KOOPERÁCIA KNIŽNÍC
PhDr. Mária Kadnárová, Jana Kekeňáková, SlLK Bratislava
Téma kooperatívneho partnerstva v knižničnej a informačnej činnosti na jej rôznych úrovniach rezonuje v súčasnosti čoraz naliehavejšie. Vyplýva to i z nového pohľadu na činnosť knižníc, ktorý v kontexte rozvoja informačných technológií zdôrazňuje jej humanistickú podstatu sprostredkúvanú verejnosti najmä v procesoch celoživotného vzdelávania.
Slovník cudzích slov vysvetľuje kooperáciu ako :
V tomto zmysle rozvíja SlLK v rámci svojej pôsobnosti spoluprácu smerom k vonkajšiemu prostrediu tvorenému národným knižnično – informačným systémom (KIS) prípadne rôznymi medzinárodnými projektami a dovnútra smerom k sieti lekárskych knižníc (LK) či v rámci svojich odborných oddelení.
Najvýznamnejšie sa potreba spolupráce premieta do oblasti nadobúdania informačných zdrojov, čo je okrem iného dané i posunom významu akvizície elektronických informačných zdrojov v našom knižnično-informačnom prostredí. Neustále sa rozširuje ponuka a dostupnosť potrebných a žiaducich informačných zdrojov, ktoré vďaka pôsobeniu informačných technol
ógií obsahujú obrovské množstvo informácií v rôznych formách ( CD ROM technológie, priamy prístup k bázam prostredníctvom internetu ap.) To vytvára silnejúci tlak na kooperáciu knižníc v ich akvizícii, pretože vzhľadom na ich cenu sú pre väčšinu knižníc (predovšetkým tých menších) nedostupné.S výhodami konzorcionálnej licencie sa slovenské knižnice oboznámili prostredníctvom prvej lastovičky v tejto oblasti, ktorou je medzinárodný projekt eIFL Direct. Čo priniesol projekt lekárskym knižniciam, ktoré tvoria mimoriadne početnú skupinu používateľov?

Projekt eIFL Direct zároveň prispel k zisteniu, že pre efektívne využívanie elektronických informačných zdrojov je naďalej potrebné :
Ako vyplynulo z prieskumu vykonaného pre potrebu tejto prezentácie zo 47 účastníkov projektu má webové stránky 28 zariadení a z toho len 4 majú spracovanú informáciu o projekte a možnostiach jeho využitia. (obr. č.5)

Hodnotenie prínosu a efektívnosti projektu úzko súvisí so spätnou väzbou, ktorú je možné získať prostredníctvom dostupných štatistických prehľadov na adrese:
http://eadmin.epnet.com/eadmin/login.asp . Zatiaľ je táto možnosť nedostatočne využívaná napriek tomu, že umožňuje zistiť veľké množstvo údajov od počtu vstupov, vyhotovených rešerší, zobrazených záznamov až po fulltextové stránky článkov.SlLK použila túto štatistiku ako východiskovú argumentačnú bázu pri predkladaní žiadosti o vyčlenenie finančných prostriedkov na zaplatenie podielu lekárskych knižníc na r. 2001 Štátnemu fondu zdravia a MZ SR s podrobným vyhodnotením využívanosti a efektívnosti projektu v podmienkach zdravotníckych zari
adení. Dúfame, že rovnako sa nám podarí spoločne zabezpečiť kontinuálne finančné prostriedky počas ďalších dvoch rokov jeho trvania. Ako vyplýva z informácií OSI Budapešť, po roku 2003 by mohlo prísť spolu s rozšírením ponuky dostupných databáz i k zvýšeniu ročných licenčných poplatkov s garanciou ich medziročného nárastu. V prípade limitovanej finančnej podpory štátu, môže štatistika zohrať dôležitú úlohu pri rozhodovaní sa medzi viacerými ponúkanými elektronickými informačnými zdrojmi. Z tohto hľadiska sa inšpiratívnym príkladom stáva stránka Národnej knižnice ČR, ktorá je národným koordinátorom projektu v Čechách a na svojej webovej stránke pravidelne uverejňuje mesačnú štatistiku účastníckych knižníc projektu eIFL Direct. Od júna tohto roku sa funkcie národného koordinátora projektu v SR ujala Slovenská národná knižnica. Očakávame, že národný koordinátor zabezpečí vhodnú formu prístupu k požadovaným štatistickým výstupom nevyhnutným pre získavanie finančnej podpory zo strany jednotlivých rezortov.Najjednoduchším spôsobom získania informačných zdrojov je vstup do už existujúcich konzorcií. Slovenské knižnice majú možnosť vstupovať do niektorých konzorcií fungujúcich v Českej republike prostredníctvom firmy Suweco:
Vstupom do konzorcia Springer LINK získala SlLK prístup k 426-tim titulom elektronických verzií časopisov, z ktorých je 229 odborných lekárskych. Ekonomická výhodnosť je jednoznačná, ročný licenčný poplatok pre SlLK bol cca 23 tisíc Sk, ale hodnota všetkých sprístupňovaných časopisov je oveľa vyššia. Napríklad z ponúkaných 229-tich lekárskych časopisov dochádzalo do SlLK v rokoch 1991-1995 50 titulov, ktorých tlačená verzia by nás v súčasnosti stála približne 1,5 milióna korún (obr.č.6).

