Ing. Irina Fialková, SlLK Bratislava

Aktuálne a relevantné informácie boli, sú a budú pre medicínu mimoriadne dôležité. Pod termínom medicínska informatika si však môžeme predstaviť veľké množstvo oblastí, od informácií vedeckých po informácie lekárske, od štatistického spracovania údajov po biokybernetiku. Nám knihovníkom a informačným pracovníkom sú najbližšie práve vedecké informácie.

Základnou a určujúcou charakteristikou elektronických informačných zdrojov je skutočnosť, že obsahujú informácie zaznamenané na elektronickom nosiči (pamäť počítača, disketa, CD ROM, atď.) a nie sú pre človeka bezprostredne čitateľné. Ich vnímanie a používanie je možné len pomocou technického zariadenia, t.j. počítača, ktorý ich pretransformuje do podoby textovej, obrazovej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej. Elektronické informačné zdroje je možné klasifikovať z rozličných hľadísk. Podľa spôsobu prístupu ich môžeme rozdeliť na lokálne a vzdialené. Lokálne sú tie, ktoré má knižnica k dispozícii priamo fyzicky. Patria k nim aj vlastné elektronické katalógy a databázy. Vzdialené elektronické zdroje sú dostupné prostredníctvom komunikačných technológií, najtypickejším príkladom sú informácie získavané prostredníctvom internetu. Ale vzdialeným informačným zdrojom môže byť napríklad aj katalóg knižnice prístupný prostredníctvom modemu po bežnej telefónnej linke. Elektronické zdroje môže knižnica získavať, ale aj sama vytvárať.

Tak ako v iných oblastiach, aj v medicíne sa s nástupom nových informačných technológií a s masovým rozšírením počítačov výrazne rozšírili možnosti prístupu k informačným zdrojom. Zdroje, ku ktorým mali v nedávnej minulosti prístup iba knihovníci, majú teraz k dispozícii nielen lekári, ale aj ich pacienti, a producenti týchto zdrojov sa usilujú o čo najväčšie uľahčenie prístupu k nim. S príchodom internetu získali na tento účel ideálny prostriedok, a preto počet webových stránok s medicínskou tematikou a ich obľuba medzi koncovými užívateľmi rastie zo dňa na deň.

Jedným z najvýznamnejších prelomov vo vystavovaní medicínskych informačných zdrojov na internete bolo rozhodnutie americkej Národnej lekárskej knižnice (National Library of Medicine), ktorá je producentom najväčšej lekárskej bibliografickej databázy Medline, sprístupniť od júna 1997 nielen Medline, ale aj jej ostatné bibliografické a faktografické databázy bezplatne prostredníctvom systémov PubMed, Internet Grateful Med a Toxnet on the Web. Táto knižnica umožnila aj ostatným poskytovateľom informačných služieb vytvoriť vlastné rozhranie pre prístup k týmto databázam, takže vyhľadávanie v Medline je dnes štandardnou súčasťou všetkých veľkých medicínskych portálov. Ostatné americké vládne agentúry ju nasledovali a zverejnili najrôznejšie užitočné databázy, napríklad databázu klinických štúdií, zoznam registrovaných liečiv atď.

Ďalšiu kapitolu v elektronickom sprístupňovaní medicínskych zdrojov tvoria elektronické verzie tlačených periodík (ale aj online časopisy, ktoré nemajú žiadnu tlačenú podobu). Prepájajú sa s bibliografickými databázami a vďaka spoločnému úsiliu nakladateľov aj medzi sebou navzájom, takže užívateľ môže putovať v rámci svojej témy od jedného článku k druhému bez toho, aby musel vstať od stola. Zároveň s vytváraním v drvivej väčšine platených nakladateľských archívov sa zakladajú voľne prístupné archívy textov, ktoré doteraz neboli publikované štandardným spôsobom, alebo sú určené len na elektronické publikovanie. Dosť dôležité je rozlišovať medzi elektronickými informačnými zdrojmi bezplatnými a platenými. Za bezplatné môžeme považovať napríklad väčšinu informácií dostupných prostredníctvom internetu (hoci knižnici v skutočnosti vznikajú náklady za pripojenie na internet), dokonca existujú aj CD ROM so zaujímavými informáciami, ktoré sú distribuované zdarma. Platené sú všetky elektronické informačné zdroje, za získanie alebo využívanie ktorých musí knižnica platiť, napríklad za CD ROM alebo za prístup k údajom komerčných databázových centier.

Z hľadiska špecializácie môžeme medicínske informačné zdroje rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria základné databázy, v druhej skupine figurujú databázy špecializované, medzi ktoré môžeme zahrnúť zdroje so zameraním na určitú oblasť medicíny, ale aj bázy registrujúce len niektoré druhy dokumentov alebo bázy bibliografického, plnotextového či faktografického charakteru. Týchto špecializovaných databáz existuje nepreberné množstvo, napríklad AIDS Database - bibliografická báza obsahujúca 22 000 citácií zo svetovej literatúry k téme AIDS, Current Opinions in Medicine - plnotextová a bibliografická báza, vznikajúca na základe článkov expertov v rozličných medicínskych oblastiach, kde sú zhrnuté najnovšie poznatky a pokroky v medicíne, EMBASE Alert - bibliografická databáza z oblasti farmakológie a výskumu liekov, PsycINFO - bibliografická báza z oblasti psychológie, atď. Spomedzi základných databáz spomeniem napríklad Bibliomedicu obsahujúcu citácie českej a slovenskej literatúry z oblasti medicíny, Current Contents alebo EMBASE. Avšak najznámejšou a všeobecnej najpoužívanejšou základnou databázou je Medline.

