PROBLEMATIKA UZATVÁRANIA LICENČNÝCH ZMLÚV NA ELEKTRONICKÉ ZDROJE
PhDr. Marcela Horváthová, ÚK SAV Bratislava
V súčasnosti sme už svedkami štvrtej generácie elektronických časopisov. Faktom je, že okolo roku 1990 bolo len 10 titulov periodík prístupnýc
h online, dnes je ich online prístupných viac ako 8 tisíc.Používateľ si veľmi rýchlo zvykol na to, že stačí pár kliknutí “myšou” a otvorí sa pred ním úžasné bohatstvo vedeckých informácií. Používatelia, najmä mladí ľudia pokladajú prístup do sveta informácií na internete a do plných textov za taký samozrejmý, že si vôbec neuvedomujú a ani nepripustia, že by tento prístup nebol tzv. “free” a že tieto informácie majú svoju cenu, ktorú knižnica musí za ne zaplatiť.
Každému z nás je jasné, že výsledky vedy a výskumu publikované vo vedeckých, lekárskych a technických časopisoch sú pre odbornú verejnosť, pre celý tzv. ”akademický svet”, životne dôležité. Toto si však uvedomujú žiaľ, nielen knihovníci, ale aj vydavatelia týchto informačných zdrojov, ktorí s
ami seba vidia v privilegovanom postavení a z neho doslova diktujú knižniciam finančné podmienky na ich získanie . Akoby očakávali, že knižnice by im mali uhradiť finančné náklady, ktoré oni vynaložili na to, aby priviedli na trh nové e-zdroje.Nedá sa preto povedať, že súčasná situácia v oblasti sprístupňovania elektronických informačných zdrojov, používateľom a to predovšetkým knižniciam, celkom vyhovuje. Najväčší vydavatelia sa skutočne správajú doslova monopolisticky a diktujú knižniciam formy sprístupňovania, ba dokonca aj možnosti výberu jednotlivých titulov a samozrejme, určujú cenovú politiku. V prístupe k elektronickým zdrojom existujú toľké rozličné obmedzenia, že tí, čo ich najviac potrebujú a využívajú, teda knižnice a ich používatelia si často kladú otázku – či ich elektronická revolúcia vedie tam, kam chceli ísť ?
Znižovanie rozpočtov knižníc je však už dnes celosvetovou záležitosťou a preto vedie aj mnohých vydavateľov k prehodnoteniu svojich cenových relácií a k istým ústupkom. Žiaľ, toto konštatovanie sa nedá zovšeobecniť a v tomto smere sa každý vydavateľ správa inak.
Ale - vývoj sa zastaviť nedá, počet e-časopisov sa z roka na rok zvyšuje. Tlačené zdroje sa stávajú elektronickými. Knižnice stoja pred dilemou – akú formu časopisov uprednostniť – elektronickú či tlačenú? Alebo získavať obidvoje ?...
Prečo získavať elektronické časopisy ?
V 95 veľkých akademických knižniciach USA sa uskutočnil prieskum o elektronických informačných zdrojoch. Najčastejšie uvádzaný dôvod pre ich získavanie sa uvádzala schopnosť a možnosť vzdialeného prístupu simultánne pre viacerých používateľov, časové hľadisko a taká obrovská výhoda, akou je prelinkovanie na ďalšie informačné zdroje. Neutíchajúcou je aj diskusia o tom, či zrušiť tlačené periodiká, keď už knižnica získala prístup k ich elektronickej verzii.
