“Pohybujeme sa už jednou nohou v 21. storočí, v ktorom je kladený čím väčší dôraz na schopnosť flexibility. Kritérium toho, čo človek pozná a vie, je čím ďalej viac závislé na jeho schopnosti stále znovu sa učiť a preškoľovať. To klasické vzdelanie je síce pekné a závidíme niekomu, že vie latinsky, grécky..., ale nie je to tá vzdelanosť budúceho storočia, kde bude väčší dôraz kladený nie na to, čo viem, ale na to, či som schopný učiť sa niečomu novému. Pretože bude viac a viac potrebná flexibilita v myslení, flexibilita v pohybe.”

Andrew Lass

Súčasná spoločnosť je charakterizovaná prudkým rozvojom informačných technológií a prostredím, ktoré je presýtené informáciami. Rozširujú sa možnosti on-line prístupu k informačným databázam a primárnym dokumentom, v celosvetovom kontexte rastie ponuka služieb na dodávanie elektronických dokumentov, výrazne sa rozširuje ponuka služieb a zdrojov pre koncových používateľov v prostredí internetu. Predpokladá sa, že hybnou silou vývoja spoločnosti tohto tisícročia budú práve poznatky, informácie sa menia na kapitál.

Akademická knižnica sa vďaka počítačovým a komunikačným technológiám stáva významným a neoddeliteľným miestom sprístupňovania, zdieľania a navigácie k rôznym informačným zdrojom. Používateľskú klientelu akademických knižníc tvoria prevažne študenti (rádovo tisícky), mnohokrát s veľmi malými vedomosťami a zručnosťami, ktoré by im umožnili efektívne pracovať s informáciami. Niekedy ku štúdiu postačovali len prednášky či skriptá, ktorých bolo v knižniciach relatívne dostatok, študenti neboli nútení využívať iné informačné zdroje. Charakter výučby sa však mení, zvyšujú sa nároky na odborný profil absolventov vysokých škôl, ktorí by vo svojej profesii mali zaujímať rovnocenné miesto s odborníkmi prinajmenšom v rámci krajín EÚ. Je mnoho pedagógov, ktorí vedú študentov k práci s informáciami, vyžadujú, aby študovali z rôznych informačných prameňov a dokázali si ich nájsť či už v knižnici, v počítačovej sieti alebo kdekoľvek inde. Sú aj takí učitelia, ktorí vyhľadávajú knihovníka, aby sa podieľal na výučbe. Určitý posun možno zaznamenať i v postojoch akademických funkcionárov, ktorí začínajú tieto aktivity prijímať a niekde i podporovať. Dôležitými skutočnosťami, ktoré vedú k týmto zmenám sú trendy naštartované vo vládnych dokumentoch týkajúcich sa novej koncepcie vzdelávania a rozvoja vysokých škôl, v ktorých sú uvedené okrem iného i prístupy k informačným zdrojom, ich dostupnosti k informačným technológiám vo vzťahu k vzdelávaniu a iné.

Doteraz výchova našich používateľov fungovala viac-menej na báze inštruktáží a odborných konzultácií. Táto forma by sa postupne mala stať doplnkovou a mala by nadväzovať na systematickú informačnú výchovu. Tak ale, ako na jednej strane existuje v knižnici reálna nutnosť “učenia” (výchovy) používateľa, na strane druhej, vzhľadom na všetky prebiehajúce zmeny a kladené nároky, logicky vystupuje pred knižnicu ako organizáciu do popredia problém vlastného “učenia sa”. Podstatnou charakteristickou črtou problému je vôľa a ochota k zmene, teda pohotovosť organizácie aktivizovať svojich pracovníkov. V tejto súvislosti ide o dva zásadné prvky, a to o kultúru organizácie, ktorá nazerá na ľudí ako na nezastupiteľné činitele zmeny (bez ohľadu na ich momentálnu úroveň) a pružnosť organizačnej štruktúry dovoľujúcu efektívne vytváranie tímov pre špeciálne úlohy, konkrétne pre realizáciu informačnej výchovy napr. vo forme seminárov, kurzov a pod.

