Na ploche necelých deväť metrov štvorcových, vrátane výklenkov, je umiestnený úsek medziknižničnej výpožičnej služby (MVS) a úsek reprografie. Okrem toho je tu umiestnený server - srdce nášho oddelenia.

Priestory študovne so siedmimi študijnými miestami majú takmer rovnakú plochu. Po jej obvode sú umiestnené regále s najnovšou periodickou literatúrou a príručnou knižnicou, konzultantský stôl ako aj klasické lístkové katalógy, ktoré sa sem museli presunúť z požičovne, v súvislosti s prípravou pracoviska na automatizovaný výpožičný systém. Slúžia pri vyhľadávaní periodík a staršej literatúry, ktorá nie je spracovaná v automatizovanom katalógu SlLK.

V miestnosti o niečo väčšej ( 33 metrov štvorcových), sa nachádza študovňa II. Okrem regálov s periodikami, rozmiestnenými takmer po celej miestnosti sú tu vtesnané štyri pracovné stoly, kopírovací stroj, a čiastočne evidencia reprografickej informačnej obsahovej služby (RIOS).

Na celkovej ploche približne 110 metrov štvorcových, všetkých výklenkov, poskytuje 9 pracovníkov oddelenie sprístupňovania fondov služby pre 80 až 100 návštevníkov knižnice denne a vybavuje množstvo ďalších požiadaviek záujemcov o literatúru v rámci celého Slovenska.

Slovenská lekárska knižnica existuje päťdesiat rokov. O jej význame a knižnično - informačných službách, ktoré poskytovala a poskytuje odbornej verejnosti ako vedecká špecializovaná knižnica a laickej verejnosti ako verejná knižnica, podáva podrobný prehľad publikácia Knižnica v službách medicíny, vydaná k 50. výročiu jej vzniku. Počas obdobia svojej existencie nevlastnila Slovenská lekárska knižnica ani meter štvorcový vlastných priestorov. Aj v súčasnosti, jej tri dislokované pracoviská ako aj všetky skladové priestory sú prenajaté.

Knižnica svoje služby poskytuje najmä na dvoch pracoviskách: oddelení sprístupňovania fondov a bibliograficko-rešeršnom oddelení. Ani jedno z nich nemá pre svoju prácu vytvorené zodpovedajúce podmienky.

Tam, kde pred päťdesiatimi rokmi vznikol základ dnešnej Slovenskej lekárskej knižnice - požičovňa a študovňa a neskôr odbor služieb, či oddelenie styku s čitateľom, dnes poskytuje služby používateľom oddelenie sprístupňovania fondov.

Tri roky po vzniku knižnice, jej prvý riaditeľ Zoltán Sýkora spomína nedostatočné priestorové vybavenie, ktoré bolo kritické už v tomto období a ohrozovalo existenciu knižnice v budúcich rokoch. Veľmi farbisto popisuje priestorovú situáciu knižnice Emil Vontorčík v časopise Čitateľ z roku 1957: "Knižnica má pre sklady k dispozícii tri miestnosti. Sú to len akési "kumbálky" a v nich sa tiesni 30.000 kníh. Stropy sú klenuté, steny hrubé s rôznymi výklenkami, ako sa to sluší na stavbu zo 16. storočia. Za Márie Terézie slúžili vraj tieto miestnosti ako maštale pre parádne kone. Ak uvážime, že v každej miestnosti mali domovské právo 2 - 3 kone, tak sa tu mohli potom cítiť celkom pohodlne."

Autor hovorí o 3 miestnostiach, ktoré dnes už ako sklady neslúžia, majú dôležitejšiu funkciu - je to požičovňa, študovňa a študovňa II.

Je možné v takýchto priestoroch poskytovať nielen základné služby pre približne 2.400 registrovaných používateľov a takmer 20.000 návštevníkov ročne, ale aj služby špeciálne - MVS, RIOS, priebežné rešerše z CC na základe objednaných rešeršných profilov, odborné konzultácie k diplomovým, dizertačným a atestačným prácam a mnohé ďalšie? A keď sa k priestorovým problémom pripočítajú problémy personálne, technické, obmedzený nákup literatúry (všetky vyplývajú z nedostatku finančných prostriedkov), možno skutočne hovoriť o zázraku. A takýto "zázrak" Slovenská lekárska knižnica už produkuje päťdesiat rokov.

Pri výpožičných službách spôsobuje nemalé problémy fakt, že knižničný fond je takmer na sto percent viazaný v skladoch na rôznych lokalitách mesta i mimo neho. V študovni je k dispozícii len základná príručná literatúra a posledné tri roky odborných domácich a zahraničných periodík. Na literatúru vyžiadanú zo skladov musí používateľ čakať 1 - 3 dni, podľa lokality skladu.