Vynára sa celý rad otázok, na ktoré sa ešte len hľadajú odpovede. Uvediem len niektoré z nich:
Otázok je veľa a na niektoré nevedia odpovedať ani samotní vydavatelia. Jedno je však isté – pokiaľ to knižniciam finančná situácia dovolí, treba si ponechať nosné tituly v obidvoch verziách. Uchovávanie informačného dokumentu by malo byť primárnym záujmom knižníc. Ak sa literatúra z
oblasti vedy, techniky a lekárskych vied nebude uchovávať, môže sa stať, že vedci a odborníci budú opakovať experimenty, ktoré už zlyhali, neuspeli a oni sami neuspejú a zlyhajú v hľadaní experimentov, ktoré boli úspešné a niekde vo svete sa už používajú. Povinnosťou knižníc by malo byť sprístupniť a dodať používateľovi na stôl také množstvo informácií z minulosti, ako je len možné. Len hlbšie poznatky z historicky starších dokumentov pomôžu odborníkom vyhnúť sa chybám, ktorých sa už niekto dopustil a získať inšpirácie pre nové bádania a experimenty.Toto všetko sú argumenty, ktoré sú nám knihovníkom známe. Realita nás však prinútila robiť kompromisy, ktoré nie vždy sú na prospech veci. No aj tak, rozhodnutie o tom, či sa zakúpi prístup k e-zdrojom bez papierovej alebo s papierovou verziou by sa malo ponechať na knižnicu. Nemali by o tom rozhodovať vydavatelia a tlačiť tak knižnice k múru.
Na scénu prichádzajú licencie
V súvislosti s využívaním elektronických časopisov sa na knihovnícku scénu dostávajú licencie, pretože elektronické zdroje v sieťovom prostredí sa využívajú na základe licenčných zmlúv.
V prostredí tlačených, či papierových informačných zdrojov knižnica zakúpi knihy, časopisy alebo iné informačné zdroje, ku ktorým majú používatelia neobmedzený prístup. Tlačená verzia knihy alebo časopisu ostáva v knižnici navždy. V digitálnom prostredí knižnica zakúpi prístup k elektronickej kópii na špecifické obdobie a špecifické využitie. Takýto prístup sa kupuje prostredníctvom licencie.
Takže, v súčasnosti, v súvislosti s využívaním e-zdrojov sme svedkami trendu smerujúceho od kúpy a vlastníctva informačných zdrojov k prístupu k nim, na základe licencií. Nastal pohyb od Copyrightu k režimu licencií. Copyright definuje vlastníctvo. Licencie sú obchodnou
záležitosťou šitou na mieru vzťahu medzi zákazníkom a poskytovateľom informačného zdroja. Jednoducho povedané – digitálna informácia sa stáva viac službou ako produktom. Knižnice sa odkláňajú od poskytovania zdrojov a služieb založených len na vlastných zbierkach a čím ďalej tým viac nakupujú len prístupy k zdrojom a k službám dodávateľov. Je to dôsledok snáh po vytvorení knižnice budúcnosti, ktorou je “ library without walls” – knižnica bez stien.Väčšina knihovníkov však nemá žiadne alebo len veľmi malé skúsenosti s uzatváraním licenčných zmlúv, s ich rozšifrovaním, s vyjednávaním okolo nich, s ich uzatváraním a už vôbec nie s nejakým ich vylepšovaním.
Licenčné dohody sú totiž niečím viac ako len potrasením si rukou. Väčšina z nás skutočne nie je vôbec pripravená komplexne porozumieť všetkým aspektom dohôd, teda licencií o sprístupňovaní elektronických médií. Právnický žargón nám mnohým pripadá ako cudzí jazyk a špeciálne trápna situácia môže nastať, keď knihovník ani nemá možnosť poradiť sa s právnikom.
Našťastie, existuje niekoľko iniciatív ( nie na Slovensku), ktorých cieľom je pomôcť knihovníkom popasovať sa s licenciami. Sú projekty, ktoré sa pokúšajú poskytnúť rozličné modelové situácie a vyjadrenia k nim. Napríklad model jazyka vhodného pre licencie, ktorý by slúžil knihovníkom i vydavateľom nájdeme na webovej stránke “www.licensingmodels.com”, ktorá je sponzorovaná vydavateľstvami : EBSCO, Harrasowitz, SwetsBlackwell a Rowe. Na tejto stránke sú rozličné modely licencií, podľa toho, aký druh knižnice ich uzatvára.
