PhDr. Dušan Lechner, PhDr. Dagmar Kleinová

Keď nás organizátori slávnostnej konferencie pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenskej lekárskej knižnice oslovili s požiadavkou pripraviť príspevok o poskytovaní informačných služieb pre medicínu v Univerzitnej knižnici v Bratislave, popri pocte, ktorú sme neskrývane vnímali, boli sme presvedčení, že celý problém ani problém nie je. Ale... Ukázalo sa, že zabúdame na to sokratovské Scio nihil scire. V tomto prípade čím viac sme sa snažili veci si usporiadať, zosystemizovať, tým viac otázok a otáznikov pred nami stálo. Predovšetkým otázka, ktorú nikto nikdy neformuloval - vyjadrená názvom nášho príspevku. Ukázalo sa, že takto formulovaný pohľad na služby našej knižnice je vlastne tabu a vyrovnať sa s ním znamená širšie koncipovaný pohľad.

Hneď v úvode je nevyhnutné konštatovať, že nastolená problematika je v našom príspevku spracovaná na úrovni akejsi predprahovej štúdie. Vychádzame zo snahy poukázať na bazálne otázky sledovanej problematiky v dvoch rovinách. V prvej sa venujeme historickej spätosti našej knižnice s poskytovaním knižnično-informačných služieb pre medicínu v historickom kontexte ich vývoja, druhá časť s logickou nadväznosťou mapuje tieto služby poskytované v súčasnosti, dnes, v reálnom čase.

Univerzitná knižnica v Bratislava pri svojom vzniku roku 1919, dostala do vienka fondy starších inštitúcií. Zrušenej Alžbetínskej univerzity, skladajúce sa najmä z knižnice bývalej kráľovskej právnickej akadémie, jezuitskej knižnice a fondu bratislavskej Mestskej knižnice. Toto uvádzame preto, aby sme upozornili, že základ prvej slovenskej vedeckej knižnice sa zdá byť veľmi sporý na literatúru pre reálne odborné využitie v oblasti medicíny. Výnimku tvorí vari len fakt o doteraz neanalyzovanej zmienke, že sa vo fonde nachádzalo aj 3000 zväzkov medicínskej literatúry, čo bolo približne 5 % celého fondu. Z pohľadu nášho záujmu neboli fondy hodnotené a tak nemôžeme pregnantne vysloviť žiadne závery o úrovni tejto časti fondu, ktoré by vyvracali názor uvedený v predchádzajúcej vete. Akýmsi otáznikom a ideovou základňou pre budúce heuristické bádanie je skutočnosť, že 14. apríla 1918 bola zriadená, síce nikdy nefungujúca, Lekárska fakulta Alžbetínskej univerzity. Z historickej skúsenosti vieme, že možno predpokladať, že ak sa plánovalo so zriadením lekárskej fakulty, muselo sa to odraziť i na formovaní fondu knižnice univerzity. Je predpoklad, že akýsi reálne časový aktuálny fond lekárskej literatúry v uvádzanej trojtisícovej časti bol. Nasledujúce roky nás však v tomto smere trochu zvádzajú ku skepse, lebo celý ďalší vývin je dosť strohý k tvorbe aktívne budovanej zbierky medicínskej literatúry.

Koncepcia budovania fondov Univerzitnej knižnice v Bratislave bola pevne spätá s potrebami Univerzity Komenského, hoci "de jure" knižnica nikdy nebola jej inštitútom. Prvý riaditeľ knižnice dr. Jan Emler si z Prahy priviezol skúsenosti z tamojšej knižnice Univerzity Karlovy. Často mu vyčítaný utilitarizmus v riadiacej práci sa s odstupom času ukázal ako veľmi progresívny, preto môže trochu zarážať vývoj vzťahu k používateľom z okruhu lekárov. Emler sa akvizične opieral o myšlienku "vedeckej všestrannosti", aby knižnica slúžila všetkým vedeckým a študijným potrebám univerzity. Potreby novej Lekárskej fakulty, ktorá vznikla ako prvá fakulta, neboli v rannom štádiu obchádzané. V Emlerových smeroch akvizičnej politiky, má literatúra pre lekárov svoje miesto. Tradícia poznania budovania takýchto fondov v pražskej "univerzitce" ho museli stimulovať. Faktom je, že udalosti a trendy mali trochu iný pohyb. V realizácii uvedených zámerov je veľa nejasností, hoci ako sa zdá, boli výsledkom veľmi dobre premyslenej a strategicky veriovanej praxe. Už roku 1925 Emler pred vedeckou obcou konštatuje: "pomerne najskôr vybudované bolo oddelenie literatúry lekárskej". Stojí za zamyslenie, že o takomto oddelení sa v dejinách univerzitnej knižnice vlastne zatiaľ nič nedozvieme. Ani autori tohoto príspevku nepredpokladali, že na podobný fenomén narazia a tak túto realitu nechávajú otvorenú. Pre danú problematiku to však môže byť kľúčové poznanie. Je objektívny predpoklad, že po archívnom výskume sa objasní širšia koncepcia budovania systému poskytovania knižnično-informačných služieb pre "lekárov" v prvopočiatkoch kladenia základov slovenského vedeckého knihovníctva.