Okrem konzorcia Springer LINK sa knižnica zapojila i do konzorcia vydavateľstva Elsevier Science, ktoré sprístupňuje v r. 2001 394 titulov elektronických časopisov na báze tzv. krížového prístupu, ktorý umožňuje každému členovi konzorcia prístup k elektronickým verziám časopisov odoberaných ostatnými členmi konzorcia. Z celkového objemu titulov je v r. 2001 83 medicínskych, pričom do SlLK dochádzalo 21 titulov, ktorých hodnota v r. 2001 by bola približne 1 milión korún.(obr.č.7).

Na základe skúseností získaných v projekte eIFL Direct sa SlLK pokúsila o vytvorenie neformálneho združenia lekárskych knižníc s cieľom zabezpečiť nákup Current Contents (CC) ako najžiadanejšieho sekundárneho informačného prameňa. Z ankety, ktorá sa realizovala medzi odberateľmi Current Contents v auguste až septembri tohto roku vyplynulo, že LK najviac využívajú tlačenú a jednoužívateľskú disketová verziu CC/Clinical Medicine.
Súčasťou ankety sa stalo i porovnanie nahláseného odberu tohto periodika do súborných katalógov: SKP/UKB a BZČS/SlLK(obr.č.8).

O sťahovanie týždenných aktualizácií CC prostredníctvom FTP nemajú záujem kvôli nedostatku informácií a nevhodným technickým podmienkam.Online prístup ponúkaný vo forme Current Contents Conect (CCC), ktorý je z finančného hľadiska a používateľskej komfortnosti najzaujímavejšou verziou, je zatiaľ pre väčšinu súčasných odberateľov nedostupný nielen z dôvodu nedostatočného a limitovaného sieťového pripojenia
na internet, ale i neexistenciou kvalitného databázového servera s primeranou technickou a personálnou podporou potrebnou na prevádzkovanie CCC v rezorte zdravotníctva.Snahu o vytvorenie voľného konzorcia LK môžeme charakterizovať ako pokusnú sondu o záujme a pripravenosti lekárskych knižníc na takúto formu spolupráce a vytvárania konzorcionálnych vzťahov.
Napriek negatívnemu výsledku ankety deklarovali lekárske knižnice záujem o rozvoj tejto spolupráce v budúcnosti, podmienený zlepšením existujúcich techn
ických podmienok.Záverom teda môžeme konštatovať, že pre oblasť akvizície elektronických informačných zdrojov je nevyhnutná finančná podpora zo strany štátu, najmä v prípade zabezpečenia vstupu do veľkých multiodborových databáz formou národných licencií a kooperácia knižníc pri uchádzaní sa o tieto finančné prostriedky. V apríli 2001 vláda prerokovala materiál Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, kde sa v úlohe č. 2 – Zabezpečenie informačných zdrojov pre knižnice - uvádza, že v rámc
i tejto prioritnej úlohy je potrebné popri zabezpečení národných licencií umožňujúcich využívanie elektronických informačných zdrojov, iniciovať vytváranie konzorcií na ich nákup a využívanie.Výsledky programu realizovaného v ČR - Informačné zdroje pre výskum a vedu, ktorého garantom je MŠMaTV, dokazujú že, politika štátnej podpory v tejto oblasti prinesie efektívnejšie využitie centrálnych finančných zdrojov, efektívnejšiu a lacnejšiu prevádzku týchto zdrojov a podnieti aktívnu spoluprácu knižníc v tejto
oblasti.V SR sa snahy o projektové financovanie národných licencií len rozbiehajú. Zatiaľ absentuje možnosť zapojiť sa do projektov zameraných na podporu rozvoja vedy a vzdelávania s pevne stanovenými podmienkami, na základe ktorých by sa záujemcovia mohli uchádzať o finančný príspevok zo štátnych prostriedkov vyčlenených na akvizíciu elektronických informačných zdrojov.
Prvým krokom na odstránenie tohto deficitu je rozhodnutie MŠ SR o pridelení finančných prostriedkov na zakúpenie národnej licencie Web of Science pre akademické knižnice, SAV, SNK, UKB a SlLK s podmienkou podielového financovania všetkých zúčastnených rezortov.
Zostáva nám dúfať, že nezostane len pri tomto prvom kroku.