V í z i a ...

• aktívna spolupráca knihovníka s používateľom/pedagógom

• vytváranie osnov informačnej výchovy pre jednotlivé vedné odbory

R e a l i t a ...

Informačnou výchovou v knižniciach, vrátane tej našej, sa zaoberajú knihovníci už veľmi dlho, i keď sa možno nenazývala týmto termínom. Aktivity knihovníkov sú rozdielne čo do obsahu i rozsahu, a tiež čo do kvality. V najväčšej miere sú zastúpené jednorazové prednášky, či inštruktáže, organizujú sa rôzne kurzy a semináre. Na niektorých vysokých školách sú knihovníci pozývaní k výučbe v rámci odborného predmetu. Výnimočne majú samostatný predmet zaradený do osnov štúdia. O tomto “výnimočnom” spôsobe si myslíme, dokonca sme presvedčení, že je to tá správna a jediná cesta ktorou by sa mala uberať informačná výchova na vysokých školách. Inak povedané, je to cesta, ktorá vedie okrem iného k lepšiemu postaveniu knihovníka na vysokej škole, cesta, ktorá umožňuje, aby knihovník, ktorý sa podieľa na pedagogickej činnosti sa stal členom akademickej obce.

V súčasnosti sa mnohí knihovníci akademických knižníc zaoberajú informačnou výchovou väčšinou nad rámec svojich pracovných povinností, nakoľko v myslení nezainteresovaných (mnohokrát na škodu veci) je knižnica ešte stále tou inštitúciou, ktorá “len nakupuje, požičiava a uchováva knihy a časopisy”. Knižnica ešte stále nie je vnímaná ako informačné a vzdelávacie centrum. Na druhej strane i my knihovníci sa nevieme často odpútať od svojej tradičnej práce a myslenia, čo spôsobuje do značnej miery ťažkopádnosť a neprispôsobivosť k novým trendom a požiadavkám. Ak by sme chceli použiť modernejšiu terminológiu, povedali by sme, že mnohí z nás nie sú flexibilní. A to je práve podstata problému “Akademická knižnica – učiaca (sa) organizácia”.

• školiaci tím

1. Vyhľadávanie v online katalógu Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach (praktická ukážka inštruktáže v programe Lotus SreenCam)
2. Domovská stránka WWW Univerzitnej knižnice UPJŠ v Košiciach
3. Práca s databázami prístupnými v Univerzitnej knižnici UPJŠ v Košiciach (CCoD, Medline, BiblioMedica, ...)
4. Medziknižničná výpožičná služba (zadávanie požiadaviek, bibliografické citácie, ...)
5. Evidencia publikačnej činnosti zamestnancov UPJŠ v Košiciach vrátane vyhľadávania v online katalógu EPCA

Prvým krokom je vytvorenie vhodného prostredia, druhým sprostredkovanie istého správania sa, ktoré je viditeľné i pre používateľov knižnice a tretím krokom by mala byť podpora zameraná na zlepšenie komunikačných zručností, ľudského prístupu a pod.

Medzi konkrétne znaky učiacej sa organizácie je možné zaradiť spoločnú víziu, ktorú zdieľajú všetci zamestnanci knižnice, tímovú prácu a tímové učenie sa, osobné zdokonaľovanie každého jednotlivca tak, aby sa vytvoril model, v ktorom dôležitú úlohu zohráva snaha získavať potrebné informácie, potreba samostatne sa rozhodovať, neustále sledovať výsledky týchto rozhodnutí a učiť sa zo skúseností.