Databáza Medline, elektronická obdoba tlačených bibliografických súpisov Index Medicus, Index to Dental Literature a International Nursing, je v súčasnosti najväčšou bibliografickou databázou v oblasti medicíny - obsahuje približne 11 miliónov záznamov od roku 1959. 76% z nich obsahuje abstrakty preberané priamo z časopisov. Ročný prírastok predstavuje 350.000 - 400.000 záznamov, pričom sa spracováva 3900 časopisov z USA a z ďalších 70 krajín sveta. Pôvodne bola táto databáza prístupná len prostredníctvom databázových centier alebo na CD ROM, teda za poplatok, a pracovali s ňou väčšinou profesionálni rešeršéri. V júni 1997 bolo rozhodnuté o jej bezplatnom sprístupnení prostredníctvom dvoch služieb americkej Národnej lekárskej knižnice: PubMed a Internet Grateful Med. V priebehu nasledujúcich rokov vzniklo množstvo ďalších vyhľadávacích systémov založených na webovských technológiách, určených na vyhľadávanie v Medline alebo v iných voľne prístupných databázach Národnej lekárskej knižnice, napríklad Infotrieve, HealthGate či Medscape.

Poskytovateľov bezplatného prístupu do Medline môžeme rozdeliť na dve skupiny. Väčšiu tvoria všetky služby poskytujúce prístup bez obmedzenia, kam patria predovšetkým už spomínané PubMed, Internet Grateful Med, Infotrieve a Healthgate. Menšia skupina systémov predstavuje Medline pre registrovaných užívateľov. Ide o súčasť veľkých medicínskych portálov, ktoré ponúkajú možnosť bezplatného vyhľadávania v Medline ako medzistupeň k plateným službám, napríklad k elektronickým časopisom. Medzi najznámejšie patria BioMedNet a Medscape.

Sprístupnenie bázy Medline zdarma na internete, naviac v užívateľsky priateľských systémoch bolo veľkým krokom k uľahčeniu prístupu k informáciám v medicíne a súčasne aj k narušeniu hranice medzi doménou užívateľov a územím tradične prislúchajúcim knižniciam a informačným strediskám. Spočiatku väčšina bezplatných systémov zaostávala za svojimi komerčnými bratmi, postupne však dochádzalo k výraznému skvalitneniu vyhľadávacích aj ostatných funkcií a k pripájaniu ďalších služieb, napríklad náväznosť na plné texty časopisov. Takže dnes tieto systémy dosahujú kvalitu porovnateľnú s komerčnými rozhraniami, akými sú napríklad Ovid Web alebo Web Spirs.

Chcela by som ešte spomenúť 2 projekty, do ktorých sa môžu zapojiť knižnice na Slovensku. Prvým z nich je projekt eIFL Direct. Tento projekt vznikol z iniciatívy Sorosovej nadácie Open Society Institute, ktorá chcela sprístupniť plné texty časopisov a ďalších informačných zdrojov krajinám strednej a východnej Európy, Ázie a Afriky. Open Society tak vytvorila najväčšie svetové informačné konzorcium 39 krajín, ktoré boli do projektu zaradené. Projekt je určený všetkým typom knižníc v zúčastnených krajinách, od národných a univerzitných, cez lekárske, vedecké až po verejné knižnice. Z výberového konania na poskytovateľa databáz vyšla víťazne americká firma EBSCO Publishing, ktorá zo všetkých účastníkov najužšieho kola najlepšie vyhovovala 25 požadovaným kritériám.

Projekt eIFL Direct sa tematicky orientuje na oblasť humanitných a spoločenských vied a medicíny. Avšak pozornosť sa postupne presúva aj na časopisy z oblasti vedy a techniky. Tomu zodpovedá aj výber databáz. V súčasnosti ich je sprístupnených 9. Samostatnú časť tvorí databáza Comprehensive Medline. Všetky databázy okrem Medline produkuje firma EBSCO, Medline sa nakupuje ako celok od svojho producenta Národnej lekárskej knižnice USA. Databázy zahrnuté do projektu eIFL Direct ponúkajú viac ako 3300 titulov plnotextových časopisov, novín a spravodajstiev informačných agentúr.

V Slovenskej republike sa program eIFL Direct rozbehol v roku 2000. V rámci tohto projektu sa všetkým knižniciam ponúka jedinečná možnosť prístupu k plnotextovým dokumentom a bibliografickým informáciám, ktoré by boli pre ne predovšetkým z finančných dôvodov nedostupné. Pre využívanie databáz v režime online je podmienkou prístup na internet, ale EBSCO ponúkalo vybrané databázy aj na CD ROM. Tí, ktorí mali možnosť ich využívať, však poznajú problémy s tým spojené, t.j. neskorá aktualizácia a pomerne ťažkopádny software. Takže v roku 2001 je možné využívať len prístup online alebo staré neaktualizované CD ROM.