Dejinný prieskum ukazuje, že Univerzitná knižnica v Bratislave sama, v konečnom dôsledku udalosťami a politickým utilitarizmom zameraná najmä na spoločenskovednú literatúru a neskôr koncepčne riešená ako národná knižnica, pociťovala nevyhnutnosť aktivizovať sa aj v oblasti informačných potrieb lekárov a medicínskych povolaní ako celku. Od začiatku bola v spojení s budovanými seminárnymi a ústavnými knižnicami a všetkým čo sa pre osoh lekárov a medikov dialo. Zabezpečenie literatúry a podmienok pre štúdium lekárov, predovšetkým pôsobiacich v úlohe vysokoškolských učiteľov fakulty a medikov bolo významnou úlohou celého vedenia univerzity a spolupráca s Univerzitnou knižnicou je nesporná. Odstupujúci rektor prof. Dr. Augustín Ráth 7. decembra 1922 už konštatuje, že na lekárskej fakulte sa zriadilo 16 knižníc ústavných a klinických a 1 knižnica fakultná. Spolu to bol fond 7810 zväzkov "z toho jest 503 svazků slovenských a českých, 6595 svazků německých, 269 maďarských, 321 francouzských, 86 anglických a 36 jiných". Zatiaľ nemáme priame dôkazy potvrdzujúce naše predpoklady o účasti univerzitnej knižnice na tomto určite pozoruhodnom pohybe, môžeme sa však bez väčších pochybností domnievať, že Emler so svojimi spolupracovníkmi pomáhali vzniku systému lekárskych knižníc na univerzite. K presvedčeniu nás vedie najmä poznanie Emlerových stratégií postavených na znalosti organizácie takýchto inštitúcií inde v Európe, najmä v Prahe, Paríži a Viedni.

Budovanie fondov pre informačné potreby medicíny v našej knižnici nikdy nedosiahli stupeň bežný v iných univerzitných knižniciach. Problém vlastne bol založený hneď v počiatkoch existencie Univerzitnej knižnice v Bratislave. S uvedenou skutočnosťou sa knižnica vyrovnala formou aktívnej spolupráce so vznikajúcimi knižnicami, ako sme to uviedli vyššie. Silná absencia poskytovania knižničných služieb z oblastí medicíny je jedným z paradoxov inak moderne chápanej knižničnej inštitúcie. Ako ukážeme neskôr, uvedomovali si to zrejme aj vedúci pracovníci knižnice.