So zmenami v knižniciach sa často spája vypracovanie strategického plánu, v ktorom sa konkretizuje vízia a poslanie knižnice. V súlade s týmto plánom musí byť aj riadenie a rozvoj ľudských zdrojov realizované podľa merateľných cieľov. Zamestnanci by nemali chápať svoju pracovnú pozíciu izolovane, ale mali by si uvedomiť svoje miesto v nadväznosti na celý proces a napĺňanie cieľov organizácie. Riadiaci pracovníci by sa mali snažiť pochopiť postoj zamestnancov a vhodnou formou im vysvetliť, akú úlohu môžu zohrať pri realizácii strategických zámerov knižnice.

O tom aká je skutočná kultúra v našich knižniciach, vieme iba veľmi málo. Mnohí riadiaci pracovníci ani nevedia, aké sú skutočné hodnoty a postoje zamestnancov. V organizáciách iného charakteru ako je knižnica (väčšinou ide o obchodné firmy) sa objavujú trendy využívať poradenské a konzultačné firmy na získanie identifikácie kultúry organizácie. Aby sa zmeny, ich riadenie a realizácia mohli uskutočňovať aj v knižniciach, bude nevyhnutné definovať zoznam nepísaných pravidiel a noriem, ktoré sú vžité zamestnancom a zistením príčin, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú.

Kľúčovými znalosťami, o ktorých sa nielen píše, v súvislosti s informačným vekom, ale ktoré sa pri každodennej práci od informačných pracovníkov očakávajú sú napr. adaptibilita, komunikačné schopnosti, kreativita, zmysel pre tímovú prácu, jazykové znalosti a pod. Ide o zaškolenie aj v takých oblastiach, akými sú sociálna komunikácia v knižniciach, nácvik asertívneho chovania, oboznámenie sa s legislatívou a praxou knižníc EÚ, anglická konverzácia pre pracovníkov v službách a pod. Postupne sa objavujú (a dovolíme si povedať, že mnohí sú aj tu medzi nami) odborníci na danú problematiku aj v knihovníctve, ktorí majú prezentačné a komunikačné schopnosti, aktívne vystupovanie na verejnosti a niektorí z nich sú schopní naučiť druhého to, čo sa sami postupne naučili a čo vedia.

Keď sa pozrieme smerom dozadu, ako knihovníci sme absolvovali množstvo odborných a špecializovaných kurzov a v posledných dvoch rokoch aj kurzy dištančného vzdelávania pre knihovníkov. Napr. v prípade odborných kurzov to boli kurzy zamerané na výpočtovú techniku (Windows, Excel, Word, Outlook, internet, ...), špecializované kurzy na prácu so systémom ALEPH a Rapid Library, na používanie medzinárodných štandardov UNIMARC, AACR2 a pod. V prípade dištančného vzdelávania pre knihovníkov pre zaujímavosť uvedieme, že z počtu 30 odborných pracovníkov našej knižnice sa kurzov zúčastnilo 12 ľudí. Účasťou na týchto vzdelávacích kurzoch sme sledovali cieľ: zabezpečenie flexibility, zvýšenie odbornosti a zlepšenie kvality poskytovaných knižničných služieb.

P e r s p e k t í v a ...

Z doteraz uvedeného vyplýva, že v učiacej/učiacej sa organizácii musí zákonite prebehnúť množstvo systematických zmien. Naša knižnica sa o to pokúsila vypracovaním Strategického plánu knižnice na roky 2001-2003 (http://library.upjs.sk). Jednou zo strategických oblastí je i oblasť ľudských zdrojov. Túto oblasť podrobne analyzuje SWOT analýza (viď príloha č. 1), ktorá skúmala vnútorné a vonkajšie prostredie knižnice. V rámci vnútorného prostredia išlo o zmapovanie silných a slabých stránok a v rámci vonkajšieho prostredia išlo o príležitosti a riziká. Ďalším krokom bolo vytýčenie hlavných cieľov (viď príloha č. 2) a oboznámenie nadriadených s týmto závažným dokumentom.

