania nových informačných technológií je okrem finančných prostriedkov na nákup optimálne technické vybavenie, napojenie na internet a kvalifikovaný personál v knižnici.

Pozrieme sa teraz, ako sú technicky vybavené lekárske knižnice. Investičné náklady na činnosť knižníc činili v rokoch:

	1999	2000
ŠZZ	109 057 Sk	232 925 Sk
NsP	132 953 Sk	72 587 Sk
psychiatrické nemocnice a liečebne	16 800 Sk	0
ŠZÚ	100 277 Sk	0
Spolu	359 087 Sk	305 512 Sk

 

Investičné náklady na činnosť knižníc v rokoch 1999 a 2000

Zo 160 knižníc má 72 LK technické vybavenie na úrovni počítačov, tlačiarní a CD prehrávačov, a z nich 44 má napojenie na internet.

 

Technické vybavenie knižníc v rokoch 1996-2001

Čierny stĺpček na grafe predstavuje 88 LK, ktoré nemajú žiadnu techniku. Tieto knižnice poskytujú knižničné služby 7167 registrovaným používateľom. Sú to lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí sú odkázaní len na základné knižničné služby svojej knižnice bez možnosti získania najaktuálnejších informácií svojho tematického profilu.

Na mape je znázornené regionálne rozmiestnenie LK pripojených na internet.

Internet v lekárskych knižniciach SR

Graf vyjadruje počet LK v rámci typov zdravotníckych zariadení.

 

Pripojenie knižníc na internet

	Súčasný stav	44
	LK ŠZZ	7
	LK NsP a FN	23
	LK psych.nem.a lieč.	1
	LK ÚTBCaRCH	5
	LK ŠZÚ	6
	LK SZŠ	2

Komplexné knižnično-informačné služby v súčasnosti dokáže poskytovať 44 LK čo predstavuje len 27,5% z celkového počtu knižníc 16 251 registrovaným používateľom čo je 49% z celkového počtu registrovaných používateľov. Pre zaujímavosť ešte uvediem údaj zo Zdravotníckej ročenky SR, podľa ktorej pracovalo v roku 1999 v zdravotníckych zariadeniach rezortu MZ SR 116 159 zamestnancov, z toho 18 413 lekárov, 2 212 farmaceutov, 38 709 sestier, 6 108 laborantov a ďalší zdravotnícki pracovníci.

V roku 2000 poskytli LK 33 220 používateľom 553 967 výpožičiek. Aj tieto ukazovatele majú v ostatných rokoch klesajúcu tendenciu.

Registrovaní používatelia

Výpožičky

Ak si predstavíme dr. X.Y. v budúcnosti, ktorý pracuje vo svojej ambulancii, jeho celá pracovná i obchodná komunikácia prebieha cez internet. Takto komunikuje aj s knižnicou, do ktorej už nemusí dochádzať. Virtuálna knižnica ho pravidelne informuje o nových dostupných tituloch kníh a časopisov. Knihy, ktoré potrebuje si vyberie z on-line databázy a uloží si ich vo svojom počítači. Podobne mu knižnica poskytne aj aktuálne informácie z dostupných báz dát.

Aké služby môžu poskytnúť dr. X.Y. lekárske knižnice dnes? Ak má šťastie a je požívateľom jednej zo 44 lekárskych knižníc napojených na internet môže dostať požadovanú informáciu ihneď, respektíve vo veľmi krátkom čase, ale ak je používateľom jednej zo 116 knižníc, kde je len minimálne technické vybavenie, môže čakať na literatúru alebo na relevatnú informáciu niekoľko dní až týždňov. Pevne verím, že lekár, ktorý potrebuje veľmi rýchle a aktuálne informácie, napr. o sneti slezinnej sa nespolieha a nevyužíva služby len takejto knižnice.

Súčasný stav lekárskych knižníc je ovplyvnený nedostatkom peňazí, ktorý brzdí pravidelné doplňovanie KF, nákup technických zariadení, zavádzanie informačných technológií, vytvára tiež bariéru užšej knižničnej spolupráci a veľmi potrebnému zvyšovaniu odborných schopností knihovníkov.

Na základe uvedenej analýzy by som Vám mala dať odpoveď na už položené otázky. Musím konštatovať, že väčšina LK nie je schopná udržať krok s rozvojom vedy a informačných technológií, väčšina knižníc nie je pripravená na vstup do informačnej spoločnosti a ani nedokáže vyhovieť novým nárokom používateľov.

Je nám všetkým jasné, že bez intenzívnej pomoci zvonku budú LK živoriť naďalej. Potrebovali by veľkú finančnú injekciu, ktorá by odštartovala proces transformácie a internetizácie systému LK. V tomto ohľade je pre nás určitou nádejou “ Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006”, ktorú prerokovala vláda SR 11.4.2001.

Stratégia plne korešponduje s odporúčaniami Európskeho parlamentu, ktorý vo svojom uznesení konštatuje: knižniciam by sa mala venovať patričná pozornosť v stratégiách Európskej únie pre informačnú spoločnosť, v jej plánoch a programoch kultúrnej, obsahovej, vzdelávacej a informačnej politiky a v rozpočtových rozhodnutiach, ktoré s nimi súvisia, ako jednému z najdôležitejších systémov, ktorý umožňuje prístup k poznatkom a kultúre. Odporúča, aby podobne aj členské štáty zahrnuli knižnice do korešpondujúcich stratégií, plánov, programov a rozpočtov a aby členské štáty prijali vhodné opatrenia, ktoré umožnia knižniciam zohrávať aktívnu úlohu v poskytovaní prístupu k informáciám a v sprostredkovaní poznatkov.