Univerzitná knižnica akvizične aktívne predsa len aspoň sčasti dopĺňala fondy dokumentami z medicínskych vied. Od roku 1920 sa do knižnice dostávajú anglické lekárske knihy cez, dnes by sme povedali, nadačnú organizáciu Universities´Library for Central Europe. Dôležitou etapou rozvoja slovenského vedeckého knihovníctva je zapojenie sa do medzinárodnej výmeny publikácií. Bola to práve medicínska literatúra, a to nielen pre fondy knižnice, ale aj pre lekárske knižnice na fakulte, klinikách a ústavoch, ktorá sa stala najviac vymieňaným "artiklom" s celým radom významných lekárskych vedeckých ústavov, korporácií a vydavateľstiev vo svete. Nosným prvkom medzinárodnej výmeny boli Bratislavské lekárske listy, za ktoré sa získavali štyri lekárske revue, a ako píše Emler "okrem toho za ne prichádzajú ďalšie revue tiež lekárskej fakulte samotnej..." Bratislavské lekárske listy Univerzitná knižnica v Bratislave vymieňa so zahraničnými partnermi kontinuálne už 82 rokov do dnes. Orientácia knižnice na budovanie inštitúcie ako národnej knižnice a zrejmý nedostatok síl konštituovať knižnicu v celom spektre informačných potrieb exteriéru vedeckej komunity, len prehlbovali zrejmý nedostatok v plnení úloh pre medicínu. Parabola mostu času nám umožňuje preklenúť štvrťstoročie, v ktorom Univerzitná knižnica v Bratislave zotrvávala na základoch položených začiatkom dvadsiatych rokov dnes už minulého storočia. V sledovanej problematike nedochádza v tomto období k zmene východísk. Vari len narastajúci paradox malej potenciálnosti služieb medicínskym pracovníkom vzrastá. Vedenie knižnice túto realitu podľa strohých, ale pomerne jednoznačných náznakov vníma mimoriadne citlivo. Dnes ešte nevieme rekonštruovať celý proces intenzity tlaku a váhy rešpektu názorov knižnice na neštandardnú situáciu v absencii špecializovaného informačného pracoviska pre oblasť medicíny. Je zrejmé, že tu taký proces dlhodobo pôsobil a vyvrcholil listom prvého povojnového riaditeľa knižnice, neskoršieho akademika SAV, Dr. Igora Hrušovského. Ten 27. apríla 1946 v liste 450/46 píše dekanovi Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity prof. Dr. Jaroslavovi Sumbalovi: "Riaditeľstvo Knižnice Slovenskej univerzity dovoľuje si Vám predložiť na uváženie návrh, či by nebolo účelné pomýšľať na zriadenie osobitnej ústrednej lekárskej knižnice analogicky ako bola vybudovaná knižnica Vysokej školy technickej. Základný súbor by mohla tvoriť skromná kolekcia terajšej nedostatočnej Knižnice lekárskej fakulty. Odvolávam sa v tejto súvislosti na náš rozhovor vo vlaku dňa 23.4. t.r.. Dovoľujem si vyzdvihnúť, že organizovanie vedeckých knižníc vo všetkých pokročilých krajinách uberá sa v tom smere, že sa zakladajú a budujú odborné knižnice vedecké, napr. ústredné knižnice technické, lekárske, prírodovedné a pod. Bolo by to výhodné nielen pre vedeckých pracovníkov z lekárskeho odboru a pre medikov, lež aj pre Univerzitnú knižnicu, keďže z roka na rok pribúda vysokých škôl a návštevníkov a čitárne KSU nestačia už dávno pojať všetkých návštevníkov, a keďže z nákupnej dotácie nemožno si zadovážiť dostatočné množstvo hodnotnej lekárskej literatúry. Slovom, zriadenie ústrednej lekárskej knižnice s čitárňou pre vedeckých pracovníkov a s primerane väčšou miestnosťou pre medikov s niekoľkými skladištnými a úradnými lokalitami s jednej strany poslúžilo by rozkvetu lekárskeho štúdia a s druhej strany znamenalo by čiastočné odbremenenie Univerzitnej knižnice."

V dejinách oboch našich inštitúcií nachádzame ešte jeden spoločný vývinový bod. 1. januára 1960 bola Ústredná lekárska knižnica po hospodárskej stránke pričlenená k Univerzitnej knižnici v Bratislave. Spolu s ďalšími špecializovanými vedeckými knižnicami Slovenskou pedagogickou knižnicou, Ústrednou ekonomickou knižnicou, Ústrednou pôdohospodársku knižnicou v Nitre a Štátnou vedeckou knižnicou vo Zvolene. Vytvoril sa "konglomerát" tzv. doplnkových knižníc Univerzitnej knižnice v Bratislave. Tento model bol prevzatý zo systému riadenia múzeí a galérií. Bez komentára sa dá len konštatovať, že už 1. januára 1961 Ústredná lekárska knižnica je opäť samostatnou inštitúciou.

V nasledujúcom období sa Univerzitná knižnica v Bratislave v rámci rozdelenia okruhov pôsobnosti venuje aktívne službám pre medicínske odbory len v nadstavbových produktoch. Poslaním knižnice bolo vždy uspokojovať informačné potreby všetkých čitateľov. Dôraz sa ale kládol na knižničné služby pre čitateľov z oblasti vedy, odbornej praxe a vzdelávania.

Cirkulačná výpožičná služby sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave rozvíjala od polovice 70. rokov. Bola vždy určená inštitucionálnym používateľom a to nielen bratislavským, ale aj mimobratislavským. Do cirkulácie sa vždy zaraďovali periodiká s univerzálnym, resp. nadodborovým záberom. O využívanie cirkulačnej výpožičnej služby je v súčasnosti malý záujem, a to nielen zo strany zdravotníckych inštitúcií. V posledných rokoch len jedna zdravotnícka knižnica sa zapojila do tejto služby, konkrétne na dve série Current Contens. Spôsobili to predovšetkým nové informačné služby, ako napr. dostupnosť periodík v elektronickej podobe buď na CD-ROM alebo na internete, ale aj stále rozsiahlejšie využívanie služieb typu document delivery.