Automatizovaný výpožičný systém, ktorý dňa 8. 11. 2001 uvedieme do prevádzky, skvalitní a zjednoduší používateľom zadávanie žiadaniek a pracovníkom mnohé operácie spojené s výpožičným procesom. Viac ako tri používateľské pracovné stanice sa nám však do požičovne nevošli a čakacia doba na objednanú literatúru sa z finančných dôvodov skrátiť nedá.

Používateľské zázemie SlLK tvoria 40 - 45 % lekári, vedeckí, výskumní, pedagogickí a ďalší odborní pracovníci v oblasti zdravotníctva. Ďalšiu skupinu, zastúpenú tiež 40 - 45 % predstavujú najmä študenti medicíny ale aj farmácie, psychológie a ostatných vysokých a stredných škôl. Desať až pätnásť percent tvoria používatelia z radov laickej verejnosti, ich zastúpenie sa zvýšilo najmä v posledných dvoch rokoch (v roku 2000 viac ako 15%). V tomto výpočte nie sú zahrnutí používatelia mimo Bratislavy, ktorí využívajú služby knižnice, najmä MVS a RIOS sprostredkovane.

Slovenská lekárska knižnica vždy saturovala požiadavky na odbornú literatúru medziknižničnou výpožičnou službou záujemcom z celého Slovenska. Boli roky, keď jediná pracovníčka MVS evidovala ročne viac ako 10.000 žiadaniek, tento počet však posledných päť rokov klesá z roka na rok. Je to dôsledok obmedzeného nákupu zahraničnej literatúry, najmä periodickej, ktorá je najčastejším predmetom požiadaviek.

&

1. literatúra nie je vo fonde SlLK
2. literatúra je vypožičaná
3. chybná citácia
4. nedodržanie rajonizácie
5. neuhradené faktúry

Prvý dôvod predstavuje z celkového počtu nevybavených žiadaniek každoročne najvyššie percento i keď viac ako polovicu práve týchto žiadaniek postupujeme ďalším knižniciam na vybavenie. Často však neodoberá časopis, z ktorého je článok žiadaný, ani jedna knižnica na Slovensku.

 Nevybavené žiadanky MVS 1995 - 2000 (v %)

                                                       * údaj sa nesledoval (zmena v spôsobe úhrad)

Podľa štatistického sledovania percento výpožičiek periodík z prezenčného fondu (najnovšia literatúra) sa posledných päť rokov evidentne znižuje, ale percento výpožičiek staršej periodickej literatúry zo skladov stúpa. Tak isto ako SlLK trpia nedostatkom financií aj mnohé ďalšie lekárske knižnice v rezorte a nákup literatúry sa obmedzuje všade. Ale lekár musí permanentne študovať a vzdelávať sa. A keď nemôže mať tú najčerstvejšiu literatúru, siaha i po tej staršej. Tento stav však ani používateľov a ani nás knihovníkov neuspokojuje.

V roku 1993 zaviedla knižnica pre diferencovaný okruh inštitucionálnych používateľov reprografickú informačnú obsahovú službu (RIOS). Jej pôvodným zámerom bolo poskytovať prostredníctvom lekárskych knižníc nemocníc, ústavov a ďalších zariadení rezortu rýchle signálne informácie - obsahy zahraničných periodík širokému okruhu odborníkov mimo Bratislavy. V tomto období sa jednalo najmä o tituly, ktoré SlLK odoberala ako jediná organizácia na Slovensku. Postupne, so znižovaním objednávok zahraničných titulov sa niekedy upúšťalo od jedinečnosti. Veď z 258 titulov, zaradených do služby v rokoch 1993 - 1994, zostalo tento rok len 74 a omnoho viac ich ani neodoberáme.

Už tretí rok využívame pre našich používateľov recipročnú RIOS z lekárskej knižnice NsP Trenčín, ktorá nám posiela obsahy a v prípade záujmu aj plné texty článkov z 15 titulov zahraničných periodík, ktoré sme v posledných troch rokoch prestali z finančných dôvodov odoberať.

Okrem xerokópií pre MVS a RIOS poskytujeme používateľom xerokópie z fondu knižnice do 15 strán na počkanie, materiály väčšieho rozsahu do 24 hodín. Ročne sa vyhotoví, vrátane publikačnej činnosti a rôznych interných materiálov, priemerne 150.000 xerokópií.

Použitá literatúra:

GAŠPAREC, Ignác: 10 rokov Ústrednej lekárskej knižnice.

SÝKORA, Zlatan: Ústredná lekárska knižnica a knižnice Lekárskej fakulty v Bratislave.

In: Knižnice na Slovensku. Martin, Matica slovenská 1954, s. 58 - 61.

VONTORČÍK, Emil: Dôstojný stánok pre Ústrednú lekársku knižnicu v Bratislave.