Zaujímavý a zarážajúci zároveň je fakt, že vlastne až v čase ukončovania procesu automatizácie sa na mnohých miestach ešte len dostáva na rad otázka odborných štandardov pre spracovanie a sprístupňovanie informácií. Je pravdou, že ide o oblasť problematiky, ktorá je vďaka svojej úzkej spojitosti s IT/IS neustále živá, ale i tak je to pre mňa skoro nepochopiteľné, ako je možné, že ešte stále si pomerne veľká skupina knižníc neosvojila štandardy prijaté odbornou verejnosťou v rokoch 1993 a 1994. A musím podotknúť, že nejde len o verejné knižnice, s pomerne malou regionálnou pôsobnosťou. Bohužiaľ, do tejto skupiny patria v mnohých prípadoch aj vzácne fondy odborných a špecializovaných knižníc s celonárodnou pôsobnosťou, ktoré sú i v čase internetizácie pre mnohých používateľov neprístupné, či lepšie povediac dobre utajené, pretože buď nie sú spracované vôbec, alebo v tom lepšom prípade sú spracované na základe starých pravidiel. Ďalšou veľkou nevýhodou je tiež absencia plne funkčného súborného katalógu. A to je možno tiež jeden z hlavných aspektov, ktorý otázky štandardizácie posúva do popredia. Skutočnosť však je, že procesom automatizácie transformácia našich knižníc a informačných pracovísk nekončí. Práve naopak.

Automatizácia je len prvým krokom tohoto procesu. Osvojením si nových technologických prostriedkov a možností širokou verejnosťou sa dostávame do úplne iného informačného prostredia, v ktorom sa neustále objavujú nové typy dokumentov, vznikajú nové informačné zdroje, množstvo a rôznorodosť informácií mnohonásobne narastá a samozrejme rovnako rýchlo sa zvyšujú a rozširujú požiadavky a nároky používateľov. Z toho dôvodu jedným z hlavných cieľov transformácie knižníc a informačných pracovísk je ich vzájomná kooperácia zameraná na spracovanie a sprístupňovanie informácií s cieľom čo najkvalitnejšie pokryť požiadavky dnešných i budúcich používateľov.

Tak ako v každej inej oblasti, tak aj v tomto odbore platí pravidlo, že dobrá spolupráca môže fungovať len na základe presne a jasne vopred definovaných pravidiel. No a pravidlami pre kooperáciu tu sú štandardy. Tak ako som už spomenula v úvode sú to jednak štandardy všeobecné, platné pre IS ako také, ale tiež odborné štandardy, špeciálne platné pre oblasť knižničných informačných systémov. Ak by sme to chceli zjednodušiť tak k tým všeobecným štandardom patrí hlavne:

• otvorený
• škálovateľný
• flexibilný
• nezávislý

Takýmto môže byť informačný systém typu client – server s viacvrstvovou architektúrou, ktorý zároveň umožňuje ANSI SQL a ODBC prístup k dátam, podporuje spracovanie na základe UNICODE a samozrejme v sebe obsahuje nástroje pre jeho integráciu s internetom a webovským rozhraním. V takomto IS sa vyžaduje podpora protokolov TCP/IP a http. Čo sa týka nezávislosti, ide predovšetkým o hardvérovú a softvérovú nezávislosť jeho platformy. Teda systém je možné prevádzkovať na strane servera, rovnako ako aj na strane pracovných staníc na ľubovoľnom hardvérovom vybavení s akýmkoľvek operačným systémom rady Windows, alebo Unix.

Veľkou prednosťou informačných systémov je aj ich nezávislosť od databázového systému. V súčasnosti sú používané rôzne databázové systémy od marketingovo najsilnejšieho Oraclu, cez Informix, Sybase, MS SQL, Interbase, Cache až po rôzne varianty tzv. X-base databáz. Pri spolupráci je však dôležité tiež dodržiavanie knihovníckych štandardov, ktorých je pomerne dosť. Ide hlavne o štandardy pre spracovanie a sprístupňovanie informácií, ako aj o štandardy pre komunikáciu KIS. Môžeme sem zaradiť hlavne nasledovné štandardy:

• Marc formát (u nás zatiaľ Unimarc)
• Authority
• AACR2
• Dublin Core
• XML
• ISO 2709
• ISBD
• ISO 690 (STN 690)
• Z39.50, Z39.71
• ILL (ISO 10161)
• SFX, Open URL
• WAP