Veľmi významnou pomôckou je stránka www.eblida.org/ecup/licensing
, kde nájdeme preprint: “Licencie na digitálne zdroje: ako sa vyhneme právnickým “fintám” ?” Táto pomôcka bola podľa informácií z elektronického časopisu IKAROS, preložená aj do češtiny.Na stránke www.library.yale.edu/consortia/statements.html je zverejnenené “ Stanovisko Medzinárodnej koalície knižničných konzorcií (International Coalition Library Consortia – ICOLC), k praxi výberu a kúpy elektronických informácií”.
Platformou pre licenčné informácie v strednej a východnej Európe je CELIP, projekt financovaný Európskou komisiou a uskutočňovaný EBLIDA, kde ho reprezentuje predovšetkým Tuula Haavisto z Fínska. Cieľom projektu je zvýšiť informovanosť knihovníkov o otázkach licencií pri poskytovaní elektronických služieb. Projekt sa naštartoval 1. novembra 2000 a má byť ukončený 31. 1. 2002. Praktickou formou projektu je aj prieskum licenčnej situácie v zúčastnených štátoch, semináre a spoločné stretnutia s predstaviteľmi vlastníkov práv. Informácie o projekte nájdete na www.eblida.org/celip/.
Pomôcok a návodov je ešte oveľa viac, žiaľ, ani jedna ešte nebola preložená do slovenčiny, čo iste stojí za úvahu, či by sa tejto úlohy nemohla zhostiť SAK.
Vo všeobecnosti je však potrebné pred uzatvorením licenčnej zmluvy urobiť niekoľko nevyhnutných krokov a je potrebné zapamätať si jedno pravidlo: Nikdy nepodpisujme niečo, čomu dostatočne nerozumieme !
Predtým ako vôbec pristúpime k štúdiu licenčnej zmluvy, musí nám byť jasná terminológia:
E-informácia
Široký termín, ktorý obsahuje abstraktové alebo indexové služby, elektronické časopisy a iné plnotextové materiály, ponuky informačných súborov, služby doručovania článkov (document delivery), atď. E-informácia môže byť sprístupnená prostredníctvom vzdialených sietí od informačných providerov alebo lokálne cez konzorciá alebo jednotlivé knižnice.
Fair-use
Plnoprávne zákonom povolené využívanie e-zdrojov, t.j. ich kopírovanie, excerpovanie pre vedecké, vzdelávacie alebo iné spoločensko-prospešné účely (nikdy nie komerčné), vrátane neobmedzeného prezerania a tzv. downloadovania. Znamená to, že takéto využitie sa realizuje bez toho, aby používateľ musel platiť špecifické poplatky alebo žiadať majiteľa autorského práva o povolenie.
Autorized users
Určiť, kto sú autorizovaní používatelia je pre knižnicu, ktorá uzatvára licenčnú zmluvu, veľmi dôležité. Je samozrejmé, že k nim patria všetci pracovníci inštitúcie. Patria k nim aj všetci registrovaní používatelia, v angloamerickej terminológii tzv. Registered walk-in users. Treba presne vymedziť kto medzi autorizovaných používateľov nepatrí.
Site
Je miestom, z ktorého je povolený prístup k licencovaným e-zdrojom.
Čo by malo byť prvým krokom pred podpísaním zmluvy ?
Prvým krokom po preštudovaní návrhu licenčnej zmluvy by malo byť tzv. “ vyjednávanie – negociácia”. Výsledkom tohto procesu – kroku, by mala byť čo najväčšia zhoda alebo dosiahnutie istej harmónie obidvoch zmluvných strán. Existujú isté kľúčové oblasti, ktoré by sa v licencii alebo prostredníctvom licencie mali zohľadniť, aby táto zhoda mohla vôbec nastať.