• vypracovanie strednodobého plánu a akčného plánu na najbližší rok
• “lobovanie” medzi akademickými funkcionármi za prijatie a podporovanie strategických zámerov knižnice
• vypracovanie projektu: Školiaca miestnosť
• 1. stupeň informačnej výchovy: jednorazové inštruktáže k vyššie uvedeným odborným témam
• predloženie koncepčného zámeru na zaradenie informačnej výchovy do pedagogického procesu na lekárskej fakulte a jeho schválenie.

Podarilo sa nám vypracovať projekt školiacej miestnosti, ktorý sme predložili Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúre KEGA prostred- níctvom našej univerzity pod názvom: Multifunkčná počítačová učebňa a verejne prístupné stanice pre prístup k internetu, lokálnym a externým elektronickým informačným zdrojom, s väzbou na vzdelávanie používateľov za účelom osvojenia si návykov a zručností pri ich používaní. Podpora nových služieb pre používateľov.

Príloha č. 2

1. Dbať na kvalifikačný rast zamestnancov v súlade s pripravovanou legislatívou o ďalšom vzdelávaní knihovníkov.
2. V oblasti rozvoja ľudských zdrojov presadzovať u manažmentu univerzity smerovanie k tzv. “learning organisation”, tj. “učiacej sa organizácii”, ktorá pre svojich zamestnancov vytvorí všetky podmienky pre to, aby sa mohli učiť všade a permanentne.
3. Zabezpečiť podľa potrieb/požiadaviek zamestnancov a ponuky trhu odbornú literatúru pre praktické využitie i vzdelávanie knihovníkov a IT špecialistov, v každom prípade normy, štandardy a príručky pre účely unifikácie spracovania dokumentov.
4. Podporovať aktívnu účasť zamestnancov na vybraných/vytipovaných odborných podujatiach prezentovaním výsledkov práce knižnice alebo vlastnej odbornej práce.
5. Využívať odborné vzdelávacie aktivity v rámci národných i medzinárodných projektov (v súčasnosti TEMPUS/PHARE, Open Society Institute a pod.).
6. Pri prijímaní nových zamestnancov uprednostňovať uchádzačov flexibilných, s jazykovými znalosťami, zručnosťami v oblasti IT a so záujmom o ďalšie vzdelávanie sa.
7. Predkladať požiadavky na pracovné miesta resp. zvýšenie miezd podľa návrhu riaditeľa UK prorektorom vyčleneným pre UK vedeniu Univerzity resp. mzdovej komisii kvestora, pričom členom tejto komisie by mal byť riaditeľ každého celouniverzitného pracoviska (ak je vôbec takáto komisia nutná).
8. Presadzovať zlepšenie platových pomerov a mzdového ohodnotenia zamestnancov UK a poukázaním na meniace sa poslanie a prostredie knižnice, nevyhnutnú flexibilitu jej zamestnancov, potrebu ich permanentného preškoľovania, zvyšujúci sa dopyt po službách, kumulatívnosť prác a uvedenie nových služieb do praxe.
9. Pri adekvátnych organizačných, technických, priestorových a finančných podmienkach hľadať možnosti postupnej centralizácie spracovateľských procesov na jednom mieste pre dosiahnutie ekonomickej efektívnosti a kvality spracovania dokumentov (klasifikácie, katalogizácie všetkých typov dokumentov).
10. Postupným odbúravaním administratívnych činností a automatizáciou knižničných činností hľadať možnosti mzdových úspor zamestnávaním menej kvalifikovaných zamestnancov, študentov, pracovníkov na znížené úväzky a pod.
11. Pripravovať podmienky pre existenciu tzv. “subject librarians” , t.j. odborníkov z jednotlivých vedných odborov so znalosťami IT schopných vyhľadávať, selektovať, a triediť informácie príslušného vedeného odboru v klasickej a elektronickej forme a poskytovať špecializované referenčné a informačné služby.