Nebudem sa podrobnejšie zaoberať formátmi dát ani pravidlami pre ich spracovanie, či zobrazovanie, pretože si myslím, že tieto štandardy by mala mať zvládnuté každá knižnica ešte pred začatím automatizácie, resp. ich v procese automatizácie aktualizovať, tak ako sú odbornou verejnosťou prijímané. Venovať sa chcem viacej práve štandardom určeným pre komunikáciu IS, čím je hlavne protokol Z39.50 a štandardom, ktoré umožňujú vytvárať dynamické väzby medzi jednotlivými informáciami v prostredí internetu. Tiež by som chcela poukázať na jeden zo systémov – konkrétne na Advanced Rapid Library ako nástupcu systému Rapid Library, ktorý je vyvinutý špeciálne pre kooperáciu knižníc v integrácii s modernými IT a samozrejme tiež s internetom. Takže v prvom rade len veľmi stručne čo to vlastne je protokol Z39.50, kedy a ako vznikol?. Protokol Z39.50, je označovaný ako komunikačný protokol informačných systémov. Je to protokol určený pre komunikáciu vzdialených informačných systémov v prostredí počítačových sietí. Hlavnou úlohou tohoto protokolu je vyhľadávanie a prenos informácií medzi vzájomne oddelenými a naviac technologicky rozdielnymi IS. Tento protokol vznikol koncom 70-tych rokov, práve z dôvodov nejednotnosti dátových štruktúr a rozdielnych platforiem IS používaných v tom čase v troch veľkých spracovateľských centrách bibliografických záznamov. Preto z iniciatívy OCLC, Library of Congres a RLIN bol zahájený projekt pod názvom Linked Systems Project, vďaka ktorému bol v roku 1988 vyhlásený americký národný štandard Z39.50. Tento je označovaný ako prvá verzia protokolu Z39.50. Už o rok neskôr bola pri LOC zriadená agentúra, ktorá mala a má na starosti údržbu a zároveň riadi ďalší rozvoj tohoto protokolu. Následne na to, teda v roku 1990 vznikajú prvé skupiny implementátorov tohoto protokolu do IS. Tieto skupiny sú označované skratkou ZIG. Vďaka ich organizovanosti prichádza v roku 1992 druhá verzia protokolu Z39.50, ktorá je už kompatibilná aj s ISO štandardami pre Search and Retrieve, s ktorými sa môžeme stretnúť pod označením ISO 10162 a ISO 10163. Užívatelia si veľmi rýchlo osvojili výhody protokolu v IS a preto bol zahájený vývoj na ďalšej verzii, ktorá už mala za cieľ nielen vyhľadávanie a prenos informácií, ale tiež ich tvorbu, modifikáciu a výmaz. Tak sa v súčasnosti môžeme stretnúť s IS, ktoré majú implementovanú aj 3 verziu protokolu Z39.50, ktorá je známe hlavne tzv. Extended Services, ktoré v sebe zahŕňajú viaceré funkcie. No a v súčasnosti je práve v pripomienkovacom konaní v poradí už štvrtá verzia protokolu Z39.50, takže je vidieť, že i keď história tohoto protokolu siaha dosť ďaleko, je stále aktuálny a novinky, ktoré rozvoj IT prináša ho môžu len obohatiť.

Protokol Z39.50 je protokolom typu klient server pričom klient je tu označovaný ako “origin” a server ako “target”. Pre komunikáciu protokol definuje jedenásť základných komunikačných prostriedkov pričom, každý z týchto prostriedkov môže byť definovaný jednou alebo viacerými servisnými službami. Samotná komunikácia je riadená výmenou správ medzi klientom a serverom. Jednotlivé správy obsahujú viaceré parametre definované pre jednotlivé služby. Správou môže byť otázka zo strany klienta, či servera, odpoveď, alebo diagnostické hlásenie. Komunikácia sa uskutočňuje v rámci stále aktívneho spojenia medzi klientom a serverom. Toto spojenie je tiež označované ako Z-spojenie, alebo Z-asociácia a prevažne ho iniciuje klient vyslaním inicializačnej otázky (požiadavky) na server. Až v prípade, že zo strany servera príde kladná odpoveď dôjde k nadviazaniu spojenia počas ktorého je uskutočňovaná celá komunikácia.