Sú to predovšetkým tieto oblasti:
Ak napríklad definícia autorizovaných používateľov nie je v licencii presná, t.j. nezahrňuje každú kategóriu používateľov licencovaného e-zdroja v danej inštitúcii, tak takáto inštitúcia bude musieť vyvinúť taký mechanizmus, ktorý vylúči z používania zdrojov tú skupinu používateľov, na ktorú sa predmet licencie nevzťahuje. Všetci tí, na ktorých sa lice
ncia vzťahuje, musia mať umožnený legitímny prístup ( a opačne).Ak je napríklad v licenčnej zmluve napísané...” prístup je obmedzený na zamestnancov alebo členov inštitúcie...”, treba presne definovať kto je zamestnanec, kto je člen, jednoducho kto má prístup k licencovaným zdrojom. Musí sa definovať:... všetci zamestnanci univerzity, všetci študenti, hosťujúci profesori, stážisti, všetci návštevníci knižnice..."” ak chceme, aby títo všetci mali prístup. Ak nie, treba istú presne definovanú skupinu vynechať
.Dôležité ustanovenia sa dotýkajú ďalšieho používania e-zdrojov, t.j. ich downloadovania, prenosu, tlačenia kópií, re-publikovania a pod.
Licencia by mala obsahovať univerzálne ustanovenie, že používanie obsahu e-dokumentu sa riadi príslušným autorským právom a musí presne stanoviť v akých prípadoch je povolené ďalšie použitie zdroja, napr. na účely MVS, v angloamerickej terminológii Interlibrary loan.
Otázka realizovania MVS e-zdrojov sa stala jednou z najrozporuplnejších otázok pri uzatváraní licenčných zmlúv. MVS tlačených materiálov je dlhodobo akceptovanou činnosťou v tzv. tlačenom – papierovom svete. Je však veľmi dôležité odlišovať MVS tlačených dokumentov od MVS e-zdrojov. Predovšetkým už termín výpožička sa vzťahuje na informácie v tlačenom prostredí a nie na materiály v elektronickom prostredí, na ktoré je vhodnejší termín Medziknižničné zdieľanie zdrojov a medziknižničné využívanie zdrojov. Tzv. Document delivery je termín, ktorý sa používa keď ide o zdieľanie elektronickej informácie na vyžiadanie, pre tretiu stranu. Otázka MVS elektronických dokumentov nemá ešte zázemie v legislatíve mnohých európskych krajín a zrejme aj z tohto dôvodu sa jej týkajú v licenčných zmluvách rozličné obmedzenia.
O licenčných zmluvách na e-informačné zdroje musí byť preto informovaný predovšetkým knihovník pre MVS, ktorý musí presne vedieť, či môže jednotlivé tituly ponúknuť na realizáciu MVS žiadaniek alebo nie. Musí vedieť, či môže ponúknuť digitálnu kópiu alebo tlačenú kópiu. Najjednoduchšie pre knižnicu je urobiť zoznam elektronických dokumentov, ktoré sa môžu použiť v rámci MVS.
O uzatvorení licenčných zmlúv by mali byť informovaní aj pracovníci výpočtových stredísk, ktorí by tiež mali presne vedieť, či nakúpené elektronické zdroje sú licencované alebo nie a ak áno, aký rozsah používateľov ich môže používať. V opačnom prípade by uvoľnili na serveri cestu aj nelicencovaným používateľom.
Licencie nepredstavujú dilemu len pre knihovníkov, ale aj pre vydavateľov. Vydavateľom ide o čo najstriktnejšie pravidlá identifikácie používateľov. Zo štatistík, ktoré urobilo EBSCO vyplýva, že:
Aj pre určovanie ceny existujú rozličné modely:
Novinkou, novým modelom v získavaní medzinárodných licencií sú TENDRE, ktoré organizujú nadobúdatelia licencií v snahe dosiahnuť výhodnejšie zmluvné podmienky. V súčasnosti napr. EBSCO s eIFL Direct robí tender v súvislosti so začlenením periodík z oblasti vedeckých, lekárskych a technických periodík do existujúcej databázy.
Meranie efektívnosti
Žiadna knižnica by nemala pripustiť, aby licencované e-zdroje, na prístup ku ktorým vynaložila nemalé finančné prostriedky, boli málo, alebo nedostatočne využívané. Z tohto hľadiska je nesmierne dôležité pravidelne sledovať štatistiky využívania e-zdrojov, ktoré dodávatelia poskytujú, analyzovať ich a vyhodnocovať. Investície vynaložené na tieto zdroje musia byť investíciami návratnými.
Použitá literatúra