dovoľte mi, v mene vedúceho úradu ministerstva zdravotníctva SR doc. MUDr. Michala Ondrejčáka, CSc. a v mene svojom pripojiť sa k dlhému radu gratulantov, ktorí v týchto dňoch vzdávajú úctu a uznanie oslávenkyni – päťdesiatročnej inštitúcii, ktorá od svojho vzniku bola a je studnicou poznania slovenskej medicínskej inteligencie.

Dovoľte mi osobné vyznanie. Ako študent lekárskej fakulty som si neuvedomoval dôležitosť jej vzniku, úskalia, ktorými jej zakladatelia prešli, snahu jej pracovníkov o obohatenie knižničného fondu, a ani politicko-ekonomické tlaky prežívané v povojnových a normalizačných rokoch. Užíval som jej rozmanitú ponuku poznania, vedomostí, tak potrebných pre lekára túžiaceho stať sa uznávaným odborníkom. Až neskôr, ako ašpirant a asistent na pracoviskách lekárskej fakulty som si postupne uvedomoval aké nezastupiteľné a dôležité miesto knižnica v mojom živote zastáva. Bola pre mňa významnou inštitúciou, ktorá sa nesporne stala baštou rozvoja slovenského medicínskeho školstva, vedy a kultúry. Svoje služby ponúkala v prostredí, ktoré jej štát vytváral. Vždy však odhodlane a zanietene plnila svoje poslanie najmä vďaka ľuďom, ktorí v nej pôsobili, či už to boli jej zakladatelia, spolupracovníci alebo jej zamestnanci.

Korene Slovenskej lekárskej knižnice siahajú až do dvadsiatych rokov minulého storočia. Spája sa s ňou vznik Československej štátnej univerzity Komenského v Bratislave. Nie je treba z tohto miesta pripomínať význam vzniku Československej republiky, ktorá v tom období ako prvá oficiálne priznala slovenskú štátnosť národu spod Tatier, ktorý mnoho desaťročí tak úpenlivo a so striedavými úspechmi bojoval o svoju identitu. Tu a v tomto období ja osobne chápem zrod novodobej slovenskej inteligencie nadväzujúcej na historické korene buditeľov slovenského národa, ktorí však ostávali často osamotení v snahe o kultúrne a vzdelanostné povznesenie Slovákov. Až vznikajúce knižnice položili nezmazateľný základ trvalej a narastajúcej vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Z iniciatívy prvého rektora Univerzity Komenského a prednostu internej kliniky prof. Kristiána Hynka vznikla knižnica, ktorá až do roku 1948 plnila funkciu fakultnej knižnice. Snaha vtedajších lekárov a spolupracovníkov, najmä však ak. Dérera a prof. Bárdoša viedla až ku vzniku ústrednej lekárskej knižnice v roku 1951. Už v prvých rokoch svojej existencie zaznamenala nebývalý, až neočakávaný záujem čitateľov a študentov, pretože  podľa štatistík pribudlo do jej regálov viac ako 3 a pol tisíca nových zväzkov a jej pracovníci zaznamenali 16 tisíc výpožičiek.

pri oslave päťdesiatych narodenín lekárskej knižnice jej chcem zaželať mnoho úspechov a naplnení všetkých túžob, ktoré si jej zakladatelia predsavzali. Nech je natrvalo inštitúciou odovzdávajúcou vedomosti nastupujúcej medicínskej generácii. Úsilím a krédom mladých ľudí musí byť túžba po vzdelaní a vedomostiach. Kde inde má mladá generácia čerpať poznanie a vedomosti, ak nie v knižnici, kde inde má získavať informácie ak nie medzi regálmi plnými kníh, ktoré sú a budú najväčším kultúrnym odkazom nášho národa. Tým, čo slúži roky nech naďalej využívajú jej kvalitné služby. Každý z príslušníkov súčasnej i nastávajúcej slovenskej inteligencie si skôr či neskôr uvedomí aký obrovský význam pre jeho život zohralo úsilie tých, ktorí stáli pri zrode a rozvoji našej, slovenskej lekárskej knižnice.

Ďakujem za pozornosť.

MUDr. Juraj Gemeš