len pred pár dňami som sa vrátila z dovolenky a po dvoch týždňoch leňošenia som sa celkom tešila na prvý deň v práci. Hneď ráno som mala šťastie. Moja električka prišla na zastávku súčasne so mnou, a tak mi cesta do práce namiesto trištvrte hodiny trvala len 30 minút. Neponáhľala som sa, vychutnávala som pomalú chôdzu k budove našej knižnice, ktorá v prvých lúčoch jesenného slniečka obklopená stromami a kríkmi žiariacimi všetkými farbami jesene, pôsobila naozaj impozantne.

Pri rekonštrukcii tejto pamiatkovej budovy sme trvali na bielej omietke, ktorá mimoriadne vynikala v okolitom parku v každom ročnom období, dokonca aj v zime, vďaka smrekom a boroviciam vysadeným dookola.

Jeden automat s teplými a druhý so studenými nápojmi, ako aj bufet s pomerne širokým výberom jednoduchých teplých a studených jedál a nápojov, ponúkajú návštevníkom a pracovníkom knižnice počas celého prevádzkového času občerstvenie.

Dve zo štyroch samoobslužných kopírok už boli obsadené, v jednom oddychovom kútiku sedel párik študentov nad skriptami, v ďalšom starý pán čítal noviny a pri bufete popíjali kávu dve lekárky v bielych plášťoch, na stolíku mala každá kôpku časopisov.

Kým som jedným okom sledovala dianie vo vestibule, druhé zaberalo jeho pravý roh - široké sklenené automaticky sa otvárajúce dvere zabezpečené ochranným systémom. Mohla so ich použiť pre vstup na moje pracovisko, ale odomkla som tie malé vedľa, ktorými vchádzam do svojej kancelárie vždy pred začiatkom prevádzkového času. Okamžite som zaregistrovala, že všetko je v poriadku, kvety vďaka kolegyni, ktorá ich zalievala, prežili moju neprítomnosť, klimatizácia fungovala, tak isto ako aj ostatná technika v kancelárii. Videotelefónom som ohlásila na sekretariáte svoj návrat z dovolenky. Chcela som pozdraviť riaditeľku osobne, bola však zaneprázdnená návštevou pracovníkov lekárskych knižníc z Portugalska a Španielska a prípravou recipročnej návštevy našich knihovníkov. Stretnutie so zahraničnými kolegami, na ktorom sa mám tiež zúčastniť, bude o trinástej hodine v malej zasadačke, ktorá je súčasťou študijného a spoločenského centra pracovníkov lekárskych knižníc z celého Slovenska. Centrum je situované na najvyššom poschodí našej knižnice a má veľkú terasu s nádherným výhľadom na hrad, staré mesto a Dunaj. Zaznamenala som si termín do elektronického diára s príkazom pripomenúť stretnutie 15 minút pred jeho začiatkom. Potom som zadala ďalší príkaz počítaču - pripraviť na stretnutie materiály, ktoré by mohli zahraničných kolegov zaujímať a vošla som do požičovne.

Zrána nebýva návštevnosť vysoká, ale keďže ministerstvo po rekonštrukcii budovy, jej zariadení, vybavení špičkovou technikou, rozšírení pracovných miest a pri morálnom aj finančnom ocenení knižnično - informačných pracovníkov, trvalo na rozšírení prevádzkového času, poskytujeme služby 90 hodín týždenne (pondelok až piatok 7.00 - 21.00 hod., v sobotu a nedeľu 9.00 - 19.00 hod.). Dnes ráno, pred ôsmou hodinou, z celkového počtu 12 používateľských pracovných staníc boli obsadené len štyri, pri výpožičnom pulte tiež nebol nával. Všetko stíhala jedna pracovníčka, ktorá práve z minivýťahu vyberala objednanú literatúru zo skladov, umiestnených na štyroch suterénnych podlažiach. Skladové priestory sa zo začiatku javili ako postačujúce, ale niekoľkonásobne vyšší prídel financií na nákup literatúry z ministerstva, ako aj výmena so zahraničnými partnermi spôsobili, že sa pomerne rýchlo zaplnili a situáciu sme museli riešiť depozitným skladom na okraji mesta. Tu sme odsunuli staršiu a menej využívanú literatúru a multiplikáty. Čakacie doby zo strany používateľov na túto literatúru sú dlhšie, žiadanky sú však vybavované denne. Literatúru vyžiadanú zo skladov priamo v budove obdrží používateľ do 15 minút, spravidla však ešte v kratšom termíne, vzhľadom na vybavenie pracoviska špičkovou technikou, perfektnú organizáciu práce a systematické uloženie fondu.