Aby bolo možné pristupovať k i informačnému zdroju A pomocou rozhrania informačného systému B, pričom ide o dva rôznorodé informačné systémy, je potrebné na strane informačného systému A implementovať serverovú časť, a na strane informačného systému B klientskú časť protokolu Z39.50. Potom je možné, aby používateľ informačného systému B pri prehľadávaní svojich vlastných databáz vyslal súčasne požiadavku o nadviazanie spojenia s IS A, a v kladnom prípade, môže súčasne zasielať túto otázku i na databázy obsiahnuté v IS A, bez toho, aby musel vedieť niečo o tom, ako sú označené selekčné prvky v tomto systéme, alebo akým spôsobom je možné zadať podmienku pre výber požadovaných informácií. Naviac má používateľ možnosť definovať i formát v akom požaduje zobraziť výsledné informácie. Protokol si v tomto prípade môžeme predstaviť ako akýsi univerzálny prekladač fungujúci obidvomi smermi. Túto komunikáciu môžeme graficky znázorniť následovne:

Obr. č. 1b . Komunikácia IS pomocou protokolu Z39.50 

V tomto kroku rozhranie nášho IS zoberie našu požiadavku, a odovzdá ju klientskej časti protokolu Z39.50, ktorá je pri www rozhraní nášho IS skrytá. Z-klient musí vykonať viacero činností a to:

• preložiť našu požiadavku do tzv. Zjazyka, ktorý je pre protokol Z39.50 spoločný
• odoslať požiadavku na spojenie s jednotlivými informačnými zdrojmi, ktoré sme si vybrali pre prehľadávanie (môže ich byť viacero, pričom prehľadávanie potom funguje súčasne)
• v prípade úspešného nadviazania spojenia s jednotlivými IZ vyslať k nim požiadavku na výber záznamov

Na strane IZ, ktoré chceme prehľadávať prijíma požiadavku Zserver - ová časť protokolu, ktorá v tomto prípade požiadavku musí preložiť do podoby, ktorej rozumie databázový systém, v ktorom sú informácie na tejto strane uložené. Nasleduje vyhodnotenie otázky v samotnom databázovom prostredí, ktoré potom výsledok odovzdá naspať na stranu Z-servera. Tento si výsledok u seba uloží do výslednej množiny a preloží ho opäť do Z-jazyka, tak, aby mu po odoslaní rozumela klientská časť na strane, z ktorej požiadavka prišla. Potom už len ostáva, aby Z-klient tieto prijaté informácie preložil rozhraniu, pomocou, ktorého bude výsledok potom zobrazený používateľovi. Samozrejme celý tento pohľad je podstatne zjednodušený, pretože počas komunikácie môže prísť k požiadavkám pre overenie prístupu používateľa k požadovaným údajom, k účtovaniu poplatkov za sprístupnenie informácií a k mnohým ďalším činnostiam.

Na záver by som ešte rada povedala, kde všade je možné tento protokol využiť a ako to vyzerá v jednom z IS, ktorý má v sebe tento protokol integrovaný v plnej miere.

Práca s dátami v štrukturovanom formáte ponúka využitie tohoto protokolu i v mnohých ďalších činnostiach. V počiatku to bola len možnosť preberania záznamov z iných IZ do lokálnych IS. Avšak rozširujúce funkcie, ktoré sú v protokole definované od verzie č. 3 umožňujú tento protokol využiť v oveľa širšom merítku. Veľkú úlohu zohráva hlavne pri budovaní Súborných katalógov. Na tomto protokole je založený veľký virtuálny súborný katalóg v Kanade, ako aj centrálny súborný katalóg pracujúci v heterogénnom prostredí, ktorý riadi a spravuje Národná knižnica Austrálie. A práve jeho využitie pri spracovaní centrálnej bázy dát v heterogénnom prostredí on-line by mohlo byť inšpiráciou i pre naše prostredie. Nedá mi nespomenúť tiež skutočnosť, že podobne sa inšpirovali aj v susednej Českej republike pri budovaní súbornej bázy Národných autorít, kde knižnice pracujúce v rôznych informačných systémoch pomocou klientov tohoto protokolu, ktoré majú integrované priamo do svojich systémov, on-line vytvárajú záznamy o autoritách priamo v NK v Prahe. Tu je báza Národných autorít spracovávaná a udržiavaná v systéme Aleph 500, ktorý je používaný i vo viacerých našich veľkých knižniciach. I keď ide u našich susedov o projekt v úplných začiatkoch, verím, že sa im podarí rozvinúť ho k úplnej spokojnosti všetkých používateľov. Pretože od národných autorít už je len malý krôčik k ich prepojeniu na bibliografické záznamy. V tejto súvislosti ma len trocha mrzí, že u nás všetky otázky ohľadom Súborného katalógu ako by zostali niekde bokom i keď i naša Národná knižnica pracuje v rovnakom systéme ako Praha.