Informačné služby, ktoré poskytuje knižnica pre všetky odbory, vrátane medicínskych, zabezpečuje bibliografická študovňa s bohatou zbierkou sekundárnych prameňov. Činnosť tejto študovne sa koncipovala ako poradenská služba vyššieho typu s individuálnym prístupom k používateľovi. Univerzitná knižnica v Bratislave celé desaťročia priebežne dopĺňa fond najmä európskych národných bibliografií a iných sekundárnych prameňov. V študovni sa koncentrujú sekundárne pramene ako sú citačné registre, špeciálne, tematické a personálne bibliografie, biografické slovníky a adresáre a iné informačné príručky. Už od začiatku sa intenzívne využívali najmä série svetového registra vedeckých citácií.  Od polovice osemdesiatych rokov knižnica, ako jediný "majiteľ" kompletného Science Citation Index v bývalom Československu dáva lekárskej verejnosti možnosť plne využívať uvedený informačný prameň. Samozrejme v rámci prienikových profilových odborov knižnica buduje veľmi atraktívnu zbierku takýchto informačných prameňov. V Univerzitnej knižnici v Bratislave sa sprístupňuje okrem Science Citation Index aj Social Science Citation Index a Art and humanities Citation Index. V roku 1987 získala knižnica kumulácie od roku 1945. Spočiatku sa využívali citačné registre najmä na deklarovanie úspešnosti vedeckej práce jednotlivých vedcov v SR. Táto etapa ustupuje a etabluje sa štandardné využívanie bázy ako uznávaného informačného prameňa pre vedecký výskum. Knižnica má vo svojom fonde aj iné svetové databázy, ktoré využívajú predovšetkým zdravotníci a prírodovedci, a to Biological Abstracts (od roku 1993), Psyclic - medzinárodná bibliografická databáza s abstraktami od roku 1974 a Psyndex - nemecká bibliografická báza z psychologických a príbuzných vied (od roku 1991). Veľmi obľúbeným informačným prameňom je vydavateľská báza BOOK FIND, alebo do roku 1999 to bola báza Books in print with Book Reviews.

Zmeny v knižničných a informačných službách v Univerzitnej knižnici v Bratislave ovplyvnil najmä nástup nových technológií. Sú to služby typu document delivery poskytované agentúrami alebo databázovými centrami, ktoré sprístupňujú bibliografické a plnotextové databázy prostredníctvom internetu, alebo na CD ROM a služby sprístupňovania elektronických verzií periodík na nakladateľských serveroch. V multimediálnom kabinete knižnice sú čitateľom k dispozícii napr. databázy EBSCO a ProQuest, prístup do elektronických verzií viacerých periodík, vrátane vstupu do vedeckých časopisov vydavateľstva Springer ako i ďalšie databázy prienikových odborov a všeobecného zamerania.

Univerzitná knižnica v Bratislave je na základe zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach pracoviskom medziknižničnej výpožičnej služby a národným ústredím medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby v Slovenskej republike. Medziknižničné služby vykonáva knižnica viac ako 55 rokov a jej najčastejšími používateľmi sú práve zdravotnícke knižnice a ich používatelia - lekári. Aj výpožičky zo zahraničia realizuje pre Slovenskú lekársku knižnicu a jej používateľov výlučne Univerzitná knižnica v Bratislave. Podľa priebežných štatistík je ročne viac ako 50 % výpožičiek zo zahraničných knižníc práve z odboru medicína a príbuzných odborov.

Využívanie služby JASON umožňuje zabezpečiť úplné texty časopiseckých článkov v elektronickej podobe, najneskôr do dvoch až troch pracovných dní od zadania požiadavky priamo až na "pracovný stôl" objednávateľa prostredníctvom internetu, teda bez priamej fyzickej návštevy knižnice. Táto služba určitým spôsobom eliminuje nedostatok finančných prostriedkov na získavanie primárnych monografických a periodických dokumentov v slovenských knižniciach. Rýchlosť, spoľahlivosť a kvalita tejto služby sa nedá porovnať s  požiadavkou na kópiu dokumentu prostredníctvom medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby realizovanú klasickou poštou, ktorá trvá často krát aj niekoľko týždňov.

V roku 1998, kedy sa začala experimentálna prevádzka systému JASON v Slovenskej republike na elektronické objednávanie a dodávanie plných textov časopiseckých článkov mali podpísanú zmluvu s Univerzitnou knižnicou v Bratislave o spolupráci pri využívaní systému JASON 3 inštitúcie - knižnice, v roku 1999 mali zmluvu 2 knižnice lekárskych fakúlt a Slovenská lekárska knižnica a 11 knižníc zdravotníckych zariadení nemocníc a iných zdravotníckych inštitúcií. O rok neskôr počet knižníc nemocníc vzrástol na 14.

Možno konštatovať, že lekári, farmaceuti a ostatní vedeckí a odborní pracovníci z lekárskych povolaní nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave celý rad možností uspokojenia svojich informačných potrieb. Sú jej stálymi a vítanými návštevníkmi.