Druhá pracovníčka pomáhala dvom študentom pri rešeršovaní a výbere literatúry. Vo voľnom výbere sa pohybovalo asi desať návštevníkov, niektorí hľadali literatúru v regáloch, iní si ju prezerali a listovali pri stolíkoch.

Točitým schodiskom v prostriedku miestnosti som vyšla na prvé poschodie do všeobecnej študovne, potom do študovne periodík, multimediálnej a internetovej študovne. Pokračovala som znovu schodiskom na druhé poschodie do bibliograficko - rešeršného oddelenia, pozdravila som kolegyne a nazrela do bibliografickej študovne a študovne Depozitného strediska SZO. Všetky študovne boli poloprázdne, ale vedela som, že prvý nápor návštevníkov tu, aj v požičovni začne zhruba o hodinu a potom sa znovu niekoľkokrát cez deň zopakuje. Pružný pracovný čas a primerané finančné ocenenie pracovníkov umožňuje vedeniu organizovať služby efektívne. Vychádza sa z výsledkov prieskumu návštevnosti v jednotlivých dňoch v týždni ale aj počas každej prevádzkovej hodiny počas dňa.

&#Pokračovala som schodiskom na tretie poschodie, aby som pozdravila kolegyne z oddelenia akvizície a spracovania fondov a z oddelenia správy informačného systému. Za tým istým účelom som vyšla na štvrté poschodie, tu je okrem riaditeľstva umiestnené hospodársko - technické oddelenie a oddelenie metodiky so študovňou knihovníckej literatúry.

Dolu som už išla služobným výťahom. Vošla som do kancelárie a hneď som si sadla k počítaču vyselektovať pripravené materiály. Môj kolega počítač už bol s prácou hotový, na obrazovke bola len ikona šetriaceho programu - usmiaty človiečik podávajúci ruku počítaču. Ako vždy som ho pochválila, stlačila "enter" a pozrela cez okno do parku. Vtedy som sa prebudila.

Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som si uvedomila, že všetko sa mi iba snívalo. Ten sen však bol natoľko živý, že som mala stále v pamäti jeho jednotlivé detaily, vrátané tvárí návštevníkov, zariadenia používateľských priestorov a kancelárií, až po oblečenie mojich kolegýň a farbu ich rúžu. To, že som si všetko do detailov pamätala bolo pravdepodobne spôsobené tým, že môj prvý pohľad po prebudení smeroval k oknu. Hovorí sa, že keď sa ráno po prebudení pozrieme von oknom, svoje sny si zapamätáme.

&#Pomaly som si začala uvedomovať tvrdú realitu. To, že vonku lialo ako z krhly, znamenalo, že cesta do práce mi namiesto obvyklej trištvrte hodiny bude trvať najmenej hodinu. Nebudem pomaly kráčať v slnečnom jesennom ráne na moje vysnívané pracovisko, ale pod dáždnikom, ktorým bude lomcovať vietor, budem čakať na prechode pre chodcov kým konečne naskočí zelená. Celou silou potlačím ťažkú drevenú bránu, hlúčikmi študentov vo vestibule sa budem predierať doprava, na koniec tmavej studenej chodby a odomknem ošarpané dvere do mojej "kutice". Má 1,9 x 3,6 a okno situované do rušnej križovatky, ktoré ako keby tam ani nebolo, aj tak sa musí celý deň svietiť. Potom ohlásim na riaditeľstve nástup z dovolenky. Medzi pokusmi dovolať sa preventívne "zapnem" pozitívne myslenie: nič závažné sa počas mojej neprítomnosti neprihodilo: všetky počítače fungujú, systém nám nevypadáva, nevytopilo nás ani zvonku ani z pracovísk nad nami, všetci sú práceschopní, nik nedáva výpoveď a podobne. Potom sa už pôjdem zvítať s kolegyňami.