No a ako to môže vyzerať zo strany pracovníka knižnice ktorý spracováva bibliografické záznamy, alebo záznamy o autoritách v IS, ktorý má v sebe priamo integrovaný protokol Z39.50. Presnejšie povedané klientskú časť tohoto protokolu. To je vidieť z nasledujúcich obrázkov. Demonštrujú prácu knihovníka pri katalogizácii knihy s názvom “2696 dní alžírské války” . Vzhľadom na to, že pracovník má prístup k vzdialeným IZ, jeho prvým krokom bude zadanie špecifikácie pre vyhľadanie daného dokumentu a odoslanie tejto požiadavky na vybrané informačné zdroje. V prípade, že v niektorom z vybraných IZ sa nachádza presne tento dokument, systém mu umožní zvoliť funkciu pre editáciu záznamu, kde môže priamo upraviť tie údaje, ktoré sú vyžadované jeho lokálnym IS. V našom prípade sa záznam našiel v katalógu kníh Národnej knižnice v Prahe, čo predstavuje obr. č.2. Na nasledujúcom obrázku č. 3. je ukážka práce s Marc Editorom systému Advanced Rapid Library, kde je tiež veľmi pekne vidieť ako je tento editor prispôsobený práci v našom prostredí. Editor podporuje množstvo funkcií, ktoré pracovníkom uľahčujú ich prácu. Na obrázku vidíme možnosť on-line prístupu k helpu, podľa toho na ktorej pozícii sa práve nachádza kurzor ako aj spôsob akým je riešená validácia tzv. polí s pevnou dĺžkou v Unimarcu, v tomto prípade kódované údaje tágu 100. Kde editor dokáže rozložiť jednotlivé časti, či pozície tohoto tágu a validovať každú pozíciu samostatne, presne tak ako to daný Marc formát vyžaduje. V tomto prípade pracuje v Unimarcu. Po ukončení editácie záznamu stačí zvoliť funkciu uloženia záznamu a vybrať databázu, kde má byť záznam uložený. Samozrejme pracovník musí mať právo zápisu do tejto databázy. Toto ukazuje obr.č.4.

Obr. č. 3 – ukážka Marc editora @RL s vybranými funkciami

Samozrejme tento postup môže presne tak isto platiť i pri zápise záznamov do iného IS, napríklad toho, ktorý by slúžil pre správu Súborného katalógu. Podmienkou len je, aby používateľ mal právo zápisu do databázy na vzdialenom servery a tiež aby na strane servera pre správu Súborného katalógu bol implementovaný protokol Z39.50 s funkciou – Database Update, teda verzia protokolu číslo 3 s rozšírenými službami. Ako pracuje protokol Z39.50 na pozadí www rozhrania systému Advanced Rapid Library nebudem detailne popisovať, ale kto má záujem môže si to pozrieť priamo na stránkach Slovenskej akadémie vied – www.savba.sk a tam vybrať on-line katalóg. Samozrejme www – rozhranie @RL poskytuje svojim používateľom ešte mnohé ďalšie funkcie a to najmä funkcie súvisiace s objednávaním dokumentov, kontom používateľa, ale tiež tu môžete nájsť službu dynamického prelinkovania dokumentov na základe Open URL. To by však bola téma na ďalšie a dlhšie rozprávanie.

Čo povedať na záver? Zostáva len pracovať na tom, aby sme si všetky potrebné štandardy dôkladne osvojili a mohli tak používateľom ponúknuť kvalitné informačné služby, bez ohľadu na to kto aký systém používa. Dôležité je len, aby Vami vybraný IS spĺňal uvedené štandardy. Tým sa potlačia akékoľvek hranice, či bariéry prístupu k informáciám.