Druhým projektom, ktorý sa má začať v blízkej budúcnosti realizovať je sprístupnenie databázy Web of Science. Je to bibliografická citačná databáza prístupná online v prostredí World Wide Web. K dispozícii je retrospektíva od roku 1945, pričom aktualizácia prebieha každý týždeň. Databáza obsahuje tri citačné registre, ktoré zahŕňajú viac ako 85.000 svetových vedeckých časopisov. Ide o mnohoodborové registre obsahujúce mená citujúcich a citovaných autorov, bibliografické údaje týkajúce sa ich vedeckých prác a adresy pracovísk jednotlivých autorov. Z poskytovaných údajov je možné získať množstvo dôležitých informácií, napríklad koľkokrát bol autor citovaný za určité obdobie, kým a v ktorých prameňoch, koľkokrát autor citoval iných autorov za určité obdobie a v ktorých prameňoch atď. Ďalej sa dá zistiť, nakoľko je autor uznávaný v príslušnej vednej oblasti alebo aký ohlas majú jeho práce u odbornej verejnosti.

Excerpované časopisy sa vyberajú podľa veľmi prísnych kritérií. Časopis musí mať pravidelnú periodicitu, články musia obsahovať základné bibliografické údaje, adresy autorov, zoznam citovaných prác a aspoň anglický abstrakt. Významným kritériom časopiseckých článkov v tejto databáze sa stal tzv. impact factor - ukazovateľ priemernej citovanosti časopisu. Kto nepublikuje v časopisoch excerpovaných v databáze Web of Science, má malú nádej na uznanie svetovou vedeckou verejnosťou.

Pracovníci Slovenskej lekárskej knižnice majú možnosť zúčastňovať sa každoročne niekoľkých prezentácií komerčných spoločností sprístupňujúcich databázové informácie. Vo väčšine prípadov máme možnosť krátkodobého bezplatného využívania ich databáz prostredníctvom internetu. Máme tak príležitosť pracovať s obrovským množstvom informácií vo veľmi priateľských prostrediach. Veľkou prekážkou však sú naše problémy s výpočtovou a telekomunikačnou technikou, kvôli ktorým nemôžeme s týmito produktmi pracovať v takej miere, aby sme sa s nimi podrobnejšie oboznámili. Za všetky tieto spoločnosti by som chcela spomenúť aspoň Ovid Technologies a ProQuest.

Spoločnosť Ovid Technologies sa vo svojej činnosti zameriava okrem iného aj na vydávanie databáz s plnými textami článkov z časopisov v oblasti zdravotníctva. Prvé prepojenie medzi bibliografickým záznamom a úplným textom časopiseckého článku vzniklo vo firme Ovid už v roku 1995 v oblasti medicíny v rámci databázy Ovid Core Biomedical Collection, ktorá obsahuje 15 popredných biomedicínskych časopisov a databázu Medline. Odvtedy spoločnosť prichádza stále s ďalšími novými ponukami. Existuje viacero súborov Biomedical Collection, ktoré prinášajú úplné texty významných biomedicínskych časopisov v spojení s bibliografickou databázou Medline a ďalšie prepojenia úplných textov s bázami CINAHL, EMBASE, Current Contents atď. V roku 1998 dostala SlLK možnosť oboznámiť sa a pracovať s prvou kolekciou plnotextových záznamov na CD ROM. Vďaka Nadácii pre podporu prevencie civilizačných ochorení získala jednu zo sérií Ovid Full Text - Core Biomedical Collection, ktorá obsahuje plné texty 15 významných lekárskych časopisov.

Spoločnosť Albertina Icome sprístupňuje na Slovensku okrem množstva iných dazabáz aj databázovú kolekciu ProQuest, o ktorej sme boli informovaní na prezentácii. ProQuest je jedinečný a dynamický informačný systém pracujúci online. Hlavným prínosom ProQuestu je rýchlosť, s ktorou sa nové články objavujú v databáze, plné texty sa pridávajú každodenne. Pri všetkých článkoch, pre ktoré ProQuest neposkytuje plný text, pripraví vlastný tím odborníkov podrobné abstrakty a kľúčové slová. Produkt ProQuest 5000 je najkompletnejšou svetovou databázou časopiseckých článkov. Ide o referenčný zdroj umožňujúci prístup k 2300 periodikám, z ktorých 1500 je k dispozícii s plnými textami.

V súčasnosti existuje a poskytuje svoje služby množstvo ďalších spoločností, k dispozícii sú desiatky a stovky databáz. Každá z nich má svoje prednosti, svoje charakteristické črty. Dalo by sa o nich hovoriť celé hodiny. Ja som chcela v tomto svojom príspevku len stručne oboznámiť s možnosťami, ktoré nám knihovníkom prinášajú nové elektronické informačné zdroje.